Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/164/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu I. S., trvale bytom v K.,

zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom v Košiciach, Floriánska 19, proti

ţalovanej PENGUIN SLOVAKIA s. r. o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A,

zastúpenej splnomocnenkyňou IURISTICO s. r. o., so sídlom v Košiciach – Sever,

Cimborkova 13, v menej ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. Radoslav

Rigo, LL. M., o 1 590,40 € s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 20. januára 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške

určenej súdom prvej inštancie.

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom

potvrdil v napadnutom výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 1.590,40 € s 8,75 %

úrokmi z omeškania ročne od 14. októbra 2012 do zaplatenia, ako aj vo výrokoch o trovách

konania (účastníkov /dnes strán/ i štátu) rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej

len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ a spolu s odvolacím súdom tieţ

len „niţšie súdy“) zo 16. júna 2014 č. k. -182; ţalovanej okrem toho uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho advokáta náhradu trov odvolacieho konania

(v sume 95,29 € do 3 dní). Odvolací súd svoj potvrdzujúci rozsudok odôvodnil vecnou

správnosťou preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj plným stotoţnením sa

s jeho dôvodmi, majúc za to, ţe ţiadna z odvolacích námietok nebola spôsobilá zvrátiť záver

o dôvodnosti prevaţného vyhovenia ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody

2

spôsobenej na veciach prevzatých ţalovanou na vykonanie diela (sluţby predstavovanej

vyčistením záclon, pri ktorých došlo k roztrhaniu a tým ďalšej neupotrebiteľnosti 4 z 5 ks

záclon).

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná (ďalej tieţ

„dovolateľka“). Navrhla zrušenie rozsudkov oboch niţších súdov s vrátením veci na ďalšie

konanie súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnila odňatím jej (postupom odvolacieho,

resp. i prvoinštančného súdu) moţnosti konať pred súdom aj nesprávnym právnym

posúdením veci (§ 237 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ Občianskeho

súdneho poriadku č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“).

Rozsudky niţších súdov (najmä rozsudok odvolacieho súdu) povaţuje za nepreskúmateľné,

keď najmä v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu nenašla špecifické odpovede na celý rad

odvolaním uplatnených námietok (týkajúcich sa predovšetkým ceny vecí v čase ich

poškodenia, kde mala byť zohľadnenou i amortizácia, ako aj ich ţivotnosti a do tretice

i liberačných dôvodov na jej strane, zbavujúcich ju zodpovednosti).

3. Ţalobca navrhol dovolanie zamietnuť (?), zdôrazňujúc predovšetkým to, ţe tu šlo

o spotrebiteľsko-právny vzťah, v ktorom dôkazné bremeno na preukázanie dôvodu

zbavujúceho poskytovateľa sluţby zodpovednosti za spôsobenú škodu mala ţalovaná, tá ho

neuniesla a správnym je najmä ten záver odvolacieho súdu, ţe ţiaden z odvolacích námietok

ţalovanej nebola spôsobilá na tom nič zmeniť.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (zákon

č. , ďalej len „“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ len

„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni

2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia (podľa

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie tu bolo podané

ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základného princípu

o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov

dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného

práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 ), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne

konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

5. Najvyšší súd po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou,

po preskúmaní prípustnosti dovolania dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.

6. Dovolaním šlo podľa úpravy procesného práva, platnej v čase začatia dovolacieho

konania v tejto veci, napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťal ( ). upravoval prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu v ustanoveniach §§ 237 a 238.

7. Podľa aţ 3 bolo dovolanie prípustné proti zmeňujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu (odsek 1); proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vyslovil vo výroku prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak šlo

o potvrdenie rozsudku, ktorým bola podľa a vyslovená neplatnosť

zmluvnej podmienky (odsek 3).

8. Dovolaním v prejednávanej veci nie je napádaný zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale rozsudok potvrdzujúci. Najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval a preto ani

nemohol vysloviť záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.

Rozsudok odvolacieho súdu napokon nemá ani znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v ust.

Prípustnosť dovolania preto z ustanovení aţ 3

vyvodiť nešlo.

9. Dovolanie by tak vzhľadom na práve uvedené mohlo byť procesne prípustné, len ak

by v konaní, v ktorom bol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej

z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania podľa Toto

ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom a/alebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľky

o existencii niektorej takejto vady (alebo aj viacerých takýchto vád), ale len zistenie (záver)

dovolacieho súdu, ţe k tejto vade (resp. vadám) skutočne došlo.

10. Dovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

11. Najvyššiemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka

dovolateľky, podľa ktorej jej mal odvolací súd svojím postupom odňať v tejto veci moţnosť

konať pred súdom ( ) tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnil (urobil ho nepreskúmateľným).

12. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo

prijaté stanovisko, v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky uverejnené pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa “.

