Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/69/2017

Identifikačné číslo spisu: 6414212580 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6414212580.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Y., narodeného XX. S. XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky MUDr. J. Y., bývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Dobiš, s.r.o. so sídlom v Kremnici, Zechenterova č. 356/24, IČO: 36857327, a otca Ing. Mgr. O. Y., bývajúceho v J., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 7. apríla 2016 č.k. -93 zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka mu neumožňuje stretávať sa s ním. Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli naplnené podmienky pre otcom navrhovanú zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, lebo nedošlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine. Poukázal na to, že už v čase poslednej úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému (rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 24. mája 2012 sp. zn. ) rodičia maloletého spolu nežili, neudržiavali vzájomný kontakt, otec videl maloletého naposledy vo veku štyroch mesiacov, odvtedy sa s ním nestretol. K úprave styku otca s maloletým došlo až v priebehu tohto konania nariadením predbežného opatrenia, styk otca s maloletým synom sa ale i tak nerealizoval vzhľadom na zdržiavanie sa matky s dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.

2. Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. októbra 2016 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že maloletý sa od februára 2015 zdržiava s matkou vo Francúzsku, kde matka pracuje. Vzhľadom na to bolo

potrebné vyriešiť otázku právomoci súdu na konanie a rozhodnutie o predmetnom návrhu otca. Súd prvej inštancie nevysvetlil, k akým záverom dospel pri riešení tejto otázky, pokiaľ však vo veci konal a rozhodol, bezpochyby dospel k záveru, že je daná právomoc tuzemského súdu na konanie v tejto veci. Odvolací súd podal podrobný výklad problematiky právomoci súdov v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“). Poukázal na čl. 8 Nariadenia, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Keďže maloletý mal v čase začatia konania o predmetnom návrhu otca (28. októbra 2014) obvyklý pobyt na Slovensku, patrí prejednanie a rozhodnutie veci do právomoci slovenského súdu. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal opodstatnenosťou návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a dospel k záveru, že otcom podaný návrh nie je dôvodný. Vzal na zreteľ, že maloletý je narodený mimo manželstva, prvším rozsudok bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Už v tom čase rodičia maloletého spolu nežili, neviedli spoločnú domácnosť a otec sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal a nezaujímal sa oň (naopak, podal návrh na zapretie otcovstva, ktorý vzal neskôr späť). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo v danom prípade k takej zmene pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia maloletého. V konaní bolo preukázané, že matka maloletého žije vo Francúzsku, kde pracuje v nemocnici. Maloletý tam navštevuje súkromnú cirkevnú materskú škôlku, učí sa francúzsky, dobre sa adaptoval a je v dobrom zdravotnom stave.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení a (ďalej len „“) a CSP. Odvolaciemu súdu vytýkal, že nesprávne pochopil podstatu jeho odvolania a rozhodol povrchne. Zdôraznil, že chcel, aby rodičia uzavreli dohodu o stretávaní otca so synom a nikdy nedal matke súhlas na „únos“ syna do zahraničia. Matka sa pojednávaní nezúčastňovala a do zahraničia vycestovala so synom bez súhlasu otca. Podľa názoru dovolateľa nebolo v danom prípade vykonané náležité dokazovanie a vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. Sudca súdu prvej inštancie ho uviedol do omylu vyhlásením na pojednávaní 7. apríla 2015, že konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci súdu konať v danej veci. Na jeho veľké prekvapenie ale k zastaveniu konania nedošlo a súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol tak, že jeho návrh zamietol. Vzhľadom na uvedený postup súdu prvej inštancie otec nemal náležitú možnosť vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam, podávať návrhy, podnety, prípadne vyvrátiť nepravdivosť zavádzajúcich tvrdení advokáta matky. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok buď zmeniť (a syna zveriť do jeho starostlivosti), alebo zrušiť spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

4. Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť podľa , prípadne zamietnuť podľa . Podľa jej názoru dovolanie otca nie je procesne prípustné, ale ani dôvodné.

5. Procesný opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu označil napadnuté rozhodnutie za vecne správne.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom ( ), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v týchto veciach je od 1. júla 2016 upravené v (ďalej len „“). Vzájomný vzťah medzi CMP a je vymedzený v , podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak“). v ustanoveniach a obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak

ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení .

8. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , a ).

9. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (, , , , ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ).

11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

13. V danom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovení a . Z ustanovení , ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva jednoznačne, či prichádza do úvahy takéto súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania.

14. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. konštatoval, že: a/ kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle a je neprípustná, b/ ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska , c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v až f/ , dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.

15. Uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho

súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané ( veta prvá ).

16. Trojčlenný senát 3 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania otca maloletého len podľa ustanovenia (nezaoberal sa teda prípustnosťou jej dovolania z hľadiska ustanovenia . 17. Otec v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Tvrdí, že v konaní došlo k tejto procesnej vade, lebo súdy vec prejednali a rozhodli vec napriek tomu, že nebola daná ich právomoc - maloletý sa totiž od februára 2015 zdržuje vo Francúzsku.

18. Dovolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti uvedenej dovolacej argumentácie mal na zreteli čl. 8 Nariadenia, podľa ktorého súdy členského štátu (Slovenská republika aj Francúzsko sú členmi Európskej únie) majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 18.1. Nariadenie nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“. Tento pojem treba vykladať vždy so zreteľom na individuálne okolnosti veci a v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia. Súd pritom prihliada napríklad na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvod fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte. Do úvahy berie medziiným miesto a podmienky predškolskej a školskej dochádzky dieťaťa, rodinné a sociálne väzby v danom štáte. Osobitne treba zdôrazniť, že určujúcim je stav v čase začatia konania na súde. Po začatí konania zostáva súdu v zásade zachovaná právomoc aj v prípade, že neskôr dôjde k zmene pobytu dieťaťa. 18.2. V danom prípade konanie začalo na súde 28. októbra 2014. Maloletý mal v tom čase obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Niet preto pochýb, že súdy v danom prípade prejednali a rozhodli vec patriacu do ich právomoci.

19. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že v konaní nedošlo k otcom namietanej procesnej vade zmätočnosti v zmysle a prípustnosť jeho dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva.

20. Najvyšší súd dovolanie otca odmietol podľa ustanovenia .

21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.