Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/155/2016

Identifikačné číslo spisu: 1209222748 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1209222748.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M., bývajúcej v K., zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom v Bratislave, Rožňavská 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. januára 2011 č. k. -195 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní vedenom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I pod ČVS: ORP-678/OEK-B1-2004 a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II pod ČVS: bolo porušené jej právo na inú právnu ochranu, na prejednanie jej veci bez prieťahov, na účinnú ochranu pred trestným činom a na účinnú ochranu majetku, a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur spolu s príslušenstvom a vyslovil, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami a a v znení neskorších predpisov, a o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov, a , , , a a a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vecne tým, že žalobkyni sa vo vzťahu k predmetnej veci už poskytlo zadosťučinenie rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým vyslovil, že orgány činné v trestnom konaní a súdy porušili jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie zásada vyjadrujúca požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote upravená v sa na poškodeného nevzťahuje, lebo sa nerozhoduje o jeho veci, ale o veci obvineného. Pokiaľ sa v predmetnej trestnej veci nerozhodovalo o nároku žalobkyne ako poškodenej na náhradu škody, výsledok konania nemal v nijakom smere vplyv na jej právne postavenie. Súd mal za to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27. mája 2002 č. k. -68, ktorý určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a obvinenou o prevode vlastníctva k bytu a uložil obvinenej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 000,- Sk s príslušenstvom, bola žalobkyni priznaná suma, o ktorú sa jej majetok trestným činom znížil. O jej práve teda už rozhodnuté bolo a náhrada škody by sa už nemohla prejednať ako vec poškodenej v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. októbra 2012 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti dôvodov dodal, že o porušení práva žalobkyne na prerokovanie veci bez prieťahov rozhodoval už Ústavný súd Slovenskej republiky, aj keď sa prioritne zameral na trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo o jedno obsahovo a vecne to isté, skutkovo na seba nadväzujúce konanie, ktoré nie je možné oddeliť a ktoré zakladá nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa Takéto zadosťučinenie je možné v totožnej veci priznať len raz. Aj keď žalobkyňa tvrdí, že si tento nárok uplatňuje v súvislosti s trestnými činmi marenia výkonu úradného rozhodnutia a poškodzovania veriteľa, ide o jeho uplatnenie opätovne za rovnakú morálnu ujmu. Ak teda bolo žalobkyni poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie na základe rozhodnutia ústavného súdu, žiadne ďalšie zadosťučinenie jej už nie je možné poskytnúť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v Dovolanie žalobkyne je doslovným zopakovaním odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom dovolateľka predovšetkým namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a tiež odvolacím súdom. Podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu trpí vážnou vadou spočívajúcou v aplikácii príslušných zákonných ustanovení v rozpore s ich zmyslom a účelom ako aj v rozpore s nepochybným skutkovým stavom, a to až do takej miery, že ide o svojvoľné rozhodnutie, čo predstavuje porušenie jej ústavného práva na súdnu ochranu v zmysle . Uviedla, že trestný čin podvodu a trestné činy poškodzovania veriteľa a marenia výkonu úradného rozhodnutia nie sú obsahovo a vecne totožné, ale samostatné a úplne odlišné skutky, o ktorých sa vykonáva samostatné vyšetrovanie, preto podľa jej názoru neobstojí záver odvolacieho súdu, že predmetom konania pred ústavným súdom bolo odškodnenie za porušenie rovnakých práv ako v tomto konaní. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a s jeho právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení. Má za to, že odvolací súd zistil skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu a jeho rozhodnutie je vecne správne. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( - ďalej len „“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.

6. Podľa prechodného ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle , a účinného do 30. júna 2016.

8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

10. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, je dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak v prípade niektorých rozhodnutí výslovne neustanovuje inak), dovolanie - naopak - je prípustné, len ak to výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania často zdôrazňuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (por. rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , , , , a ).

11. Vzhľadom na to, že najvyšší súd nemá v dovolacom konaní možnosť preskúmať správnosť každého rozhodnutia odvolacieho súdu, nemá ani neobmedzenú možnosť „zjednať“ nápravu dôsledkov prípadných nedostatkov, chýb, neúplností alebo iných nesprávností vyskytujúcich sa v rozhodnutiach všeobecných súdov. Zodpovedá to plne zásade, podľa ktorej právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej; to platí aj pre dovolacie konanie ().

12. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu účastníka stojaceho na opačnej procesnej strane. Porušenie princípov spravodlivého procesu totiž spočíva „v takom postupe a rozhodnutí mimoriadneho opravného súdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec účastníka sa dostáva opätovne pred súd, ktorý musí o veci znovu konať a rozhodovať, pretože to vytvára opätovne stav právnej neistoty, ktorá už bola nastolená právoplatným rozhodnutím súdu nižšieho stupňa“ ().

13. Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť nevyhnutne v súlade s

požiadavkami čl. 6 Dohovoru. Vo všeobecnosti pre použitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo (len) z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok z roku 2005). Vo veci Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010) ESĽP zdôraznil, že v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v žiadnom prípade však za takú vadu nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory [por. napríklad Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009) alebo Bulgakova proti Rusku (rozsudok z roku 2007)]. Princíp právnej istoty tu môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).

14. Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajné výnimky z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.

15. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

16. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

17. Keďže v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov, t. j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky, prípustnosť dovolania z ustanovenia až 3 nemožno vyvodiť.

18. So zreteľom na ustanovenie druhá veta sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (por. R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale

treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

19. Dovolateľka procesné vady konania uvedené v až e/ a netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

20. S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ) a na doručenie rozsudku do vlastných rúk ( )]. Na posúdenie prípustnosti dovolania - aj z aspektov - je zásadne príslušný dovolací súd (viď ).

21. Žalobkyňa vyvodzovala procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení z toho, že odvolací súd aplikoval príslušné zákonné ustanovenia v rozpore s ich zmyslom a účelom a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Podľa obsahu dovolania dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať tým, že vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom), a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania - v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (R 54/2012). Nesprávnym právnym posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku tohto by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

23. K predchádzajúcim bodom odôvodnenia najvyšší súd pripomína konštatovanie Ústavného súdu

Slovenskej republiky v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. , podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “.

24. Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia , a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti rozsudku krajského súdu ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( ).

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.