Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/211/2017

Identifikačné číslo spisu: 6816203513 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6816203513.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. Q., nar. X. Z. XXXX, a I. Q., nar. XX. S. XXXX, obe bývajúce v V., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, so sídlom v Revúcej, Gen. Viesta č. 1103/4, deti rodičov - matky Ing. H. Q., bývajúcej v V., zastúpenej Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Bernolákova č. 151/9 a otca Y. Q., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Estónska č. 16, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. novembra 2016 č.k. -127 v spojení s opravným uznesením z 24. júla 2017 č.k. -221: I. zamietol návrh otca maloletých detí na zmenu úpravy styku z 28. júna 2016, ktorým otec žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 1. apríla 2014 č.k. -309 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 11. marca 2016 sp. zn. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že oproti doterajšej úprave žiadal rozšíriť styk s oboma deťmi počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23. decembra od 9.00 hod. do 29. decembra do 18.00 hod. a každý párny rok od 30. decembra od 9.00 hod. do 7. januára do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka a s maloletou I. aj o doprevádzanie do školy v pondelok, stredu a piatok počas prvého a druhého týždňa v kalendárnom mesiaci od 7.15 hod. a odprevádzanie zo školy v utorok a štvrtok počas v prvého a druhého týždňa v mesiaci s tým, že ho odovzdá pred bytom matky o 18.00 hod. a ešte žiadal upraviť styk s maloletou I. každé prvé dva víkendy v mesiaci v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., II. otcovi maloletých detí uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti zriadiť na meno a v prospech maloletej I. Q., nar. XX. S. XXXX, termínovaný

účet v J&T BANK-e, a.s. s dobou viazanosti 1 rok, ktorého identifikačné údaje je povinný oznámiť matke maloletých detí do 5 dní od jeho zriadenia, a to tak, že spoludisponentami s finančnými prostriedkami na účte budú obaja rodičia maloletých detí, III. matke uložiť povinnosti dať Poštovej banke, a.s. príkaz na prevod peňažných prostriedkov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na v druhom výroku tohto rozsudku uvedený terminovaný účet zriadený na meno a v prospech maloletej I. Q., nar. XX. S. XXXX, do 15 dní od oznámenia identifikačných údajov terminovaného účtu zo strany otca maloletých detí. Výrok I. (zamietnutie návrhu na rozšírenie styku otca s maloletou I.) odôvodnil tým, že doprevádzanie maloletej do školy a zo školy súd prvej inštancie nepovažuje za úpravu styku otca a maloletou. Zmyslom a účelom úpravy styku je právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti stretávať sa s maloletým dieťaťom v jeho voľnom čase a tomu korešponduje právo dieťaťa stretávať sa v danom čase s rodičom. Doprevádzanie do a zo školy trvá 10-15 min., prevzatie dieťaťa otcom od matky sa nekončí jeho odovzdaním druhému rodičovi ale školy a pred vyzdvihnutím zo školy nezačína prevzatím od matky ale od školy. Povinnosť prevziať a odovzdať dieťa v rámci úpravy styku možno ukladať len rodičovi a nie škole, pričom pre úpravu styku je charakteristické práve to, že sa začína odovzdaním dieťaťa zo strany rodiča, ktoré bolo zverené do osobnej starostlivosti druhému rodičovi, prebieha po určitú stanovenú dobu a končí sa odovzdaním dieťaťa zo strany tohto druhého rodiča späť rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodnutie o tom, kto bude dieťa doprevádzať do a zo školy, je súčasťou osobnej starostlivosti rodiča maloletého dieťaťa, preto matka môže prianie maloletej I., aby bola doprevádzaná do školy otcom, zohľadniť, avšak súd jej to nemôže v rámci úpravy styku prikázať. Pre otcom navrhnutú zmenu úpravy styku s maloletou I. každý utorok a štvrtok prvý celý týždeň a druhý celý týždeň v kalendárnom mesiaci v navrhovanom rozsahu, súd nezistil podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy styku vykonanej rozsudkom zo 16. októbra 2015 č.k. -116, preto návrh zamietol.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie otca rozsudkom z 29. júna 2017 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou I. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou I. okrem sviatkov a prázdnin každý pondelok, stredu a piatok počas prvého celého týždňa a druhého celého týždňa v kalendárnom mesiaci, kedy si maloletú o 7.15 hod. prevezme od matky pred jej bytom a odprevadí ju do škody a každý utorok a štvrtok prvý celý týždeň a druhý celý týždeň v kalendárnom mesiaci tak, že maloletú vyzdvihne po skončení zo školy a odovzdá ju matke pred jej bytom o 18.00 hod. (časť prvého výroku) potvrdil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa , . Nesúhlasil s názorom súdov, že jeho návrh na rozšírenie styku s maloletou I. nie je opodstatnený z dôvodu, že od poslednej úpravy nenastala podstatná zmena pomerov. Podľa jeho názoru súd najlepší záujem maloletej chápal zužujúco, nie čo najextenzívnejšie v súlade s právami zaručenými deťom Dohovorom o právach dieťaťa a ostatným právnym poriadkom SR, pričom poukázal na uznesenie ÚS ČR sp. zn. 295/06 z 26. júna 2006, nálezy ÚS ČR sp. zn. 554/2004 z 11. mája 2005, sp. zn. , ako i sp. zn. . Mal za to, že od poslednej úpravy styku pred štyrmi rokmi došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá sa prejavila v tom, že maloletá v tom čase navštevovala materskú škôlku, v čase podania predmetného návrhu na zmenu úpravy styku bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. Maloletá I. má záujem o širší styk s otcom a dobrý vplyv na ňu malo aj jej doprevádzanie otcom do školy a jej vyzvihovanie v školskom zariadení, čo potvrdila aj škola. Nesúhlas matky s doprevádzaním I. do školy kolízny opatrovník označil za stanovisko, ktoré nepovažuje za prístup v záujme dieťaťa. Neustále odmietanie žiadostí maloletej o doprevádzanie do školy otcom maloletú stresuje, čo má následky na jej psychike. Matka maloletej neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa otec nemohol stretávať s maloletou v širšom rozsahu. Je v záujme maloletej pre jej zdravý duševný vývin a jej právom v zmysle Zák. o rodine stretávať sa s otcom čo najčastejšie, najmä keď otec má vytvorené vhodné podmienky pre realizovanie styku s ňou. Poukázal tiež na to, že súd sa doteraz nezaoberal objektívne psychiatrickým problémom matky definovaným súdnou znalkyňou, ktorý má vplyv na stabilizáciu pomerov, najmä vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi, na dobrovoľnosti, komunikácii a ústretovosti matky voči otcovi. Súdy oboch inštancií nesprávne posúdili otázku najlepšieho záujmu dieťaťa a podstatnej zmeny pomerov ako dôvodu pre zmenu úpravy styku

otca s maloletou, neriadili sa Dohovorom o právach dieťaťa (, 3, 6, 8, 9, 12, 18), SR a Zákonom o rodine. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o rozšírenie úpravy styku otca s maloletou I. a v tejto časti mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu otca žiadala dovolanie zamietnuť v zmysle . Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa , , napriek tomu v dovolaní neodcitoval ani jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, ktorého rozhodovacia prax má byť v danom prípade rozdielna, ale citoval len rozhodnutia iných odvolacích súdov, resp. Ústavného súdu ČR. Otec v dovolaní napáda nie právne ale skutkové otázky, keď sa konkrétne domáha rozšírenia úpravy styku s maloletou I. na čas doprevádzania maloletej do škody v určené dni, s ktorou otázkou sa správne vyporiadal súd prvej inštancie aj odvolací súd.

5 . Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že najväčším problémom v danej veci sú problémy medzi rodičmi v komunikácii a neschopnosti urobiť akýkoľvek ústupok druhej strane. Otec maloletých detí neustále podáva na matku podania, kolízny opatrovník nespočetne krát vykonával sociálne zisťovanie v domácnosti matky maloletých detí, predvolával matku na oddelenie SPODaSK, podával sociálne poradenstvo matke aj otcovi. Pri poslednom preverovaní pri rozhovore maloleté deti uviedli, že styk im vyhovuje taký aký je a maloletá I. uviedla, že od septembra 2017 ju niekedy odprevádza do školy už aj ocko spolu s mamkou.

6. Otec v písomnom podaní z 20. novembra 2017 vyjadril svoje stanovisko k vyjadreniu matky a procesného opatrovníka maloletej k jeho dovolaniu. Poukázal pritom na , ktorá zaručuje rovnakú ochranu práv a záujmov všetkých občanov, bez ohľadu na vek, pohlavie, národnosť, farbu pleti a občianstvo a základný dokument na ochranu práv dieťaťa - Deklaráciu práv dieťaťa, ktorá obsahuje 10 základných morálnych princípov, ktoré podrobne uviedol vo svojom vyjadrení. Jednotlivé články Dohovoru o právach dieťaťa sú implementované aj do viacerých právnych noriem tvoriacich právny poriadok Slovenskej republiky (viď , 4, 5, Zákona o rodine). Otec trval na tom, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná zmena pomerov, ktorá je dôvodom na zmenu predošlej úpravy styku, a preto nevyhovenie jeho návrhu s poukazom na návrh kolízneho opatrníka nie je v záujme maloletej I..

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( a ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 7.1. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých (úprava styku), ktorá je upravená od 1. júla 2016 v (ďalej len „“). Vzájomný vzťah medzi CMP a je vymedzený v , podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak“. v ustanoveniach a obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú, kedy je dovolanie prípustné ( a nasl. ). 8. V danom prípade bolo dovolanie otca podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1

Cdo 113/2012, , , , , a (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

9. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (, , , , ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ).

11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „ÚS“, ide o odkaz na rozhodnutie ústavného súdu príslušnej spisovej značky)].

12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 . V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle .

13. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

14. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania. 15.1. V prípade konania, ktoré možno začať aj bez návrhu (ktorým konaním je aj konanie o zmenu

úpravy styku) dovolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom dovolania. Aj napriek tomu je však v zmysle (uplatneného prostredníctvom ) viazaný dovolacími dôvodmi. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

16. Otec maloletej prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z , . 16.1. Uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci podľa a súčasne podľa sa však vzájomne vylučuje; ich súbeh, resp. vzájomná kumulácia je vylúčená (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Zásada, podľa ktorej dovolateľ nemôže uplatniť popri sebe viaceré, navzájom protichodné alebo logicky sa vylučujúce dôvody prípustnosti dovolania, sa neuplatňuje iba vo vzájomnom (horizontálnom) vzťahu ustanovení a , ale tiež vo vnútri týchto ustanovení [vo vertikálnom usporiadaní jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania v rámci toho istého ustanovenia (samostatne v rámci a v rámci )]. Preto sa dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil na skúmanie prípustnosti dovolania len z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý je v ustanovení uvedený na prednejšom mieste, t.j. na dovolací dôvod podľa (v tomto smere porovnaj aj rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. ). 16.2. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v . 16.3. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. ).

17. V danom prípade dovolateľ v dovolaní uviedol všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní o zmenu úpravy styku s maloletou pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, v ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd v rozhodnutiach. V dovolaní len dal do pozornosti právne závery rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 295/06, sp. zn. 554/2004, sp. zn. a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , bez ďalšieho uvedenia akým spôsobom sa mal v danej veci odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 17.1. Označenie uvedených rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nenapĺňa pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu tak, aby dovolateľ ním naplnil predpoklady vyplývajúce z . V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 6. marca 2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho

súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“.

18. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania otca nevyplýva z . Vzhľadom na to jeho neprípustné dovolanie odmietol podľa ustanovenia .

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.