Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu: PRESTAV ŽILINA s.r.o., so sídlom Bánovská 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868, proti žalovanému: W SUN s.r.o., so sídlom Opletalova 1/A, 841 07, Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: 31 418 970, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom, so sídlom S. Q. X, XXX XX U. - N., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -247 zo dňa 5. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -247 zo dňa 5. októbra 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu v časti o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody o započítaní pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 23.02.2009, zamietol. V poradí druhým výrokom rozhodol tak, že žiadnej z procesných strán náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, podanú na Okresnom súde Žilina dňa 22.7.2010, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu - Dohody o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 uzatvorenej dňa 23.2.2009 medzi úpadcom a žalovaným a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 32.311,47 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania, na tom skutkovom tvrdení, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. - 317 zo dňa 18.1.2010 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 14 zo dňa 22.1.2010 bol na majetok úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. vyhlásený konkurz. Konkurzné konanie voči úpadcovi sa začalo dňa 13.1.2010 a právny úkon úpadcu, ktorého neúčinnosti voči konkurzným veriteľom úpadcu sa žalobca domáha, sa uskutočnil dňa 23.2.2009. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 22.1.2010, a teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 23.1.2010. V čase odporovateľného právneho úkonu mali voči úpadcovi splatné pohľadávky viacerí veritelia napr. Sociálna poisťovňa, SR - Daňový úrad II, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí si tieto pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní. Dňa 23.2.2009 uzavrel úpadca so žalovaným Dohodu o započítaní pohľadávok č. ZAP0006, na základe ktorej došlo k započítaniu pohľadávky úpadcu vo výške 32.311,47 Eur z titulu neuhradenej faktúry č. 28000146 voči pohľadávkam žalovaného vo výške 32.311,47 Eur z titulu neuhradených faktúr č. 28070010 a č. 28060770. Dohodu o započítaní pohľadávok žalobca považoval za zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko úpadca tým, že započítal svoju pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry č. 28000146 voči pohľadávkam žalovaného, zvýhodnil žalovaného na úkor ďalších svojich veriteľov. Samotné započítanie predpokladá nielen existenciu pohľadávok veriteľa, ale aj existenciu jeho záväzku. Tá istá osoba potom súčasne vystupuje v pozícii veriteľa aj v pozícii dlžníka. I keď v dôsledku započítania došlo k zníženiu tak aktív ako aj pasív úpadcu a bilancia aktív a pasív úpadcu zostala fakticky rovnaká, vzájomným započítaním pohľadávok došlo k zvýhodneniu jedného z veriteľov (žalovaného), ktorého pohľadávky započítaním zanikli, na úkor ďalších veriteľov úpadcu, ktorí v čase uzavretia dohody o započítaní mali splatné pohľadávky voči úpadcovi. Dohodu o započítaní pohľadávok žalobca súčasne považoval za ukracujúci právny úkon, nakoľko pohľadávky veriteľov úpadcu nemohli byť uspokojené z pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 32.311,47 Eur, keď túto úpadca započítal so svojimi záväzkami voči žalovanému, čím sa vzdal svojho majetkového prospechu, z ktorého mohol uspokojiť svojich ďalších veriteľov. Dohodou o započítaní pohľadávok tak došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si pohľadávky existujúce v čase uzavretia dohody o započítaní prihlásili v konkurznom konaní vedenom pred OS Žilina sp. značka . 2. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v celom rozsahu popieral dôvodnosť uplatneného nároku s konštatovaním, že Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 23.2.2009 vznikli vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy vyplývajúce z obchodného styku. Zánikom pohľadávok a záväzkov úpadcu a žalovaného zostala bilancia ich pasív a aktív nezmenená. Uvedeným právnym úkonom úpadca nenaplnil ustanovenia § 59 alebo § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), nakoľko Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 23.2.2009 nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného oproti iným veriteľom a taktiež ani nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu úpadcu na úkor svojich veriteľov. Súčasne absentuje podmienka ukrátenia veriteľov a úmyslu úpadcu v zmysle ust. . V dôsledku absencie zvýšenia pasív, respektíve zníženia aktív úpadcu ako aj žalovaného, Dohoda o započítaní pohľadávok nebola a nemohla byť dôvodom úpadku dlžníka. Žalovaný žiadal preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 3. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. -64 zo dňa 09.11.2012 určil, že právny úkon - Dohoda o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.02.2009 uzatvorená medzi úpadcom PRESTAV Žilina s.r.o. a žalovaným je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. neúčinná. Samostatným výrokom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 32.311,47 Eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom ustanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktoré následne podaním zo dňa 15.07.2013 zobral v časti odvolania proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 32.311,47 Eur späť a žiadal odvolacie konanie v uvedenej časti zastaviť. 5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v časti dispozitívneho úkonu čiastočného späťvzatia odvolania žalovaným v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 32.311,47 Eur odvolacie konanie zastavil. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2013 a vykonateľnosť dňa 02.02.2013. V napadnutom výroku, ktorým okresný súd určil, že právny úkon - Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2009 je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní neúčinná, bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd sa stotožnil s relevantným odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď žalobcom nebolo relevantne tvrdené a dokazovaním zistené, či došlo aj k reálnemu ukráteniu veriteľov z titulu uzatvorenej Dohody zo dňa 23.02.2009, a to v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná primárna hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právnym úkonom nebola zo strany žalobcu preukázaná, a preto záver rozhodnutia okresného súdu bol v tejto časti zhodnotený odvolacím súdom ako predčasný. V rámci nového konania za dôkaznej povinnosti žalobcu odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skúmať, či napadnutý právny úkon k momentu jeho uzatvorenia spôsobil ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov a následne, či sú splnené zákonné predpoklady skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa . 6. Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v rozsahu odvolacím súdom zrušeného výroku o určenie právnej neúčinnosti Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2009 okresný súd žalobu opätovne prejednal a vo veci rozhodol. 7. Okresný súd poukázal na to, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 05.10.2018 uviedol, že nedisponuje žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by mohol na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku v konaní predložiť a rovnako nedošlo k zmene skutkového stavu, a preto na podanej žalobe trval. 8. Žalovaný zotrval na procesnej obrane produkovanej v priebehu konania s tvrdením, že napadnutým právnym úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov v konkurznom konaní, preto žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. 9. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. -313 zo dňa 07.01.2010 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.01.2010 s účinkami zverejnenia dňa 12.01.2010, okresný súd na daný skutkový stav aplikoval ust. , , , , , , , a , , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ,R“) a dospel k záveru, že nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť. 10. Okresný súd pri skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovaného ako účastníka dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, s ktorou žalobca právny úkon dojednal, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa , a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Okresný súd poukázal na to, že vzhľadom na vývoj rozhodovacej praxe súdov na začiatku pojednávania upozornil procesné strany na možnosť odlišného právneho posúdenia naplnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu ako bolo vykonané okresným súdom v pôvodnom konaní a rozhodnutí v predmetnej právnej veci. 11. K existencii ukracujúceho právneho úkonu okresný súd konštatoval, že možno odporovať v zmysle len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, pričom to, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Teda ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade pri každej skutkovej podstate splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu

- dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Pri ukracujúcom právnom úkone je teda rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka úpadcu, teda treba vždy v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku ako objektívneho ekonomického dôsledku vykonaného právneho úkonu. To, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou zistenia a dokazovania v každom konaní, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. 12. Podľa okresného súdu v danom prípade samotné uzatvorenie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorou zmluvné strany nahradili plnenie formou peňažnej úhrady svojich záväzkov, nebolo možné považovať za zmenšenie majetku, pretože v rovnakom rozsahu ako sa menia aktíva úpadcu, sa menia aj jeho pasíva. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Teda, aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. 13. Okresný súd poukázal na obsah Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2009, z ktorého vyplývalo, že zmluvné strany predmetnou dohodou vzájomne započítali svoje splatné pohľadávky. V prípade, že dohoda o započítaní pohľadávok je platnou zmluvou, započítané pohľadávky, v rozsahu, v ktorom sa kryjú, zanikajú, a to k momentu stretu pohľadávok, t.j. k momentu splatnosti neskôr splatnej započítanej pohľadávky. Tým, že v rovnakom rozsahu sa súčasne menia aktíva ako aj pasíva účastníka dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, nemôže byť naplnená podmienka ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko ani započítanie pohľadávok za súčasného splnenia podmienok vymedzených v ust. 54 nevylučuje. Teda, žalovaný v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok pred vyhlásením konkurzu, mohol by si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásiť v konkurznom konaní a vzhľadom na okamih vzniku pohľadávok voči úpadcovi (t.j. pred vyhlásením konkurzu) by tieto mohol započítať aj v podmienkach konkurzu podľa ustanovenia . Vzhľadom na to, že bilancia aktív a pasív sa v dôsledku uzatvorenej dohody nezmenila, takýto právny úkon nemohol ovplyvniť mieru uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania. Teda aj s prihliadnutím na skutočnosť, že inštitút započítania vzájomných splatných pohľadávok je predpokladaný , okresný súd dospel k záveru, že v prípade platnosti dohody o vzájomnom započítaní takýto právny úkon nie je napadnuteľný odporovateľnosťou, a to vzhľadom na absenciu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, ktorou je existencia ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia . 14. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o zvýhodňujúci právny úkon, je zrejmé, že vzhľadom na právny úkon započítania bilancia aktív a pasív sa v dôsledku započítania nezmení, a preto predmetnými právnymi úkonmi nemôže nastať úpadok dlžníka - úpadcu. Aj v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu musí byť naplnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľného právneho úkonu, a to je existencia ukracujúceho právneho úkonu. Je nesporné, že účelom konkurzného konania je kolektívne uspokojenie veriteľov založené na princípe pomerného uspokojenia, pričom o odporovateľný právny úkon by mohlo ísť v situácii, ak by žalovaný bol individuálne uspokojený na základe uskutočneného právneho úkonu dlžníka - úpadcu, teda v stave, že by medzi žalovaným a úpadcom neexistovali vzájomné splatné pohľadávky. Okresný súd považoval za možné súhlasiť s námietkou žalovaného, že pokiaľ podľa ustanovenia možno v konkurznom konaní proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, započítať pohľadávku veriteľa prihlásenú spôsobom ustanoveným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, bol by žalovaný znevýhodnený oproti ostatným veriteľom dlžníka úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky v konkurznom konaní prihlásili, a títo si ich mohli v konkurznom konaní eventuálne započítať proti pohľadávkam úpadcu. Nakoľko je inštitút započítania aplikovateľný a predpokladaný v konkurznom konaní, je preto vylúčené, aby započítaním vzájomných splatných pohľadávok žalovaného a úpadcu nastalo individuálne uspokojenie žalovaného na úkor kolektívneho uspokojenia iných veriteľov úpadcu. 15. Okresný súd poukázal na to, že záver o ukrátení v zmysle ustanovenia predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po jeho uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát takýto úkon možno úspešne odporovať len vtedy, ak ním došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2009 sa zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, t.j. bilancia aktív a pasív dlžníka, nebolo možné žalobe vyhovieť, a preto okresný súd žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu zamietol. 16. Nad rámec okresný súd poznamenal, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške započítanej pohľadávky úpadcu, ktorý výrok má svoj základ v pozitívnom určení právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, vznikol v konaní stav, ktorého náprava je možná prostredníctvom inštitútu mimoriadnych opravných prostriedkov. Teda napriek existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o splnenie peňažnej povinnosti žalovaného by v pomeroch prejednávanej veci musela byť exekúcia žalovaného vyhlásená za neprípustnú, a je preto v záujme hospodárnosti konania na žalobcovi, aby upustil od prípadného vedenia exekúcie, keďže základným predpokladom poskytnutia peňažnej náhrady do dotknutej podstaty úpadcu je úspešná odporovateľnosť právneho úkonu, ktorá napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu o zaplatenie peňažnej náhrady splnená nebola. 17. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na zistený pomer úspechu strán a najmä okolnosti prejednávanej veci dané stavom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu podľa ust. . Vzhľadom na existenciu zásadne dvoch protichodných rozhodnutí, keď v časti o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu bol žalovaný úspešný a v časti súvisiaceho výroku o zaplatenie peňažnej náhrady bol úspešný žalobca, vzhľadom na výnimočné okolnosti prejednávanej veci rozhodol tak, že žiadnej z procesných strán náhradu trov konania nepriznáva. 18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. a . Žalobca mal za to, že v konaní dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky ukrátenia uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase vykonania odporovaného právneho úkonu a ktoré boli splatné pred splatnosťou započítanej pohľadávky žalovaného, pričom tieto pohľadávky boli veriteľmi riadne a včas prihlásené v konkurze vedenom pod sp. zn. . S odkazom na a žalobca uviedol, že pre naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu je rozhodujúca skutočnosť, že takýmto právnym úkonom došlo k zvýhodneniu jedného z veriteľov na úkor ostatných veriteľov úpadcu a že takýto právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Samotnou podstatou konkurzu vyjadrenou aj v ust. je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka. Pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka je jednou zo základných zásad konkurzného konania, pričom s výnimkou zabezpečených veriteľov má byť uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov v percentuálnom vyjadrení vždy rovnaké. Konkurzné konanie má zabrániť individuálnemu uspokojovaniu pohľadávok len niektorých veriteľov v situácii, keď majetok dlžníka s vysokou pravdepodobnosťou nebude postačovať na úplné, t.j. 100 % uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov. 19. Žalobca poukázal na to, že Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2009, ktorý úkon bol urobený preukázateľne v čase existujúceho úpadku dlžníka (úpadcu), došlo k uspokojeniu žalovaného v rozsahu 100 % jeho pohľadávky, ktorá bola predmetom započítania. Napriek skutočnosti, že bilancia na strane aktív a pasív úpadcu zostala rovnaká, keď súčasne došlo v rovnakom rozsahu k zmenšeniu aktív (pohľadávka úpadcu voči žalovanému) a pasív úpadcu (záväzok úpadcu voči žalovanému), došlo odporovaným právnym úkonom k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu. Ukrátenie veriteľov úpadcu, a tomu zodpovedajúce zvýhodnenie žalovaného na úkor týchto veriteľov spočíva v skutočnosti, že kým uspokojenie pohľadávky žalovaného v rozsahu odporovaného právneho úkonu bolo 100 %, uspokojenie ostatných veriteľov v konkurze bude neporovnateľne nižšie. Žalobca predložil okresnému súdu prihlášky veriteľov, ktorí mali splatné pohľadávky voči úpadcovi v čase vykonania odporovaného právneho úkonu (príloha podania žalobcu zo dňa 14.07.2010), ktorými preukázal existenciu splatných pohľadávok veriteľov voči úpadcovi a z čoho je zrejmé, že odporovaným právnym úkonom došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného v miere neporovnateľne väčšej (vo výške 100%) ako je, resp. bude uspokojenie veriteľov úpadcu v konkurze. Z uvedeného mal za to, že práve týmto preukázal 1/ ukrátenie prihlásených pohľadávok ergo 2/ splnenie všeobecne podmienky odporovateľnosti právnych úkonov spočívajúcej v ukrátení uspokojenia prihlásených pohľadávok. Žalobca poukázal na to, že v praxi často nastáva situácia, keď dlžník má viacero veriteľov, voči ktorým má záväzky po lehote splatnosti. Pri uspokojovaní týchto veriteľov by mal dlžník postupovať tak, že uspokojuje veriteľov pomerne, prípadne postupuje pri úhrade záväzkov podľa splatnosti jednotlivých záväzkov. Za štandardný spôsob uspokojovania veriteľov nemožno považovať spôsob, keď dlžník uspokojí len jedného konkrétneho veriteľa v celom rozsahu napriek tomu, že má aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli splatné pred pohľadávkou uspokojeného veriteľa, to všetko v situácii, keď dlžník je v úpadku a musí mu byť zrejmé, že ani celý jeho majetok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov. Žalobca (nesprávne uvedené žalovaný) mal za to, že za ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov možno považovať aj také konanie, ktorým úpadca prednostne uspokojil pohľadávky žalovaného pred inými veriteľmi, za súčasnej absencie dôvodu pre takéto prednostné uspokojenie vyplývajúce zo zákona, prípadne z platne uzatvorenej zmluvy. V prípade žalovaného nešlo o zabezpečeného veriteľa ani o iný typ veriteľa, ktorý by mal byť z nejakého právne relevantného dôvodu uspokojený pred inými veriteľmi. Žalobca mal za to, že v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že odporovaným právnym úkonom uzatvoreným medzi úpadcom a žalovaným došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného voči ostatným veriteľom úpadcu a k ukráteniu týchto veriteľov, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurze. Žalovaný bol oprávnený jednostranne započítať svoje pohľadávky, no túto možnosť nevyužil a k jednostrannému zápočtu nikdy nedošlo. Predmetom odporovania môže byť len úkon úpadcu, t.j. dohoda o započítaní, prípadne jednostranný zápočet úpadcu. V tomto prípade žalobca odporoval vzájomnú dohodu úpadcu a žalovaného, t.j. právny úkon, z ktorých nároky boli uspokojené, pričom túto možnosť priamo predpokladá v ust. . 20. Bez ohľadu na konštatáciu okresného súdu v bode 24. odôvodnenia rozsudku mal žalobca za to, že výroky o neúčinnosti právneho úkonu a o povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu, sú na sebe závislé výroky, ktoré samy osebe nemôžu existovať. Preto sa žalobcovi javí ako absurdnou tá situácia, v ktorej súd rozsudkom určil, že žalobu žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamieta, avšak právoplatnou časťou rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -64 zo dňa 09.11.2012 v druhom výroku je určené, že žalovaný je do konkurznej podstaty úpadcu povinný zaplatiť sumu 32.311,47 Eur, a to bez ohľadu na to, že k uvedenému právnemu stavu došlo v dôsledku úkonov samotného žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že právny úkon - Dohoda o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.02.2009, uzavretá medzi úpadcom PRESTAV ŽILINA s.r.o., so sídlom Bánovská 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868 a žalovaným W SUN s.r.o., so sídlom Opletalova 1/A, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: 31 418 971 je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. neúčinný. 21. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa žalovaného žalobca v predloženom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce podanie odvolania v zmysle , najmä jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní nie je možné považovať za nič iné ako tendenčné vyjadrenia neúspešnej strany sporu, predovšetkým s poukazom na tvrdenia uvádzané na pojednávaní konanom dňa 05.10.2018, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu, a to k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu. Zároveň poukázal na to, že sa k tvrdeniam uvádzaným v odvolaní už podrobne vyjadril v odvolaní zo dňa 23.01.2013, podanom proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -64 zo dňa 09.11.2012, preto nie je dôvod na ich duplikovanie. 22. Pre zdôraznenie žalovaný považoval za potrebné uviesť, že zo strany žalovaného nemohlo objektívne dôjsť uzatvorením predmetnej dohody o započítaní k ukráteniu veriteľov úpadcu, ani takýto úkon nemôže byť považovaný za nijako zvýhodňujúci, keďže ním žalovaný nezískal akýkoľvek majetkový prospech, ale iba štandardným obchodno-právnym vzťahom došlo k započítaniu vzájomných splatných pohľadávok medzi žalovaným a úpadcom. Naviac, v danom prípade sa jednalo o pohľadávky žalovaného splatné skôr, ako bola splatná pohľadávka úpadcu, pričom uzatvorením predmetnej dohody o započítaní nedošlo na strane žalovaného ani len k úplnému uspokojeniu jeho splatných pohľadávok voči úpadcovi. Zároveň podľa ust. možno v konkurznom konaní proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, započítať pohľadávku veriteľa prihlásenú spôsobom ustanoveným . Z uvedeného dôvodu by bol práve žalovaný znevýhodnený oproti ostatným veriteľom dlžníka - úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky v konkurznom konaní prihlásili, a títo si ich mohli v konkurznom konaní eventuálne započítať proti pohľadávkam úpadcu. Nakoľko je inštitút započítania aplikovateľný a predpokladaný v samotnom konkurznom konaní, je vylúčené, aby započítaním vzájomných splatných pohľadávok odporcu a úpadcu nastalo individuálne uspokojenie odporcu na úkor kolektívneho uspokojenia veriteľov úpadcu. Pokiaľ ide o vymožiteľnosť nárokov žalobcu vyplývajúcich z odporovateľných právnych úkonov, v zmysle ust. 62 ods. 5 , môže správca odporovať právnemu úkonu žalobou na súde, pričom takéto rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Až následne na podklade takého výroku súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu by mohol správca nároky z neúčinného právneho úkonu v prospech podstaty uplatniť, a to bez ohľadu na to, či ich aj špecifikoval dispozitívne v petite žaloby. Na uvedenom základe, ako aj vychádzajúc z rozsiahleho odôvodnenia rozsudku konajúci súd žalobný návrh žalobcu správne zamietol, a to aj v súlade s , nakoľko toto rozhodnutie napĺňa princíp právnej istoty. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu k rukám právneho zástupcu žalovaného. 23. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.01.2019. Uviedol, že k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.12.2018 k odvolaniu podanému žalobcom sa nebude ďalej vyjadrovať, pričom zotrváva na všetkých skutkových a právnych záveroch obsiahnutých v Odvolaní zo dňa 15.11.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -247 zo dňa 05.10.2018. 24. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 31.01.2019, v ktorom uviedol, že nakoľko žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 02.01.2019 konštatoval, že sa nebude ďalej vyjadrovať k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.12.2018 k odvolaniu žalobcu zo dňa 15.11.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -247 zo dňa 05.10.2018, zotrváva na doterajších skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v podanom vyjadrení zo dňa 14.12.2018. 25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -299 zo dňa 27.05.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 18.06.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. 27. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa (ďalej len „“), a to v zmysle ust. , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 29. Primárne krajský súd uvádza, že z titulu aplikácie ust. , bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v podanom odvolaní zo dňa 15.11.2018 (č.l. 260 - 261 spisu). Žalobca namietol nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne vyhodnotenie uskutočnené okresným súdom, pokiaľ bola žaloba žalobcu zamietnutá, ktorou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - Dohoda o započítaní pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 23.02.2019, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný. 30. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a k vecne správnemu postupu okresného súdu a skutkovým a právnym záverom prijatým okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať na svoje zrušujúce uznesenie č.k. -140 zo dňa 21.10.2014, a jeho v poradí druhý výrok, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -64 zo dňa 09.11.2012 v napadnutom výroku, ktorým určil, že právny úkon Dohoda o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.02.2009, uzatvorený medzi PRESTAV Žilina, s.r.o., Bánovská cesta 8024/10, 010 01 Žilina a žalovaným je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. neúčinný a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušený a vrátená vec súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. V časti odôvodnenia odvolacieho súdu viažucej sa k druhému výroku uznesenia odvolacieho súdu, krajský súd konštatoval, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba - správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené. Zároveň poukázal na hmotnoprávny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom upravený v a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. , , , citovaného zákona, pri ktorých v spojení s ust. základnou, t.j. primárnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov). 31. Krajský súd uviedol, že len samotné uzavretie Dohody o započítaní zo dňa 23.2.2009, ktorej žalobca odporoval a existencia prihlásených pohľadávok a súčasne aj zistených, bez ďalšieho neznamená, že bolo žalobcom preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon uzavretej Dohody o započítaní zo dňa 23.2.2009 ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľov, ktorí si pohľadávku prihlásili, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa aj o tejto tvrdenej skutočnosti, za predloženia dôkazov k nej, vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Ďalej odvolací súd uviedol, že ak v danom prípade vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalobca tvrdil, že je naplnená skutková podstata v zmysle ust. , tak nebolo relevantne preukázané, že dlžník - úpadca sa nejakým spôsobom vzdal svojho prospechu, resp. nejakým spôsobom sa neznevýhodnil ako aj, že išlo o nahradenie, resp. úpravu záväzku. V rámci nového konania bolo uložené okresnému súdu primárne za dôkaznej povinnosti žalobcu skúmať, či napadnutý právny úkon k momentu jeho uzatvorenia spôsobil ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov a následne, či sú splnené zákonné predpoklady skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ust od . 32. V opätovne vyvolanom odvolacom konaní krajský súd konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za zdôraznenia dôkaznej povinnosti sporových strán, procesne postupoval a vychádzal práve zo záverov odôvodnenia viažucich sa k druhému výroku zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -140 zo dňa 21.10.2014. 33. V odvolacom konaní zo strany žalobcu odznela námietka nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom naplnenia predpokladov odporovateľnosti žalobcom napadnutého právneho úkonu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

34. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že tieto neboli relevantné a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 35. Krajský súd len na zvýraznenie správnosti záverov napadnutého rozsudku okresného súdu uvádza, že z obsahu podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobca, a to správca úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o., so sídlom Bánovská 8024/10, 010 01 Žilina, IČO: 31 643 868, podal odporovaciu žalobu podľa ust. , , a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“).

36. V skutkovej rovine bolo preukázané, že dlžník - úpadca uzavrel so žalovaným dňa 23.2.2009 Dohodu o započítaní pohľadávok č. ZAP0006. Z titulu podanej odporovacej žaloby sa žalobca domáhal neúčinnosti tohto právneho úkonu, keďže mal za to, že v čase odporovaného právneho úkonu už mali voči úpadcovi splatné pohľadávky viacerí veritelia, napr. Sociálna poisťovňa, Slovenská republika - Daňový úrad II., BETONICS, s.r.o., PLASTIK, spol s.r.o., ktorí si tieto pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko úpadca tým, že započítal svoju pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry č. 28000146 v sume 32.311,47 Eur voči pohľadávkam žalovaného, zvýhodnil žalovaného na úkor svojich veriteľov, t.j. vzájomným započítaním pohľadávok došlo k zvýhodneniu jedného z veriteľov (žalovaného), ktorého pohľadávky započítaním zanikli na úkor ďalších veriteľov. Zároveň mal za to, že dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko pohľadávky veriteľov úpadcu nemohli byť uspokojené z pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 32.311,47 Eur, keď túto úpadca započítal so svojimi záväzkami voči žalovanému, čím sa vzdal svojho majetkového prospechu, z ktorého mohol uspokojiť svojich ďalších veriteľov, teda došlo tým k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si pohľadávky existujúce v časti uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok prihlásili v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. .

