Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/187/2015

Identifikačné číslo spisu: 3106230365 Dátum vydania rozhodnutia: 18.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3106230365.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Herbaria, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Hviezdová č. 1, IČO: 31443982, zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 273/21, proti žalovaným 1/ N. K. a 2/ T. K., bývajúcim v O., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20. novembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Žalobou podanou 13. decembra 2006 sa pôvodný žalobca L. W. domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt, ktorý sa nachádza v jeho nehnuteľnosti. Pri podaní žaloby zaplatil súdny poplatok vo výške 99,58 € určenej podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“).

Okresný súd Trenčín uznesením z 3. júla 2008 č.k. -107 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Herbaria, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Trenčín z 9. júla 2014 č.k. -141 bola tejto spoločnosti uložená povinnosť doplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 4 381,50 €. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že podľa právnej úpravy platnej v čase podania žaloby sa súdny poplatok za žalobu o vypratanie bytu vyruboval podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka a základom poplatku bola hodnota vypratávanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalobca nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil hodnotu bytu, vypratania ktorého sa domáha, určil jeho hodnotu súd na podklade údajov oznámených realitnou kanceláriou, a to vo výške 73 026,62 €. Dodal, že poplatková povinnosť vznikla síce ešte pôvodnému žalobcovi, napriek tomu ju súd uložil „novému“ žalobcovi, lebo vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného žalobcu.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podľa

Zb. sa z poplatkových úkonov navrhnutých do 30. júna 2007 alebo za konania začaté do 30. júna 2007 vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 30. júni 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. V čase podania žaloby sa súdny poplatok určoval z ceny nehnuteľnosti len v prípade žaloby o určenie vlastníctva. Súdny poplatok za žalobu o vypratanie sa však určoval podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka. Súdny poplatok mu bol vyrubený v nesprávnej výške.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 20. novembra 2014 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ). V odôvodnení zopakoval priebeh konania, citoval ustanovenie a , ako aj položku 1 písm. a/ a b/ Sadzobníka a poukázal na to, že v minulosti sa v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky rozdielne riešila otázka, podľa ktorej položky sa má vyrubovať súdny poplatok v prípade žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na túto nejednotnosť prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 20. júna 2002 zjednocujúce stanovisko sp. zn. , v zmysle ktorého ak súd koná o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti ( ), súdny poplatok sa vymeria percentuálne z ceny nehnuteľnosti podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka. Následne došlo k legislatívnej zmene (danej , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v tom zmysle, že za žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov sa vyberá poplatok podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka. Zároveň bolo v prechodných ustanoveniach stanovené, že z poplatkových úkonov navrhnutých do 30. júna 2007 alebo za konania začaté do 30. júna 2007 sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 30. júni 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa pri vyrubení predmetného súdneho poplatku postupoval v súlade so v znení účinnom v čase podania žaloby. Pre úplnosť odvolací súd dodal, že pri podaní odvolania žalobcu už bol právny stav iný a súd prvého stupňa pri vyrubení poplatku za odvolanie správne túto zmenu zohľadnil a poplatok za tento opravný prostriedok mu vyrubil (už) podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka, zohľadniac nové znenie poznámky k tejto položke. Pripomenul, že odvolacie konanie je samostatným konaním, ktoré začalo podaním odvolania (24. júla 2008), t.j. za účinnosti novej právnej úpravy.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( v spojení s ustanovením ) tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Navyše, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa jeho názoru súdy náležite nevysvetlili, prečo mal byť poplatok v jeho prípade vyrubený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka, a nie podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka. V ďalšej časti dovolania žalobca uviedol, z akých dôvodov zastáva názor, že súdy aplikovali a interpretovali ustanovenia spôsobom, ktorý viedol k ich nesprávnym právnym záverom.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Najvyšší súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1. januára 2015 je ustanovenie , ktoré bolo dovtedy označené ako , označené ako

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v a Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolací súd poznamenáva, že od 1. januára 2015, kedy nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je uznesenie odvolacieho súdu o súdnych poplatkoch zaradené medzi uznesenia uvedené v ustanovení , to znamená medzi uznesenia, proti ktorým je dovolanie neprípustné aj vtedy, keď inak majú znaky uznesení uvedených v a

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až e/ a netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobca v dovolaní namietol, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

K dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku toho, že - ako uvádza - napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle , je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a „lakonické“.

Dovolací súd k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje len „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Správnosť a aktuálnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ). Ústavný súd (už aj skôr) v náleze sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa “ (teraz

ods. 1 písm. f/ - poznámka dovolacieho súdu).

Vzhľadom na nejednotnosť rozhodovania senátov najvyššieho súdu vyplývajúcu z odlišného nazerania na to, či nepreskúmateľnosť zakladá prípustnosť dovolania, bolo na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 3. decembra 2015 prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V danom prípade obsah spisu v ničom neodôvodňuje uplatnenie druhej vety predmetného stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety stanoviska a týka sa výlučne len takých ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad môže ísť v praxi vtedy, keď dôsledky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia majú najvyšší stupeň intenzity, napríklad preto, že rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo že sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne že došlo k procesnej vade tak zásadnej, že mala za následok (až) „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v primeranom rozsahu uvádza skutkový a právny stav, ktorý odvolací súd považoval za rozhodujúci, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

Za vadu konania v zmysle ustanovenia nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

3. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym záverom, ktoré nezodpovedajú Napadnutému uzneseniu vytýka, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

4. Vzhľadom na to, že prípustnosť žalobcovho dovolania nevyplýva z , nepotvrdila sa opodstatnenosť jeho tvrdenia, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v ustanovení , najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( v spojení s ).

Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný, preto mu nebola priznaná náhrada trov dovolacieho konania (243b ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.