Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/8/2018

Identifikačné číslo spisu: 7108214765 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7108214765.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne PaedDr. Y. F., bývajúcej v M., E. 6, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, za ktorú koná advokátka JUDr. Alena Zadáková, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňova 22, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. marca 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I rozsudkom z 13. novembra 2014 č. k. -255 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa (po pripustení zmeny návrhu č.l. 236 spisu) domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 580/2304 zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti 1824/2304 z nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, V. a zapísaných v katastri nehnuteľností, Katastrálneho úradu Správy katastra Košice I pre kat. územie F. na LV č. XXXX ako dom č.s. 328 na parcele č. 635 o výmere 858 m2 - zastavané plochy patrí do dedičstva po neb. R., rod. V., zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom v Košiciach, X.. Stranám konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 23. marca 2016 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a odkázal na jeho dôvody ( a , ďalej len „OSP“). Konštatoval, že základom úspešnosti uplatnenia vlastníckeho práva žalobkyňou k nehnuteľnosti je existencia naliehavého právneho záujmu ( ). Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zistenie, či k odňatiu vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkyne došlo v zmysle o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku a či sa tak stalo perfektným správnym aktom. Z tejto situácie mala žalobkyňa uplatňovať práva v zmysle reštitučných predpisov, nie , podľa ktorého by mala naliehavý záujem na určení len za situácie, že k odňatiu

vlastníckeho práva došlo bez právneho dôvodu. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti rozhodnutím Mestského národného výboru v Košiciach, Finančný odbor č. Fin: Rp 1168/1974 z 31.10.1974, ktorým prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva Československého štátu podľa a vyhl. Č. 236/1959 U.v. Žalovaný preto preukázala existenciu právneho titulu pre prechod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na štát, pričom sa tak stalo zákonným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a správne žalobu zamietol. K vzneseným odvolacím námietkam odvolací súd uviedol, že niet pochýb o pravosti rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti a pečiatkou príslušného správneho orgánu. Rovnako dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na správnom rozhodnutí bolo pôvodne uvedené nesprávne číslo konania, išlo však len o chybu v písaní, čo je nepochybné, aj pokiaľ by účastníci neboli upovedomení o oprave tak ako uvádza v Niet zároveň pochýb, že predmetné rozhodnutie bolo doručené právnej predchodkyni žalobkyne, svedčí o tom jej podpis na doručenke, ktorá je verejnou listinou, žalobkyňa opak nepreukázala. Samotné rozhodnutie je opatrené doložkou právoplatnosti. Nedodržanie postupu správneho orgánu v zmysle , , a , keď pred vydaním rozhodnutia mal vlastníkovi doručiť najprv platobný výmer na dlžnú sumu a až keď ju neuhradil mohol vydať predmetné správne rozhodnutie, nezakladá dôvod domnievať sa, že správny akt bol nulitný. Námietka žalobkyne, že spoluvlastníci nemali v čase rozhodovania voči žalovanej pohľadávku na nájomnom, nie je rovnako skutočnosťou pre nulitný akt a ide len o jej hypotetické tvrdenia.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodila, že dovolanie je prípustné podľa až c/ a to z dôvodu, že rozhodnutie je podľa jej názoru nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne, vec bola súdmi nesprávne právne posúdená. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala k dispozícii predmetné správne rozhodnutie, preto tvrdila, že štát prevzal vec od jej právnej predchodkyne bez právneho titulu. Naopak predložila do spisu viaceré dôkazy, ktoré preukazovali, že spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti nemohli mať dlh na nájomnom. Súd však po podrobnom dokazovaní zamietol žalobu nesprávne z nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4. Žalovaný navrhol dovolanie zamietnuť.

5. Dovolanie bolo podané za účinnosti . Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné.

7. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo možné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval . Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v .

8. Dovolanie žalobkyne smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle prípustné. Dovolanie teda v zmysle nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť

meritórny dovolací prieskum.

9. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ . Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z týchto vád vyplýva pre dovolací súd z . Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a až g/ .

10. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

11. Žalobkyňa namietala vadu konania v zmysle . Podľa dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení [v zmysle mali strany sporu rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - pozri napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle , pričom obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a zodpovedal aj námietky žalobkyne uvádzané v dovolaní, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. 14. Tvrdenie dovolateľky, že súd neobjasnil z čoho vychádzal, keď jedno rozhodnutie správneho orgánu považuje za originál a ostatné tri za jeho kópie, ktoré s ním nie sú totožné, dovolací súd považuje za irelevantné. Na č.l. 325 spisu odvolací súd podrobne vysvetlil, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záväzného originálu rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti s pečiatkou vyznačenou príslušným správnym orgánom dňa 10.12.1974. Súd si pre tento prípad zabezpečil aj celý spis Mestského národného výboru v Košiciach, Finančný odbor sp. zn. Rp 1168/74. Mal preukázané, že na tomto rozhodnutí bolo pôvodne uvedené nesprávne číslo konania, išlo však len o chybu v písaní a pokiaľ by aj účastníci správneho konania neboli upovedomení o oprave, je nepochybné že k chybe došlo a nemá vplyv na pochybenie postupu a rozhodovania príslušného správneho orgánu. 15. Odvolací súd sa vyjadril aj k námietke, prečo správne rozhodnutie nepovažuje za nulitné. Stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (č.l. 319 spisu) a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil, že o nulitný právny akt nešlo z dôvodov uvedených na č.l. 326 spisu. 16. Dostatočne odôvodnil aj námietku, prečo považoval správne rozhodnutie za doručené a právoplatné. Podľa odôvodnenia na č.l. 325 spisu rozhodujúce bolo, že žalobkyňa nespochybnila prevzatie písomnosti, ktoré jej právna predchodkyňa potvrdila svojím podpisom na doručenke a to, že nejde o rovnaké písmo ako na rozhodnutí, nemožno považovať za dôkaz o neprevzatí. 17. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). 18. Pokiaľ je žalobkyňou namietaná „iná procesná vada“, tá je síce relevantným dovolacím dôvodom (§

241 ods. 2 písm. b/ ), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , a ). I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania.

19. Pokiaľ žalobkyňa polemizuje s právnymi závermi súdov nižších stupňov, dovolací súd poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie veci bol síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho bolo možné uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladala (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

20. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa . Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol ( ).

21. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.