Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_13CoKR-14-2015.pdf
PDF · 139.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marína Gallová, správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, so sídlom správcu O. XX, XXX XX A., zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom S. na S. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. X. XX, XXX XX Y., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie 101.281,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 26/2012-759 zo dňa 14.10.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 26/2012-759 zo dňa 14.10.2014 v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 26/2012-759 zo dňa 14.10.2014 vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 3.926,22 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 3.926,22 Eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.5.2012 domáhal, aby okresný súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., s pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o., IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 25.6.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Žilina v konaní č. V 6207/09 dňa 8.9.2009, je voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 neúčinná. Zároveň žalobca žiadal určiť, že Dodatok č. 1 uzavretý medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o., IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 26.6.2009 je voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 neúčinný. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 101.281,30 Eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania.
Okresný súd k priebehu svojho konania poukázal na to, že po poučení podľa § 118a O.s.p. na konci prvého pojednávania učinil žalovaný podanie 31.7.2014, prílohou ktorého bol konečný zoznam pohľadávok Zväzok I., II. a III., ktorý je súčasťou konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
4K/2/2011 a vo vzťahu k prílohám ktorého podania žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 uviedol, že v ňom neoznačuje konkrétnych veriteľov, ktorých prihlásené pohľadávky mali byť ukrátené z dôvodu hospodárnosti. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 25.6.2009 uzavrel subjekt predávajúceho CISS Martin, s.r.o., so sídlom Martin, IČO: 31 615 422 ako predávajúci so žalovaným ako s kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 6207/09 a predmetom predaja podľa tejto zmluvy v zmysle článku I. bod 2 boli novo vytvorené parcely C-KN č. 1417/4 - orná pôda o výmere 886 m2, č. 1417/181 - orná pôda o výmere 23 m2 a č. 1417/183 - orná pôda o výmere 998 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vytvorené Geometrickým plánom č. 30/2008 pre katastrálne územie J., Obec Žilina, Okres Žilina (ďalej len „Kúpna zmluva“). Podľa článku III. bod 3 tejto Kúpnej zmluvy kupujúci sa zároveň zaväzuje súčasne s touto zmluvou podpísať aj zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu vrátane projektu a inžinierskych sietí podľa projektov spracovaných Ing. arch. D. a v zmysle predloženej štúdie pre územné rozhodnutie a výstavbu IBV v predmetnej lokalite. Podľa článku IV. bod 1 Kúpnej zmluvy celková kúpna cena za predané nehnuteľnosti uvedené v článku I Kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami bola stanovená dohodou vo výške 44.310,56 Eur a bude uhradená v sume 14.310,56 Eur do 15 dní od podpisu zmluvy na účet predávajúceho a v sume 30.000 Eur po predložení listu vlastníctva, na ktorom bude vyznačený v časti B vlastníci a iné oprávnené osoby D. I. ako vlastník predmetných nehnuteľností, a to najneskôr do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva na účet predávajúceho. K tejto Kúpnej zmluve bol uzavretý Dodatok č. 1 z 26.6.2009 (ďalej len „Dodatok č. 1“), ktorým bolo zmenené a doplnené dojednanie podľa článku IV. tak, že celková kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť uvedenú v článku I. bod 2. tejto zmluvy bola stanovená dohodou vo výške 50.641 Eur a bude uhradená v sume 20.641 Eur do 15 dní po podpise zmluvy kupujúcim na účet predávajúceho a v sume 30.000 Eur po predložení listu vlastníctva, na ktorom bude vyznačený v časti B vlastníci a iné oprávnené osoby D. I. ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a to najneskôr do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva na účet predávajúceho a ktorú sumu zaplatí kupujúci predávajúcemu. Ako prílohu podania zo dňa 17.2.2014 žalovaný predložil výňatok z územného plánu Mesta Žilina zachytávajúci parcelu č. 1417/182, č. 1417/181, č. 1417/183 a č. 1417/4, ako to vyplynulo z č.l. 111, 112 spisu spolu s vysvetlivkami podľa č.l. 113 spisu.
Okresný súd poukázal na výpoveď svedka Ing. Milana Cibulku, ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p. uviedol, že komunikoval so žalovaným pri uzavretí Kúpnej zmluvy za predávajúceho a sám túto Kúpnu zmluvu podpísal. Kúpna cena, ktorá je v Kúpnej zmluve uvedená, zohľadňovala skutočnosť, že predávané pozemky neboli vyňaté z pôdneho fondu, a teda nachádzali sa v extraviláne a nemali povahu stavebných pozemkov, išlo o role. Následne bol uzavretý Dodatok č. 1 k uzavretej Kúpnej zmluve, pri uzavretí ktorého konal so žalovaným druhý konateľ predávajúceho p. Belanec. Svedok ďalej uviedol, že predávajúci predpokladal, že sa mu podarí vo vzťahu k predmetným pozemkom získať stavebné povolenie, avšak toto nedosiahol, takže zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté s p. M. a ďalším človekom, ktorého bližšie označiť svedok nevedel, boli ukončené napriek tomu, že boli zavkladované (č.l. 132 spisu). Žalovaný predmetné pozemky kupoval so zámerom, že si na nich chcel postaviť rodinný dom. Z tohto titulu bola uzavretá medzi predávajúcim v postavení zhotoviteľa a žalovaným v postavení objednávateľa aj zmluva o dielo, podľa ktorej mal byť rodinný dom postavený, čím by sa vytvorili aj pracovné príležitosti pre zamestnancov CISS Martin, s.r.o.. Tento zámer sa neuskutočnil, pretože došlo ku komplikáciam v podnikateľskej činnosti CISS Martin. Zhotoviteľ nemohol splniť svoje záväzky a žalovaný ho vyzval, aby vrátil finančné prostriedky, ktoré obdržal na základe predmetnej Kúpnej zmluvy ako predávajúci, čo však sa nestalo, pretože tieto finančné prostriedky predávajúci k dispozícii nemal, keďže mal finančné problémy. V roku 2009 územný plán Mesta Žilina v predmetnej lokalite zmenený nebol, k tomu došlo asi až po dvoch rokoch, pričom predmetné pozemky majú naďalej povahu pozemkov, na ktorých sa stavať stále nedá a patria do kategórie separačnej zelene. Svedok potvrdil, že žalovaný zaplatil plnú výšku kúpnej ceny za predmetný pozemok tak, ako vyplynula kúpna cena aj z Dodatku č. 1.
Okresný súd poukázal na ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 63 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom k 31.12.2011 v spojení s ust. § 118a O.s.p., § 120 ods. 4, § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Okresný súd aplikoval úpravu zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, a to s poukazom podľa § 206a ods. 1 predmetného zákona. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. nastali k 24.11.2011 ako táto skutočnosť vyplynula z verejne dostupného obchodného vestníka. Pri podaní žaloby doručením na okresný súd dňa 24.5.2012 okresný súd skonštatoval, že žaloba bola podaná včas, teda pri dodržaní šesťmesačnej hmotno-právnej lehoty od vyhlásenia konkurzu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
Okresný súd uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., tak dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že úkony dlžníka, určenia neúčinnosti ktorých sa domáhal, ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Až pokiaľ je splnený predpoklad v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pre preukázanie odporovateľnosti, až potom podľa záveru okresného súdu je dôvod zaoberať sa skúmaním splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti a v pomeroch prejednávanej veci, to znamenalo, že až za predpokladu, že by žalobca úspešne preukázal, že právny úkon Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve ukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., by teda bolo dôvodné skúmať osobitné podmienky odporovateľnosti podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z., to znamená zaoberať sa splnením podmienok odporovania označeným právnym úkonom ako právnym úkonom bez primeraného protiplnenia. Okresný súd ďalej uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti vždy závisí od toho, či sa majetok dlžníka (úpadcu) jeho právnymi úkonmi, v danom prípade právnym úkonom Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 k tejto Kúpnej zmluve zmenil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Odporovateľnosť vyžaduje, aby právnym úkonom, ktorým sa odporuje, došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa, a teda v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka v prejednávanej veci v dôsledku Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj týmito úkonmi dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, či po predaji predmetných nehnuteľností podľa uzavretej Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve bolo preukázané k momentu realizácie týchto právnych úkonov podľa stavu aktív a pasív a výsledného stavu majetku k uvedenému relevantnému momentu to, či disponoval dlžník dostatočným majetkom aj bez predaných vecí a pri súčasnom zohľadnení zaplatenia kúpnej ceny podľa Dodatku č. 1, ktorá skutočnosť v konaní medzi účastníkmi sporná nebola, teda na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) alebo k momentu účinkov týchto právnych úkonov nemal dlžník dostatočný majetok k tomu, aby mohol uspokojiť veriteľov. Žalobca disponuje nevyhnutnými podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, aby si túto svoju dôkaznú povinnosť splniť mohol, čo však v pomeroch tejto prejednávanej veci neučinil. Vo vzťahu k tejto podstatnej skutkovej okolnosti zostalo jeho tvrdenie o ukrátení podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. výlučne v rovine nepreukázaného tvrdenia. Poukázanie žalobcu na kúpne zmluvy uzavreté medzi dlžníkom ako predávajúcim a manželmi M. a medzi dlžníkom ako predávajúcim a p. L., ktoré boli prílohou podania žalobcu zo dňa 14.6.2012, ani po oboznámení týchto listinných dôkazov neboli pri zohľadnení ostatných výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúcich najmä zo svedeckej výpovede svedka Ing. Milana Cibulku, ktorú súd s ohľadom na dané zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p. hodnotí ako vierohodnú, dostatočným podkladom pre záver o preukázaní ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zo svedeckej výpovede svedka Ing. Milana Cibulku jednoznačne vyplynulo, aké boli okolnosti dojednávania ceny pri prevode nehnuteľností podľa kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim - dlžníkom a manželmi M. a medzi predávajúcim - dlžníkom a p. L., kedy predmetom prevodu boli pozemkové nehnuteľnosti v kategórii orná pôda, ale pri uzatvorení predmetných zmlúv bol na strane predávajúceho predpoklad, že sa mu vo vzťahu k týmto pozemkovým nehnuteľnostiam podarí získať stavebné povolenie, k čomu však následne nedošlo a v dôsledku toho tieto zmluvy ani naplnené neboli. Len zo samotného porovnania cenového dojednania týchto právnych úkonov s cenovým dojednaním, ktoré vyplýva z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným v znení Dodatku č. 1, nepreukázalo splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Rovnako ako predloženie súboru listinných dôkazov, ktoré boli prílohou podania žalobcu z 31.7.2014, teda konečného zoznamu pohľadávok zväzok I., II. a III. a ktoré listinné dôkazy boli predložené po poučení podľa § 118a O.s.p., nepreukázali splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a tieto listinné dôkazy nevypovedali o stave majetku dlžníka v čase, kedy nastali účinky odporovateľných právnych úkonov a neposkytujú informáciu o tom, či po predaji predmetných pozemkových nehnuteľností na základe označenej Kúpnej zmluvy v znení Dodatku č. 1 disponoval dlžník dostatočným majetkom aj bez týchto pozemkových nehnuteľností a pri zohľadnení zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny v znení Dodatku č. 1 na to, aby mohol uspokojiť pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných právnych úkonov a ktorí veritelia si tieto pohľadávky včas a riadne v konkurznom konaní uplatnili a ktorým veriteľom nezaniklo postavenie
účastníkov konkurzného konania. V uvedených súvislostiach podľa názoru okresného súdu nebola pri skonštatovaní nepreukázania ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z relevantná skutočnosť, že žalovaný konal pri uzavretí predmetnej Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ako spriaznená osoba dlžníka podľa § 9 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 7/2005 Z.z., pretože táto skutočnosť má význam až pri posudzovaní osobitných predpokladov odporovania označeným právnym úkonom ako právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri tomto závere okresný súd zobral do úvahy aj výpoveď svedka Ing. Milana Cibulku a listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný, a to výňatok z územného plánu Mesta Žilina tak, ako tvorí súčasť spisu na č.l. 111, 112 a 113 spisu v súlade s dôkazným návrhom, ktorý žalovaný predniesol pred skončením prvého pojednávania vo veci a z ktorých dôkazov po ich vykonaní za aplikácie ust. § 132 O.s.p. vyplynulo, že zámer, s ktorým zmluvné strany uzavreli Kúpnu zmluvu a Dodatok č. 1 a ktorým bola výstavba rodinného domu žalovaného na predmetných pozemkových nehnuteľnostiach, sa z dôvodov mimo moci označených zmluvných strán nenaplnil. Pri primárnom skonštatovaní nepreukázania podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nebol vyhodnotený ako relevantný navrhnutý dôkaz žalobcom na nariadenie znaleckého dokazovania, pretože tento smeroval už k skúmaniu podmienok, ktoré ako osobitné podmienky podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. pristupujú k základným podmienkam odporovateľnosti, a teda i k podmienke podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a ktorých skúmanie, tak ako uviedol okresný súd, prichádza do úvahy až za predpokladu, že základné podmienky odporovateľnosti vrátane podmienky podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. sú v konaní žalobcom preukázané. K úplnosti okresný súd uviedol, že vo vzťahu ku konkurznému spisu, ktorý okresný súd v tejto veci oboznámil, neučinil žalobca žiaden konkrétny návrh na dokazovanie oboznámením jeho konkrétne označenej časti s výnimkou predložených konečných zoznamov pohľadávok zväzok I., II. a III.. Vzhľadom k týmto záverom okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby pri skonštatovaní nepreukázania splnenia podmienok pre určenie neúčinnosti označených právnych úkonov, a tým nebol priestor pre skúmanie dôvodnosti súvisiaceho návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti na plnenie podľa § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..
O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania z dôvodu, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Okresný súd v súlade s návrhom žalovaného priznal náhradu trov právneho zastúpenia, keďže predmetom konania bolo okrem povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu v sume 101.281,30 Eur, z čoho základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 625,73 Eur (žalovaný si uplatnil 625,71 Eur), aj určenie neúčinnosti právneho úkonu, kde základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 je 60,07 Eur a v roku 2014 61,87 Eur, z čoho zástupcovi žalovaného podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrila suma 20,02 Eur za úkon vykonaný v roku 2013 a suma 20,62 Eur za úkon vykonaný v roku 2014. Celkovo tak za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2013 okresný súd priznal zástupcovi žalovaného tarifnú odmenu v uplatnenej výške 645,73 Eur a za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2014 tarifnú odmenu v uplatnenej výške 646,33 Eur. Tarifná odmena a režijný paušál advokáta zvýšené o DPH za 5 úkonov právnej služby spolu predstavovali 3.924,22 Eur, a to za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 12.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 11.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 17.6.2014 a dňa 14.10.2014 + náhrada hotových výdavkov za parkovné vynaložené v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 14.10.2014 v sume 2 Eur, celkovo tak žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v sume 3.926,22 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť žalovanému podľa § 149 ods. 1 O.s.p. priamo na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Žalobca nesúhlasil s právnym vyhodnotením súdu prvého stupňa, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a celú vec nesprávne právne posúdil. Kúpna zmluva a Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve podľa názoru žalobcu sú neúčinnými právnymi úkonmi, keďže tieto úkony ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzného konania úpadcu vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 a súčasne ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia, pretože výška protiplnenia dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným, ktorá je osobou spriaznenou s úpadcom, nebola primeraná vzhľadom na obvyklú kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Predpokladom pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je splnenie dvoch základných predpokladov, a to zmenšenie majetku dlžníka a
ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Žalovaný nadobudol označené nehnuteľnosti od úpadcu s jediným zámerom, výstavba rodinného domu na týchto nehnuteľnostiach. Uvedené vyplynulo z článku III. Kúpnej zmluvy a z bodu 2. Zmluvy o dielo č. 01/Belancová/CISS Mt/09 zo dňa 30.03.2009 uzavretej medzi úpadcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. V Kúpnej zmluve ani v Dodatku č. 1 k tejto zmluve sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by aspoň hypoteticky nebola možná výstavba rodinného domu na týchto nehnuteľnostiach. Keďže v čase uzavretia týchto úkonov jediným zámerom zmluvných strán bol predaj, resp. kúpa týchto pozemkov na výstavbu rodinného domu, podľa názoru žalobcu mala tomuto zámeru zodpovedať aj kúpna cena prevádzaných nehnuteľností. Kúpna cena dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným vo výške 50.641 Eur však v žiadnom prípade nezodpovedala reálnej hodnote prevádzaných pozemkov. Pri posúdení skutočnej hodnoty pozemkov žalobca a priori vychádzal z ceny týchto pozemkov vo výške 100.059,70 Eur, za ktorú boli pozemky krátky čas pred uzavretím zmluvy so žalovaným predané iným osobám. Uvedená cena pritom predstavuje takmer dvojnásobok kúpnej ceny, za ktorú boli pozemky neskôr predané žalovanému, a to s časovým odstupom iba niekoľko mesiacov. Z výpovede svedka Ing. Milana Cibulku vyplynulo, že mu bol známy zámer s akým žalovaný kupoval tieto nehnuteľnosti od úpadcu, a teda, že si žalovaný chcel na nich postaviť rodinný dom, to znamená, že úpadca predal tieto nehnuteľnosti so stavebným zámerom a zároveň bola uzavretá so žalovaným aj zmluva o dielo, predmetom ktorej mala byť výstavba rodinného domu pre žalovaného. Žalobca však poukázal na výpoveď svedka Ing. Milana Cibulku aj v súvislosti s tým, že ide o bývalého konateľa úpadcu, ktorý je spriaznenou osobou so žalovaným a nie je možné ju považovať za vierohodnú. Najmä však Ing. Milan Cibulka nie je osobou, ktorá by mohla s odbornou starostlivosťou určiť obvyklú cenu týchto nehnuteľností. Napriek tomu, že