Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
838/435257.0aa4f8.pdf
PDF · 110.91 KB
No categories available
5Cdo/350/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 350/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. P., proti žalovanej
Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp.zn. 24 C 110/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 13. septembra 2011, sp.zn. 2 Co 320/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. júla 2011, č.k. 24 C 110/2006-213 návrh
žalobcu na ustanovenie právneho zástupcu zamietol. Dospel k záveru, že majetkové pomery
žalobcu nie sú predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal
na uznesenie zo dňa 16. júla 2007, č.k. 24 C 110/2006-93, potvrdené uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008, sp.zn. 2 Co 57/2008, ktorým žalobcovi oslobodenie
od súdneho poplatku nepriznal. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. apríla 2011, sp.zn. 5 Cdo 51/2011, 5 Co 1/2011, ktorým dovolací súd
dovolacie konanie zastavil. Konštatoval, že nakoľko nedošlo k splneniu prvého predpokladu
pre ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, keďže u žalobcu neboli splnené
predpoklady pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a žalobca nepreukázal zmenu
pomerov od vyššie uvedeného rozhodnutia, jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov nemohol vyhovieť, a preto jeho návrh zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. septembra 2011, sp.zn. 2 Co 320/2011
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.
Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nesplnil podmienky na ustanovenie
zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Mal za to, že súd prvého stupňa správne
po právnej stránke rozhodol, keď žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že o splnení podmienok pre oslobodenie od súdnych
poplatkov v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté.
Uvedené uznesenie krajského súdu napadol povinný dovolaním. Namietal nesprávnosť
a protizákonnosť tohto rozhodnutia a skutočnosť, že sa ním porušuje medzinárodný dohovor
a Ústava Slovenskej republiky. Protizákonnosť rozhodnutia videl v tom, že súdy nižších
stupňov bez vytýčenia pojednávania zistili, že jeho majetkové pomery sa nezmenili
a na základe tohto zistenia mu nepriznali zástupcu a neoslobodili od súdnych poplatkov.
Uviedol, že skutočnosti, ktoré zistil krajský súd neobstoja, sú bez dôkazov a sú zavádzajúce.
Poukázal na to, že od roku 2005 je na úrade práce, šesť mesiacov poberal podporu
v nezamestnanosti a od skončenia poberania podpory je nezamestnaný a bez finančnej
podpory. Žiadal, aby dovolací súd rozhodol o jeho právach v krátkom čase, aby ho oslobodil
od súdnych poplatkov, pridelil mu právneho zástupcu na ochranu jeho práv a základných
slobôd, nariadil výkon súdnych rozhodnutí aj so 6 % úrokom od podania žaloby až do dňa
vyplatenia.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 26. januára 2012, č.k. 24 C 110/2006-268
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a neustanovil mu zástupcu z radov
advokátov pre dovolacie konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 15. októbra 2012, č.k. 24 C 110/2006-315
(po vrátení veci dovolacím súdom) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady
dovolania tak, aby v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p. predložil doklad o svojom
právnickom vzdelaní alebo plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom
konaní s tým, že ho poučil, že v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania neodstráni,
predloží dovolanie dovolaciemu súdu, ktorý o podanom dovolaní rozhodne tak, že v zmysle
§ 243c v spojení s § 241 ods. 1 a § 104 ods. 2 O.s.p. dovolacie konanie zastaví.
Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu uviedol, že právnické vzdelanie nemá,
nemá ani na zaplatenie právnika a ani nepožiadal Centrum právnej pomoci o zabezpečenie
právnej ochrany.
So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd najskôr, či je dovolanie žalobcu procesne prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu
smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní
nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné
tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že
konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi
neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho
práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľ namieta, že k porušeniu jeho ústavných práv a tým aj k vade konania
v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. došlo tým, že súdy vo veci rozhodli bez toho, aby nariadili
na prejednanie veci pojednávanie.
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 214 ods. 1 písm. O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (písm. a/), súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia pojednávania (písm. b/), to vyžaduje dôležitý verejný záujem (písm. c/) .
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
Pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj pre odvolacie konanie, platí zásada
prejednania veci (resp. odvolania) na ústnom pojednávaní. Ustanovenie § 115 ods. 1 O.s.p.
ukladá súdu povinnosť, okrem prípadov v zákone alebo osobitnom predpise výslovne
uvedených, nariadiť pojednávanie len na prejednanie veci samej. Za súčasť prejednania veci
podľa § 115 ods. 1 O.s.p. (prejednanie veci s nariadením pojednávania) treba považovať iba
také konania súdov, ktoré sa týkajú „veci samej“ (merita veci), o ochranu ktorej účastník
konania požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov „o iných“ (ako meritórnych otázkach,
napr. procesných otázkach), výsledkom ktorých sú uznesenia, pretože sa netýkajú veci samej,
nariaďovať pojednávanie nie je potrebné.
Odvolací súd, ktorý svojím uznesením potvrdil uznesenie prvostupňového súdu
bez nariadenia pojednávania, urobil tak v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p.,
podľa ktorého pojednávanie na odvolacom súde netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje
proti uzneseniu. Nenariadením pojednávania v takom prípade sa účastníkovi konania
neodníma možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Podobne ani uznesenie
súdu prvého stupňa nemožno považovať za prejednanie veci samej v zmysle ustanovenia
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa nepredvolal účastníkov, nemohlo
dôjsť v súvislosti s takýmto rozhodnutím k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom.
Posudzujúc dovolanie dovolateľa z týchto rozhodujúcich hľadísk, nedá sa postupu nižších
súdov vytýkať nesprávnosť predpokladanú v ustanovení § 237 písm. f) O.s.p. Pri svojom
rozhodovaní postupovali súdy nižších stupňov v súlade s procesnými zákonnými
ustanoveniami.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov, dovolací súd
poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov žalobcovi
v dovolacom konaní nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať. Tento záver
opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti
pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho
právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie
zástupcu účastníka konania súdom).
Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu
nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu z radov advokátov, hoci by pre to
boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov bol v súlade
so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu. Keďže
procesná prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací
súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. januára 2013
JUDr. Vladimír Magura v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová