Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/116/2016

Identifikačné číslo spisu: 2511216325 Dátum vydania rozhodnutia: 22.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2511216325.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, IČO: 36234176, proti odporcovi K. K., bývajúcemu v N., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42176778, vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 943,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. februára 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. júla 2015 č.k. -81 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 943,29 € s príslušenstvom; navrhovateľke zároveň uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (ďalej len „HOOS“) trovy konania vo výške 468,85 €. O ich náhrade rozhodol podľa a ustanovení a , , , č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Proti výroku tohto rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, podala navrhovateľka odvolanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 10. februára 2016 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k HOOS zmenil tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť HOOS do 3 dní náhradu trov konania vo výške 334,64 €; rozhodol tiež, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu mala byť HOOS priznaná náhrada nižšia, lebo mu nepatrila za stratu času za cestu na pojednávanie 27. októbra 2015, ktorú mu súd prvého stupňa priznal vo výške 111,84 €. Na uvedenom pojednávaní totiž za HOOS ako jeho zástupca nekonal osobne advokát, ale advokátsky koncipient. Účelom náhrady za stratu času

advokáta je finančná kompenzácia časovej straty, počas ktorej advokát (nie advokátsky koncipient) v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu táto náhrada ( ) patrí len advokátovi osobne pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a s odôvodnením, že navrhovateľka aj HOOS mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie HOOS s tým, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať ( ) tým, že náležite nereagoval na všetky jeho odvolacie argumenty, medziiným na jeho námietku, že aj advokátsky koncipient vykonáva v sídle advokáta činnosť odborného charakteru, a preto advokátovi patrí náhrada za stratu času obdobne aj v prípade prepravy advokátskeho koncipienta na pojednávanie. Účelom náhrady za stratu času je paušalizovaná kompenzácia produktívnej časovej jednotky, ktorá by inak mohla byť využitá za odplatné poskytovanie právnych služieb advokátom a tiež advokátskym koncipientom. Odvolací súd „v danom ohľade svoje rozhodnutie vôbec nezdôvodnil“ a nevysvetlil, prečo je uvedená námietka neopodstatnená. Jeho závery sú preto nepresvedčivé, nepreskúmateľné, arbitrárne. Dovolateľ v ďalšom namietol aj to, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení; svoj názor odôvodnil aj s poukázaním na niektoré rozhodnutia iných odvolacích súdov. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že HOOS neopodstatnene namieta existenciu vady konania v zmysle - jeho dovolanie nie je v danom prípade procesne prípustné. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na správnom právnom názore, že náhrada za stratu času je viazaná výlučne na osobu advokáta (nie advokátskeho koncipienta); odôvodnenie napadnutého uznesenia má náležitosti v zmysle Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala dovolanie „zamietnuť“.

Odporca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací po zistení, že dovolanie podal včas HOOS zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dovolanie prípustné.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním HOOS je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a Dovolanie v danom prípade smeruje jednak proti zmeňujúcemu výroku o náhrade trov prvostupňového konania, jednak proti výroku o náhrade trov odvolacieho konania. Prvý z uvedených výrokov má znaky uznesenia v zmysle v , druhý výrok nemá znaky uznesenia uvedeného v a Určujúcim je, že ustanovenie majúce vo vzťahu k a povahu osobitného ustanovenia (ktorého aplikácia má prednosť), zo všetkých uznesení, ktoré možno napadnúť dovolaním, vyníma (medziiným) uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania.

2. Dovolanie HOOS by vzhľadom na uvedené bolo prípustné, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania HOOS preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

3. Dovolateľ namieta, že odvolací súd mu odňal možnosť konať. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Podľa názoru HOOS mu možnosť pred súdom konať bola odňatá tým, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné.

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) už dávnejšie považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ). Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa (teraz - poznámka dovolacieho súdu), ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Najvyšší súd prijal 3. decembra 2015 stanovisko (R 2/2016), právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, uviedol tiež dôvod zníženia náhrady trov konania priznanej HOOS súdom prvého stupňa a vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery primerane vysvetlil spôsobom zodpovedajúcim K námietke HOOS, že odvolací súd sa nevyjadril dopodrobna k všetkým dôvodom obsiahnutým v jeho vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, treba uviesť, že spôsob, akým odvolací súd vysvetlil svoj právny záver, zároveň poprel argumentáciu HOOS - pokiaľ totiž odvolací súd konštatoval, že náhrada za stratu času ( ) je pojmovo viazaná na osobu advokáta, vyjadril zároveň neprijateľnosť argumentácie HOOS v odvolacom konaní, podľa ktorej táto náhrada patrí advokátovi aj za stratu času advokátskeho

koncipienta.

Za vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv HOOS.

4. Pokiaľ HOOS namieta, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení v zmysle (lebo - podľa jeho názoru - spočíva na nesprávnej aplikácii ), dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

5. So zreteľom na to, že dovolanie nie je podľa prípustné, nepreukázala sa dovolateľom tvrdená procesná vada konania uvedená v a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady uvedené v , dovolací súd odmietol dovolanie HOOS ako procesne neprípustné ( a ).

6. V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti HOOS, ktorý úspech nemal ( v spojení s a ). Navrhovateľka nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ), preto jej dovolací súd túto náhradu nepriznal ( v spojení ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.