13. Pri vyjdení zo stanoviska pod 12 zhora má dovolací súd za to, ţe obsah spisu

v prejednávanej veci nedáva ţiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť

vyššie citovanej právnej vety. Dovolaním napádaný rozsudok totiţ uvádza skutkový stav,

ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská ţalobcu i ţalovanej k prerokúvanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania ţalovanej i vyjadrenia ţalobcu

k nemu, ako aj právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené

v odôvodnení. Treba mať pritom na pamäti, ţe konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu

s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (skôr postupom

podľa , dnes podľa ), stačí, ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;

rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak po obsahovej stránke zahŕňa aj odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Špecificky k tým námietkam dovolateľky, podľa ktorých mal odvolací súd v tejto

veci privodiť potrebu uplatnenia druhej vety stanoviska pod 12. zhora tým, ţe sa

v odôvodnení svojho rozsudku nemal vyjadriť k špecifickým argumentom ţalovanej,

týkajúcim sa 1/ tzv. časovej ceny poškodených vecí (zohľadnenia tzv. amortizácie),

2/ ţivotnosti vecí a 3/ liberačných dôvodov, zbavujúcich ţalovanú zodpovednosti za škodu,

platí, ţe dovolateľke v tomto za pravdu dať nešlo. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu

je totiţ celkom nepochybný jeho príklon aj k tej časti argumentácie súdu prvej inštancie,

podľa ktorej nemoţnosť zniţovania obstarávacej ceny závesov s prihliadnutím k ich

opotrebeniu v čase poškodenia tu spôsoboval ako fakt zničenia vecí prevzatých ţalovanou

od ţalobcu (ich neopraviteľnosti), spojený s potrebou nahradenia takýchto vecí porovnateľnou

náhradou a hľadania odpovede, aký peňaţný ekvivalent je na zaobstaranie takejto náhrady

potrebný, tak i ďalší fakt zhotovenia poškodených vecí na zákazku ţalobcu z materiálu, ktorý

aj podľa ţalovanej nemal byť uţ v čase poškodenia na trhu, čo viedlo k nutnosti celkom iného

nazerania na problém opotrebenia. Nemôţe byť pochýb ani o tom, ţe ţiaden z niţších súdov

pri odôvodňovaní rozhodnutia vyznievajúceho prevaţne v prospech ţalobcu neargumentoval

nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. tak, akoby tento mal byť

priamo pouţiteľným aj v prejednávanej veci bez ohľadu na skutkové odlišnosti

posudzovaných prípadov, ale súd prvej inštancie dôvodil tým z nálezu, čo nasvedčovalo

princípom racionálneho a spravodlivého usporiadania vecí a odvolací súd takúto časť jeho

argumentácie akceptoval. Aj otázka ţivotnosti závesov tu súvisela s preukázaním jediného

liberačného dôvodu, teda toho, ţe ku škode by došlo aj inak (rozumej i bez jej prevzatia

ţalovanou za účelom poskytnutia ţalobcom objednanej sluţby) a i v tomto prípade treba

súhlasiť s niţšími súdmi, ţe nielen nič schopné zbaviť ţalovanú zodpovednosti, ale ani

upozornenie ţalobcu v súvislosti s prevzatím záclon na vyčistenie, ţe tieto s prihliadnutím

k veku a opotrebeniu sluţbu nemusia „preţiť“ (čiţe vedomé podstúpenie ţalobcom i takéhoto

rizika) preukázaným nebolo.

15. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, ţe rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle v ţiadnom

6

prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv účastníka; ale len to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký

prípad tu ale nešlo).

16. Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe postup súdu v procese obstarávania (zisťovania)

skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, ţe v prípade

neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok,

ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ). Ak aj

k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu konania

uvedenú v , ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady konania

s moţným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), reparovateľným však len v prípade procesne prípustného dovolania.

17. Aj k námietke spočinutia rozhodnutí niţších súdov na nesprávnom právnom

posúdení veci ţiaduce je odkázať na konštantnú judikatúru dovolacieho súdu, podľa ktorej

k dovolacím dôvodom v zmysle a moţno prihliadať len

v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad (tu por. napr. R 54/2012

a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , či

). Z uvedeného plynie, ţe na dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ (i keby bol prípadne namieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd

nemôţe v tomto konaní prihliadať.

18. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie ţalovanej v prejednávanej veci nebolo prípustné

podľa , nebola preukázaná ţalovanou tvrdená procesná vada uvedená v

ods. 1 písm. f/ a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

ods. 1 , dovolaciemu súdu neostávalo iné, neţ dovolanie ako procesne neprípustné

odmietnuť ( ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného

rozsudku odvolacieho súdu.

19. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1

v spojení s , keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho

zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním ţalovaná a právo na náhradu tak vzniklo

ţalobcovi. Podľa dovolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov

dovolacieho konania tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobcovi s tým,

ţe výška tejto náhrady (podľa odseku 2 rovnakého zákonného ustanovenia), bude určená

súdom prvej inštancie.

20. Dovolací súd pritom povaţuje za potrebné i tu zopakovať to, čo uţ bolo vyslovené

najmä v jeho uzneseniach z 23. marca 2017 sp. zn. a zo 4. apríla 2017 sp. zn.

a síce, ţe nepovaţuje za správnu takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1

(resp. i ods. 2) , podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok

rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, ţe strana sporu má nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiţ vykonateľné (§ 232

ods. 1 ). Podľa výslovného znenia ustanovenia rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník) uţ len o výške náhrady trov konania (a v prípade zastúpenia

advokátom podľa aj o prijímateľovi tejto náhrady). To znamená, ţe súd

prvej inštancie v rozhodnutí podľa nemôţe rozhodnúť o uloţení

povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by

napriek tomu takto rozhodol, prekročil by zákonné splnomocnenie, vyplývajúce mu z § 262

ods. 2 , čím by zároveň nerešpektoval

(ústavného v znení neskorších ústavných zákonov), podľa

ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných

princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu preto nevyhnutne znamená, ţe

o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak samozrejme prichádza

do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov

podľa Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku,

t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, ţe iba

o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou

výroku o náhrade trov konania bude splnená poţiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu

o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo

vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním

uloţenej povinnosti.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2017

Mgr. Dušan Č i m o, v. r.

predseda senátu

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

člen senátu

JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová