Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-176-2019.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/176/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpeného Mgr. Ianko Troiak, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Roľnícke družstvo Bzovík, so sídlom 962 41 Bzovík, IČO: 00 209 643, zastúpeného JUDr. Michal Badinský, advokát so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/8/2017-129 zo dňa 21.05.2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 21.05.2019 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom budú spoluvlastnícke podiely vo výške 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom O., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku KN-E parc. č. XXXX, vinice o výmere XXXX m2, na liste vlastníctva č. XXXX pozemku KN-E parc. č. XX, záhrady o výmere XXXXX m2, parc. č. KN-E č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1340 m2, na liste vlastníctva č. XXXX pozemku KN-E parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 126737 m2 za cenu spolu vo výške 2.550,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (doplnil ju podaním zo dňa 27.06.2018). Žalobcovi okresný súd uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok). Žalobca odôvodnil žalobu porušením jeho predkupného práva žalovaným pri nadobudnutí spoluvlastníckych podielov od ich predchádzajúcich vlastníkov. Návrh kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenia sa žalobca domáhal, tvoril prílohu podania žalobcu z 10.09.2018. Žalovaný porušenie predkupného práva tvrdené žalobcom namietol s odkazom na čestné prehlásenia predávajúcich jednotlivých podielov na nehnuteľnostiach, v ktorých uviedli, že ponuková povinnosť splnená bola. Poukázal aj na to, že v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci nárok na vykúpenie svojho podielu v pomernej časti, ak nedôjde k dohode. 1.1 Súd prvej inštancie mal z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. preukázané, že jedným z podielových spoluvlastníkov vinice o výmere 1081 m2 na parcele č. XXXX je žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16. Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX, záhrady o výmere 29160 m2 a parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1340 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W. sú okrem
iných žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16. Podielovými spoluvlastníkmi ornej pôdy o výmere 126737 m2 na parc. č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. W. sú aj žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16. Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.05.2015 medzi predávajúcimi U. X. a B. Q. a kupujúcim - žalovaným boli okrem iných nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré boli predávané v spoluvlastníckom podiele 1/16, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli predávané v spoluvlastníckom podiele 1/16 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1313 predávané v spoluvlastníckom podiele 1/16 k celku. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2014, zavkladovanej pod V 245/14 vyplynulo jej uzatvorenie medzi predávajúcim U. X. a kupujúcim - žalovaným. Jej predmetom boli okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX predávané v spoluvlastníckom podiele 1/30 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX predávané v spoluvlastníkom podiele 1/30. Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.11.2014 medzi predávajúcim E. P. a kupujúcim - žalovaným ( V XXXX/XXXX) boli okrem iných nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, predávané v podiele 1/54, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1079 predávané v podiele 1/54 k celku a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX predávané v podiele 1/54. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.06.2014 medzi predávajúcim Pavlom O. a kupujúcim - žalovaným evidovanej pod V XXX/XX okresný súd zistil, že okrem iných boli jej predmetom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/30 a na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/30. 1.2 S poukazom na § 140, § 603 ods. 1, 2, 3 a § 605 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože každý spoluvlastník má nárok na vykúpenie spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa veľkosti podielov, nie v celom rozsahu tak, ako boli nehnuteľnosti predané žalovanému. Aj keď tento právny názor súd prvej inštancie prezentoval na pojednávaní konanom dňa 27.06.2018 v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), žalobca k zmene žalobného petitu nepristúpil a žiadal priznať spoluvlastnícke podiely tak, ako boli odpredané predávajúcimi žalovanému. 1.3 K záveru žalobcu, že v prípade, ak spoluvlastník neuplatnil svoj nárok z porušenia predkupného práva, ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia porušenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu súd prvej inštancie uviedol, že spoluvlastník by sa mohol domáhať porušenia predkupného práva týmto spôsobom len po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, že aj títo nesúhlasia s porušením ich predkupného práva a môže si uplatniť aj ich podiely. V konaní takýto postup preukázaný nebol. Mlčanie a pasivita spoluvlastníkov nemôžu znamenať súhlas ostatných spoluvlastníkov s uplatnením porušenia predkupného práva jedným z nich. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na prípady ponukovej povinnosti, čo znamená zachovanie predkupného práva aj na prípady jeho porušenia, kedy sa dotknutí spoluvlastníci musia o výkone predkupného práva dohodnúť. Ak má o celý prevádzaný podiel záujem len jeden podielový spoluvlastník, musia s tým súhlasiť aj ostatní spoluvlastníci. Žalobca uzatvorenie takejto dohody nepreukázal. 1.4 Výrok o trovách konania okresný súd zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému (zrejme má byť uvedené žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) priznal náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v odvolaní namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces nerešpektovaním princípu právnej istoty v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. V identickej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 9C/7/2017 (žalobkyňou bola matka žalobcu, žalovaný bol identický ako v prejednávanom spore) súd prvej inštancie vyslovil počas pojednávania právny názor, podľa ktorého nebolo preukázané, že by sa ktorýkoľvek iný podielový spoluvlastník domáhal uzatvorenia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, alebo prevod napadol ako neplatný. Súd prvej inštancie považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. Žalovaný potom nárok uznal v celom rozsahu a spor bol ukončený rozsudkom pre uznanie. V rovnakých veciach by mali súdy rozhodovať rovnakým spôsobom. 2.2 Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že bol oprávnený požadovať len pomernú časť spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Matematicky by aj v prípade uplatnenia každého porušenia predkupného práva každým z podielových spoluvlastníkov nadobúdateľovi zostal spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu prevádzajúceho spoluvlastníka. Uvedené odporuje duchu predkupného práva, ktorého cieľom bolo zabezpečiť rozhodovanie spoluvlastníka a ovplyvniť, s kým bude tvoriť spoločenstvo. Citoval z bližšie neoznačenej literatúry („komentár k OZ“), podľa ktorej sa ponuka zaviazaného spoluvlastníka vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa scudziť, preto je z titulu zákonného predkupného práva oprávneným
spoluvlastníkom, ktorí prejavili záujem relevantným spôsobom, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potencionálny nárok spoluvlastníkov, ktorí podiel (resp. tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili) odkúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku prijali riadne a včas. 2.3 Viaceré formulácie uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ označil za nezrozumiteľné a nejasné (napr. tvrdenia uvádzané v bode 23 odôvodnenia rozsudku: každý spoluvlastník je oprávnený len na spoluvlastnícky podiel, ktorý je v jeho vlastníctve, a preto podľa súdu aj keby došlo k porušeniu predkupného práva, súd má za to, že k tomu porušeniu došlo len vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, a nie v celom rozsahu, ako boli tieto nehnuteľnosti predané žalovanému), čo považuje za nezrozumiteľné a nedostatočné odôvodnenie. Bývalí spoluvlastníci, ktorí neponúkli pred prevodom svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom, porušili zákonné predkupné právo všetkých spoluvlastníkov, nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva len vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach u žalobcu, ktorý sa porušenia dovolal jediný. Prevodcovia zapríčinili situáciu, keď svoje spoluvlastnícke podiely neponúkli na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom, ktorí by v tomto prípade mohli uzatvoriť dohodu, ktorý z nich a v akom pomere ponúkané podiely odkúpi. Žalovaný napriek návrhu žalobcu nepredložil dôkaz o uplatnení nárokov z porušenia predkupného práva ktorýmkoľvek iným spoluvlastníkom. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že v konaní okresného súdu sp. zn. 9C/7/2017 bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, ktorou v zmysle § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k hmotnoprávnemu zániku práv a povinností týkajúcich sa uplatňovaných nárokov z porušenia predkupného práva a k ich nahradeniu zmluvnou povinnosťou - záväzkom vykonať procesný úkon uznania nároku tak, aby súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie bez účasti zmluvných strán. Dôvodom a podkladom pre vydanie rozsudku pre uznanie nebol nárok z porušenia predkupného práva, ale splnený záväzok z dohody o urovnaní, preto nie je namieste odvolávanie sa na rozsudok vo veci 9C/7/2017. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 91/2008, takže ani v jednom z uvedených prípadoch nemožno hovoriť o odklone a nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu žalovaný označil za zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. K námietke o nepredložení dôkazov o neuplatnení predkupného práva ostatnými podielovými spoluvlastníkmi žalovaný uviedol, že je povinnosťou žalobcu preukázať aktívnu legitimáciu v plnej výške uplatňovaného nároku. Žalovaný svoju edičnú povinnosť o neporušení predkupného práva splnil predložením čestných vyhlásení. Tvrdenia o nesprávnej výške uplatňovaného nároku v zmysle skorších vyjadrení a názoru NS SR sú tvrdeniami a procesnou obranou z oblasti právnych tvrdení, ktoré sa dôkazmi nepreukazujú. Keďže súd v zmysle Civilného sporového poriadku neingeruje do sporového konania vyhľadávaním dôkazov v prospech niektorej zmluvnej strany, žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o tom, že ani súd nevykonal lustráciu prípadných podaní vo veci za bezpredmetné. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli. 5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Aj keď niektoré časti rozsudku okresného súdu nie sú formulované štylisticky úplne správne, nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku ako celku odvolací súd nezistil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 6. V prvej zásadnej odvolacej námietke odvolateľ tvrdil porušenie jeho práva na spravodlivý proces nerešpektovaním princípu právnej istoty. Právnu istotu definuje článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn.
9C/7/2017 v údajne identickej veci, kde po prezentovaní právneho názoru súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby, keď nebolo preukázané, že by sa ktorýkoľvek iný podielový spoluvlastník domáhal uzatvorenia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach alebo že by tento prevod vlastníckeho práva napadol ako neplatný, žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu uznal a bol vydaný rozsudok pre uznanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle článku 2 ods. 2 základných princípov C.s.p. je možné legitímne očakávať rozhodnutie sporu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu definoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 6/2017, v ktorom uviedol, že „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo doposiaľ v nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, príp. tieto názory akceptovali a vecne na ne naviazali“. Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 211/2017 alebo v uznesení sp. zn. 3Cdo 170/2018. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávané Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992 ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 a 1986, pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou (R 71/2018). Napokon vzhľadom na článok 2 ods. 2 C.s.p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 21/2017). Z toho hľadiska odkaz odvolateľa na rozsudok (vydaný navyše na základe uznania) pod sp. zn. 9C/7/2017 okresného súdu nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ak ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít niet, v súlade s princípom právnej istoty je legitímne očakávanie rozhodnutia sporu spravodlivo. Odvolací súd preto nezistil porušenie princípu právnej istoty súdom prvej inštancie. 6.1 Na rozdiel od odvolateľa odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že žalobca je oprávnený požadovať z dôvodu porušenia jeho predkupného práva len pomernú časť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, považuje za správny. Odvolateľ už v konaní pred súdom prvej inštancie a potom aj v odvolaní tvrdil, že matematicky by, ak by si aj každý zo zostávajúcich pôvodných spoluvlastníkov uplatnil právo na odkúpenie podielu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckeho podielu, nadobúdateľovi ostal na nadobudnutom spoluvlastníckom podiele spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu prevádzajúceho spoluvlastníka. To odporuje duchu predkupného práva, ktorý mal zákonodarca pri zavedení tohto inštitútu za cieľ, a to, aby spoluvlastník mohol rozhodnúť o tom a ovplyvniť to, s kým bude tvoriť spoločenstvo a aby sa okruh spoluvlastníkov nerozširoval a nemenil bez súhlasu existujúceho spoluvlastníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 140 druhú vetu Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnoprávny charakter, vzniká zo zákona a predpokladom jeho existencie je iba existencia spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ má spoluvlastník záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iného, má povinnosť svoj podiel ponúknuť spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) s výnimkou prípadu prevodu blízkej osobe. Jedným z právnych dôsledkov porušenia predkupného práva, za aplikácie ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je právo domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu vec (podiel) ponúkol na predaj. Ak nadobúdateľ oprávnenému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené, vec (spoluvlastnícky podiel) neponúkne na kúpu dobrovoľne, môže sa podielový spoluvlastník domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa rozhodnutím súdu. Súd má však limity svojho rozhodovania vymedzené práve uvedeným zákonným ustanovením, umožňujúcim iba pomerné vykúpenie podielu spoluvlastníka podľa veľkosti (spoluvlastníckych) podielov. Ani teleologickým výkladom druhej vety §-140 Občianskeho zákonníka podľa odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru prezentovanému odvolateľom, že spoluvlastníci, ktorí prejavili relevantným spôsobom záujem o nadobudnutie prevádzaného podielu, majú z titulu zákonného predkupného práva k dispozícii celý podiel. Okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca by mal ako podielový spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16 nárok
na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva iba vo veľkosti 1/16 z prevádzaných podielov. 6.2 K argumentu odvolateľa o tom, že spoluvlastníci majú právo rozhodovať o tom, ktoré osoby budú ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností odvolací súd udáva, že o tom, kto bude spoluvlastníkom zvyšnej časti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu (t. j. prevyšujúcej pomer veľkosti spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené) teda fakticky rozhodne jeho pôvodný spoluvlastník (prevodca) a (svojou nečinnosťou) tí spoluvlastníci, ktorí pomernú časť prevádzaného podielu, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili, odkúpiť nechcú. 7. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou rozsudok okresného súdu aj v tejto časti potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. aplikujúc zásadu úspechu. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s p.).