37. V prvom rade je potrebné uviesť, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: 1/ vyhlásený konkurz, 2/ úkon, ktorému sa odporuje právny úkon dlžníka, 3/ týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, 4/ je platný, účinný, 5/ ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, 6/ odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

38. Tak, ako už konštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. -140 zo dňa 21.10.2014, v danom prípade odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba

- správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené.

39. Podľa ust. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

40. V zhode s okresným súdom i krajský súd považuje za potrebné opätovne uviesť, že žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásil. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje.

41. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ak okresný súd v zhode aj s vyššie uvedenými teoretickými východiskami napokon uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti právnych úkonov uvedených v žalobe, vyplývajúcej z , ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti v - , tak krajský súd sa s týmto záverom v rovine neunesenia dôkazného bremena žalobcu stotožnil. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že ani v rámci podaného odvolania žalobca nešpecifikoval, neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné závery okresného súdu vyvodiť ako nesprávne.

42. Odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena musí základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti vyplývajúcu z ust. preukázať. Musí teda preukázať, že právny úkon, ktorému odporoval, a to dohoda o započítaní pohľadávok, bol úkonom, ktorým bola pohľadávka veriteľa prihlásená v konkurznom konaní ukrátená. Právny úkon, ktorý tento predpoklad nespĺňa, nie je možné úspešne odporovateľnosťou napadnúť. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom neplynie, že by dotknutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu rozsahu disponibilného majetku dlžníka, a tým k ukráteniu jeho veriteľov. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutého právneho úkonu dlžníka, tak nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. Krajský súd v tomto smere, za rešpektovania zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax a tiež ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako plynie, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnemu úkonu žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.7.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo.

43. Z obsahu Dohody o započítaní pohľadávok na č.l. 8 spisu mal krajský súd preukázané, že bola uzavretá dňa 23.2.2009 a predmetom zápočtu boli pohľadávky žalovaného z faktúr č. 28070010 splatnej dňa 9.9.2008 a faktúry č. 28060770 splatnej dňa 8.9.2008, s faktúrou vystavenou úpadcom - dlžníkom č. 28000146 splatnou dňa 30.1.2009. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že síce na jednej strane odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže podľa ust. veta prvá, druhá správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, čo žalobca podanou žalobou v zákonnej lehote proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúcemu sa majetku podliehajúceho konkurzu vykonal a tieto dané podmienky boli splnené, na druhej strane je však potrebné uviesť, že vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva môže disponovať so svojim majetkom a pri dispozícii s týmto majetkom ide o právne úkony dovolené a platné.

44. K samotnému započítaniu ako právnemu úkonu je potrebné uviesť, že započítanie predpokladá nielen existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ale aj záväzok dlžníka voči veriteľovi, ktorý je potom zároveň v právnej pozícii nielen dlžníka, ale aj veriteľa. V dôsledku započítania sa potom u veriteľa znižujú nielen aktíva, ale znížia sa aj pasíva - záväzky, v dôsledku čoho bilancia na strane aktív a pasív ostane rovnaká ako pred započítaním. V dôsledku započítania nedochádza k zmene pomeru aktív a pasív. V tomto prípade v dôsledku napadnutého právneho úkonu - Dohody o započítaní pohľadávok č. ZAP0006 zo dňa 23.2.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, nedošlo k zmene štruktúry majetku, zmene pomeru aktív a pasív na strane úpadcu a žalobca nepreukázal, že práve týmto právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa skrátilo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.

45. Ak v danom prípade vo vzťahu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalobca tvrdil, že je naplnená skutková podstata v zmysle ust. , tak krajský súd poukazuje na ust. , , , vo vzťahu ku ktorému nebolo preukázané, že dlžník sa nejakým spôsobom vzdal svojho práva, resp. nejakým spôsobom sa neznevýhodnil ako aj, že predmetom posudzovanej dohody bol zápočet, teda nešlo o žiadne nahradenie, resp. úpravu záväzku. Pokiaľ žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach pred okresným súdom k uvádzal, že „čím sa vzdal svojho majetkového prospechu“, tak vo vzťahu k tejto podmienke krajský súd uvádza, že bolo na žalobcovi, aby preukázal i to, že v danom prípade išlo o zvýhodnenie neodôvodnené, teda o zvýhodnenie, ktoré nemá oporu (podporu) v zákone, resp. v podnikateľskom prostredí, v ktorom sa dlžník a veriteľ pohybujú, keď v danom prípade bola uzavretá dohoda, ktorou došlo nielen k zániku pohľadávky veriteľa k dlžníkovi, ale aj k zániku záväzku dlžníka voči veriteľovi, a to spôsobom v podnikateľskom prostredí obvyklým.

