Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/350/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F. P., proti žalovanej

Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 13. septembra 2011, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. júla 2011, č.k. -213 návrh

žalobcu na ustanovenie právneho zástupcu zamietol. Dospel k záveru, že majetkové pomery

žalobcu nie sú predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal

na uznesenie zo dňa 16. júla 2007, č.k. -93, potvrdené uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo 17. septembra 2008, sp.zn. , ktorým žalobcovi oslobodenie

od súdneho poplatku nepriznal. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 6. apríla 2011, sp.zn. , , ktorým dovolací súd

dovolacie konanie zastavil. Konštatoval, že nakoľko nedošlo k splneniu prvého predpokladu

pre ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, keďže u žalobcu neboli splnené

predpoklady pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a žalobca nepreukázal zmenu

pomerov od vyššie uvedeného rozhodnutia, jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov nemohol vyhovieť, a preto jeho návrh zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. septembra 2011, sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v súlade s

Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nesplnil podmienky na ustanovenie

zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Mal za to, že súd prvého stupňa správne

po právnej stránke rozhodol, keď žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že o splnení podmienok pre oslobodenie od súdnych

poplatkov v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté.

Uvedené uznesenie krajského súdu napadol povinný dovolaním. Namietal nesprávnosť

a protizákonnosť tohto rozhodnutia a skutočnosť, že sa ním porušuje medzinárodný dohovor

a . Protizákonnosť rozhodnutia videl v tom, že súdy nižších

stupňov bez vytýčenia pojednávania zistili, že jeho majetkové pomery sa nezmenili

a na základe tohto zistenia mu nepriznali zástupcu a neoslobodili od súdnych poplatkov.

Uviedol, že skutočnosti, ktoré zistil krajský súd neobstoja, sú bez dôkazov a sú zavádzajúce.

Poukázal na to, že od roku 2005 je na úrade práce, šesť mesiacov poberal podporu

v nezamestnanosti a od skončenia poberania podpory je nezamestnaný a bez finančnej

podpory. Žiadal, aby dovolací súd rozhodol o jeho právach v krátkom čase, aby ho oslobodil

od súdnych poplatkov, pridelil mu právneho zástupcu na ochranu jeho práv a základných

slobôd, nariadil výkon súdnych rozhodnutí aj so 6 % úrokom od podania žaloby až do dňa

vyplatenia.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 26. januára 2012, č.k. -268

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a neustanovil mu zástupcu z radov

advokátov pre dovolacie konanie.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 15. októbra 2012, č.k. -315

(po vrátení veci dovolacím súdom) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady

dovolania tak, aby v súlade s ustanovením predložil doklad o svojom

právnickom vzdelaní alebo plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom

konaní s tým, že ho poučil, že v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania neodstráni,

predloží dovolanie dovolaciemu súdu, ktorý o podanom dovolaní rozhodne tak, že v zmysle

v spojení s a dovolacie konanie zastaví.

Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu uviedol, že právnické vzdelanie nemá,

nemá ani na zaplatenie právnika a ani nepožiadal Centrum právnej pomoci o zabezpečenie

právnej ochrany.

So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky

dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle

), skúmal dovolací súd najskôr, či je dovolanie žalobcu procesne prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v a , nemožno prípustnosť proti nemu

smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá ,

a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné

tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení až e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ namieta, že k porušeniu jeho ústavných práv a tým aj k vade konania

v zmysle došlo tým, že súdy vo veci rozhodli bez toho, aby nariadili

na prejednanie veci pojednávanie.

Podľa ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa písm. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (písm. a/), súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania (písm. b/), to vyžaduje dôležitý verejný záujem (písm. c/) .

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj pre odvolacie konanie, platí zásada

prejednania veci (resp. odvolania) na ústnom pojednávaní. Ustanovenie

ukladá súdu povinnosť, okrem prípadov v zákone alebo osobitnom predpise výslovne

uvedených, nariadiť pojednávanie len na prejednanie veci samej. Za súčasť prejednania veci

podľa (prejednanie veci s nariadením pojednávania) treba považovať iba

také konania súdov, ktoré sa týkajú „veci samej“ (merita veci), o ochranu ktorej účastník

konania požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov „o iných“ (ako meritórnych otázkach,

napr. procesných otázkach), výsledkom ktorých sú uznesenia, pretože sa netýkajú veci samej,

nariaďovať pojednávanie nie je potrebné.

Odvolací súd, ktorý svojím uznesením potvrdil uznesenie prvostupňového súdu

bez nariadenia pojednávania, urobil tak v súlade s ustanovením ,

podľa ktorého pojednávanie na odvolacom súde netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje

proti uzneseniu. Nenariadením pojednávania v takom prípade sa účastníkovi konania

neodníma možnosť konať pred súdom v zmysle Podobne ani uznesenie

súdu prvého stupňa nemožno považovať za prejednanie veci samej v zmysle ustanovenia

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa nepredvolal účastníkov, nemohlo

dôjsť v súvislosti s takýmto rozhodnutím k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom.

Posudzujúc dovolanie dovolateľa z týchto rozhodujúcich hľadísk, nedá sa postupu nižších

súdov vytýkať nesprávnosť predpokladanú v ustanovení Pri svojom

rozhodovaní postupovali súdy nižších stupňov v súlade s procesnými zákonnými

ustanoveniami.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru

o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov, dovolací súd

poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov žalobcovi

v dovolacom konaní nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať. Tento záver

opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že dáva odňatie možnosti

pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho

právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie

zástupcu účastníka konania súdom).

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu

nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu z radov advokátov, hoci by pre to

boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov bol v súlade

so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu. Keďže

procesná prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva ani z ani z , dovolací

súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné ( a ).

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2013

JUDr. Vladimír Magura v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová