Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/33/2018

Identifikačné číslo spisu: 5110221921 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5110221921.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. so sídlom Bánovská 8024/10, Žilina, IČO: 31 643 868 proti žalovanému: W SUN s.r.o. so sídlom Opletalova 1/A, Bratislava, IČO: 31 418 970, zastúpenému JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom so sídlom Líščie nivy č. 7, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.13CoKr/17/2014-140 z 21. októbra 2014, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") uznesením č. k. -64 z 09. novembra 2012 určil, že právny úkon - Dohoda o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.02.2009, uzatvorená medzi PRESTAV Žilina s.r.o., Bánovská cesta 8024/10, Žilina a žalovaným - je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. neúčinný. Samostatným výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. sumu 32.311,47 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. Okresný súd vyhodnotil predmetnú dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok ako zvýhodňujúci právny úkon, ktorým bol žalovaný zvýhodnený oproti ostatným veriteľom dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, pričom zvýhodnenie žalovaného spočívalo v rozsahu uspokojenia jeho pohľadávok k pomeru uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Na základe konštatovania zvýhodňujúceho právneho úkonu okresný súd v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, v rozsahu ktorej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2009.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu odvolanie. Následne žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 15.07.2013 oznámil, že v zmysle (ďalej „" alebo „") vzal späť odvolanie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 32.311,47 Eur a žiadal sud, aby dovolacie konanie v uvedenej časti v zmysle zastavil a rozhodol o zvyšnej závislej časti v znení odvolaním napadnutého výroku tak, ako bolo uvedené v podanom odvolaní zo dňa 21.01.2013.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd" alebo „krajský súd") uznesením č. k. - 140 z 21. októbra 2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. sumu 32.311,47 Eur konanie zastavil. Svojím druhým výrokom zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že predmetný právny úkon bol neúčinný a súčasne aj vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď žalobcom nebolo relevantne tvrdené a dokazovaním zistené, či došlo aj k reálnemu ukráteniu veriteľa (veriteľov) práve z titulu uzavretej dohody o započítaní a v akom rozsahu, preto záver okresného súdu bol v tejto časti zhodnotený ako predčasný.

4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ( ). Zároveň ako dôvod dovolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Krajský súd mal nesprávne vec právne posúdiť a žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, keď sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s poukazom na ustanovenie s druhým výrokom napadnutého rozsudku, ktorý nebol odvolaním dotknutý, avšak je závislým výrokom od rozhodnutia o napadnutom výroku. Bez právoplatného rozhodnutia o napadnutom výroku, ktorým by súd určil, že právny úkon Dohoda o započítaní zo dňa 23.02.2009 je neúčinný voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , nemožno za žiadnych okolností požadovať plnenie vyplývajúce z takejto neúčinnosti právneho úkonu. Opomenutie uvedenej skutočnosti odvolacím súdom však spôsobuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku v druhej časti výroku, ako výroku závislého od výroku, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a ukladá tak žalovanému povinnosť plniť do konkurznej podstaty bez vyriešenia prejudiciálnej otázky neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní, od ktorej je samotné plnenie/neplnenie závislé. Z uvedeného dôvodu preto žiadal dovolací súd o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozsudok okresného súdu č.k.10Cbi/10/2010-64 zo dňa 09.11.2012 v celom rozsahu zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak dovolací súd napadnuté rozhodnutie nezmení, navrhuje, aby uznesenie krajského súdu č. k. -140 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a uviedol, že postup krajského súdu bol v súlade s ustanoveniami , a nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že by mu týmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom alebo že by súd vec nesprávne právne posúdil.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací [ (ďalej aj „")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť.

7 . Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , a

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval a proti uzneseniu Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v v znení do 31. decembra 2014 (dovolanie podané 19. decembra 2014).

9. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu tak, že rozsudok okresného súdu zruší v celom rozsahu, teda z obsahu dovolania vyplýva, že dovolaním napadol ten výrok rozhodnutia, ktorým odvolací súd zastavil konanie v časti, v ktorej mu bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 32.311,47 Eur. V tejto časti nesmeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu so znakmi uvedenými v a Podané dovolanie teda v zmysle a nevyvolalo účinky, ktoré by do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

10. V danej veci by preto podané dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

11. Dovolateľ namietal odňatie možnosti pred súdom konať podľa Odňatie možnosti konať pred súdom videl v nevysporiadaní sa odvolacieho súdu s ustanovením vo vzťahu k druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním dotknutý, avšak je závislým výrokom od rozhodnutia o napadnutom výroku, čím mal zároveň odvolací súd vec nesprávne právne posúdiť.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci strane realizáciu jej procesných oprávnení [v zmysle mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. 13. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zastavením odvolacieho konania v časti, v ktorej svoje odvolanie vzal žalovaný späť, súd len reflektoval na dispozitívny úkon žalovaného, ktorý ako jediný disponoval podaným odvolaním. Pokiaľ teda odvolací súd vyhovel výslovnej žiadosti žalovaného zo dňa 15.07.2013, aby odvolacie konanie v uvedenej časti v zmysle zastavil, nemohol procesne žiadnym spôsobom znemožniť žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení a preto týmto postupom nemohlo dôjsť ani k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle Zároveň dovolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že žalovaným uvádzané ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. To však nie je uvedený prípad, nakoľko druhý výrok napadnutého rozsudku bol odvolaním napadnutý (odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu v celku) a až do momentu, kým odvolací súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti, bol aj tento výrok predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozhodol o späťvzatí odvolania v tejto časti až samotným uznesením č. k. -140 z 21. októbra 2014, neaplikovaním ustanovenia odvolacím súdom nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že v prvom rade to bol žalovaný, ktorý v priebehu odvolacieho konania disponujúc svojím odvolaním vzal svoje odvolanie späť práve (a len) v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť sumu 32.311,47 Eur do konkurznej podstaty úpadcu, pričom uvedený postup bol dobrovoľný a žalovaný zastúpený advokátom si musel byť vedomý, že sa týmto svojím postupom môže dostať aj do situácie, do akej sa napokon dostal.

14. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa obsahu dovolania namieta v podstate nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým strane sporu uskutočňovanie jemu patriacich procesných oprávnení (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , ). Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze sp. zn. z 30. januára 2013 „väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa ". Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016, ktorého právna veta znie „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa "; obsah spisu však nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody. Odvolací súd sa jednak vyčerpávajúco venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia v časti, v ktorej zrušil výrok súdu prvej inštancie o určení neúčinnosti právneho úkonu Dohoda o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.02.2009 a zároveň primeraným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie v časti, v ktorej vyhovel podanému späťvzatiu odvolaniu voči výroku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. sumu 32.311,47 Eur.

15. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ).

16. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje odkazom na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa " (viď sp. zn. ).

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v danej veci podané dovolanie, podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Najvyšší súd preto predmetné dovolanie odmietol podľa ustanovenia

18. Dovolací súd s a zaoberal aj návrhom dovolateľa o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli okolnosti, ktoré by opodstatňovali rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, tento návrh nepovažoval dovolací súd za dôvodný, pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti o tom samostatne nerozhodoval. 19. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.