46. Pre naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu tak, ako požadoval žalobca, a to, že úpadca predmetným právnym úkonom neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti ostatným veriteľom, nebolo jednak relevantne preukázané, že týmto napadnutým úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásili do konkurzu, ako aj, že išlo o neodôvodnené zvýhodnenie, ktoré odvolací súd nevidel v tom, že došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného v rozsahu 100% oproti iným veriteľom, keďže úkon započítania je jedným zo zákonom prípustných spôsobov zániku záväzku. V danom prípade žalobca konkrétnym spôsobom nepreukázal neodôvodnenosť zvýhodnenia veriteľa, t.j. neodôvodnenosť uzavretia dohody o započítaní pohľadávok.

47. Okresný súd v danom prípade správne uzavrel, že žalobca neuniesol v spore svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal naplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky upravenej v , teda že napadnutou zmluvou o postúpení uzavretou medzi úpadcom a žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu.

48. Pre úplnosť i vo všeobecnej rovine k otázke dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že nepochybne dôkazné bremeno v danom incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, a teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. mája 2012).

49. Odvolací súd zvýrazňuje, že bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie žaloby žalobcu v rámci a na základe dôkaznej povinnosti žalobcu, a to v súlade s poučením vykonaným okresným súdom podľa ust. , . Naviac, postupom okresného súdu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných oprávnení na strane žalobcu a ani žalobcovi nebola marená možnosť aktívnej účasti na súdnom konaní. Realizácia procesných oprávnení žalobcovi ako strane sporu nebola znemožnená právnym posúdením, keďže už podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky realizácia procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením (sp. zn. , , , , , , ).

50. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, pokiaľ skonštatoval, že pri nepreukázaní predpokladu odporovateľnosti podľa ust. nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a ak takáto žaloba žalobcu bola rozsudkom okresného súdu zamietnutá, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. , , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

51. Len pre úplnosť k vyjadreniam žalobcu a žalovaného vo vzťahu k prvému výroku uznesenia krajského súdu č.k. -140 zo dňa 21.10.2014, ktorým bolo odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -64 zo dňa 09.11.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PRESTAV Žilina s.r.o. sumu 32.311,47 Eur zastavené, považuje za potrebné odvolací súd poukázať i na vyvolané dovolacie konanie, z titulu podaného dovolania žalovaným, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. -233 zo dňa 31 júla 2018 tak, že výrokom I. dovolanie odmietol. V odseku 13. odôvodnenia uznesenia najvyšší súd uviedol, že ,,zastavením odvolacieho konania v časti, v ktorej svoje odvolanie vzal žalovaný späť, súd len reflektoval na dispozitívny úkon žalovaného, ktorý ako jediný disponoval podaným odvolaním. Pokiaľ teda odvolací súd vyhovel výslovnej žiadosti žalovaného zo dňa 15.07.2013, aby odvolacie konanie v uvedenej časti v zmysle zastavil, nemohol procesne žiadnym spôsobom znemožniť žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení a preto týmto postupom nemohlo dôjsť ani k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle Zároveň dovolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že žalovaným uvádzané ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. To však nie je uvedený prípad, nakoľko druhý výrok napadnutého rozsudku bol odvolaním napadnutý (odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu v celku) a až do momentu, kým odvolací súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti, bol aj tento výrok predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozhodol o späťvzatí odvolania v tejto časti až samotným uznesením č. k. -140 z 21. októbra 2014, neaplikovaním ustanovenia odvolacím súdom nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že v prvom rade to bol žalovaný, ktorý v priebehu odvolacieho konania disponujúc svojím odvolaním vzal svoje odvolanie späť práve (a len) v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť sumu 32.311,47 Eur do konkurznej podstaty úpadcu, pričom uvedený postup bol dobrovoľný a žalovaný zastúpený advokátom si musel byť vedomý, že sa týmto svojím postupom môže dostať aj do situácie, do akej sa napokon dostal“.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.