Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/32/2018

Identifikačné číslo spisu: 4108207550 Dátum vydania rozhodnutia: 11.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4108207550.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova č. 6, IČO: 36361518, proti žalovanému V.T., bývajúcemu vo M., zastúpenému JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom so sídlom v Nitre, Mostná č. 42, o zaplatenie 3 635,56 €, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. mája 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júna 2013 č.k. - 404 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 3 635,56 € titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste M.. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť do 3 dní trovy konania žalovanému vo výške 4 104,61 €. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. apríla 2014 sp. zn. uvedený rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný do 3 dní zaplatiť žalobcovi 3 635,56 €, ako i v tej istej lehote zaplatiť mu trovy konania v sume 436 €. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 21. marca 2016 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2014 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre uznesením z 10. mája 2017 sp. zn. pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra z 27. júna 2013 č.k. -404 a konanie zastavil; žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná suma bola v exekučnom konaní od žalovaného vymožená, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto s poukazom na späťvzatie

žaloby pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v spojení s , náhradu trov konania žalobcovi, i keď mu vzniklo právo na ich náhradu, nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli ani si žiadne trovy neuplatnil a zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že žalovanú istinu, i keď núteným výkonom rozhodnutia, uhradil.

5. Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov konania podal dovolanie žalovaný, ktorý jeho prípustnosť vyvodzoval z (ďalej len „“). Na odôvodnenie dovolania uviedol, že odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol vecne nesprávne, nakoľko žalobca počas celého konania nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku a on ako žalovaný nikdy opodstatnenosť nároku neuznal. Vymoženie žalovanej istiny v exekučnom konaní bolo nútené a podľa jeho názoru išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (po zrušení veci dovolacím súdom), preto k zastaveniu konania nedošlo jeho zavinením, nakoľko sa musel podrobiť exekučnému príkazu. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a navrhol dovolanie zamietnuť.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal, či je podané dovolanie prípustné. Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť ako procesne neprípustné. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (viď napríklad sp. zn. , , , ) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. ).

9. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a ).

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byt' vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ).

11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) sp. zn. ].

12. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

13. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v až f/ . Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

14. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle a napadol ním uznesenie vo výroku, ktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej, resp. ktorým sa konanie končí (viď publikáciu , Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1353 až 1356). Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia nemožno vyvodiť.

15. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ako procesne neprípustné.

16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.