navrhovaným znaleckým dokazovaním by bolo možné zistiť rozhodujúce skutočnosti, a to obvyklú cenu nehnuteľností a v nadväznosti na to by bolo možné zistiť, či uzavretou Kúpnou zmluvou a Dodatkom č. 1 k tejto zmluve došlo k zmenšeniu majetku, a teda k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov, okresný súd odmietol vykonať toto znalecké dokazovanie. Výpoveď svedka Ing. Milana Cibulku nemožno považovať za relevantnú vo vzťahu k určeniu obvyklej ceny týchto nehnuteľností a pokiaľ okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, v súvislosti s určením obvyklej ceny nehnuteľností, tak bolo potrebné vychádzať z ceny, za ktorú boli tieto nehnuteľnosti pôvodne predané pánu L. a manželom M.. Bolo nepochybné, že obvyklá cena nehnuteľností v čase ich predaja bola vyššia ako cena plnenia poskytnutého žalovaným, a teda predajom nehnuteľností žalovanému došlo k zmenšeniu majetku úpadcu vo výške rozdielu medzi obvyklou kúpnou cenou nehnuteľností a kúpnou cenou, za ktorú bola nadobudnutá nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, v dôsledku čoho boli ukrátení veritelia úpadcu, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu a ktorým toto postavenie účastníkov konkurzného konania nezaniklo. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že úpadcu pri predaji predmetných nehnuteľností nedisponoval dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Takýto záver okresného súdu je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v danej veci. Žalobca predložil v priebehu konania konečný zoznam pohľadávok - zväzok I., II., III., z ktorého je dostatočne zrejmé, ktoré pohľadávky veriteľov úpadcu boli v čase uzavretia Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 k tejto zmluve po lehote splatnosti, a teda ktorí konkrétni veritelia boli ukrátení týmito úkonmi ako právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z tohto zoznamu bolo zrejmé, že úpadca bol dlhodobo v úpadku. Rozsah pasív dlhodobo presahoval rozsah aktív jeho majetku, to znamená, že k momentu účinkov týchto právnych úkonov nemal úpadca dostatočný majetok na to, aby mohol uspokojiť svojich veriteľov. Úpadca ani po predaji týchto nehnuteľností nebol schopný uspokojiť pohľadávky veriteľov, výsledkom ktorého stavu bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Ak žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. úpadok dlžníka v čase uzavretia Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak, čo žalovaný v konaní nepreukázal. Uzavretou Kúpnou zmluvou a Dodatkom č. 1 k zmluve došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tieto právne úkony ukrátili uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom žalobcom navrhované znalecké dokazovanie mohlo nepochybne prispieť k zisteniu rozhodujúcich skutočností, a to obvyklej ceny nehnuteľností, a teda k preukázaniu, že ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Súčasne žalobca nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Výrok o náhrade trov právneho zastúpenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. K výške odmeny advokáta v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu bolo zaujaté stanovisko aj Najvyšším súdom SR, ktorý v uznesení zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 3M Cdo/9/2009 jednoznačne uviedol, že v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky
právneho úkonu, v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti, a preto podľa názoru žalobcu nemožno ísť z oceniteľného predmetu sporu. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené a žalovaný bude zaviazaný na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný zdôraznil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny. Žalovaný mal za to, že neboli naplnené zákonné podmienky vzniku práva odporovať proti právnym úkonom Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 titulom odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na všeobecnú podmienku odporovania, ktorá vyplýva z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. To, že úpadca mal v čase vykonania odporovaného právneho úkonu záväzky voči veriteľom z pohľadávok, ktoré si v konkurze títo veritelia ako pohľadávku prihlásili, je až sekundárna záležitosť. Táto otázka by mala byť s poukazom na dôvod popretia pohľadávok riešená až po tom, čo bude preukázané, že dlžník poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia. Žalobca odporoval odplatnému právnemu úkonu titulom bez primeraného protiplnenia, preto žalobca bol nositeľom dôkaznej povinnosti preukázať výšku obvyklej ceny a preukázať, že zistená obvyklá cena plnenia dlžníka je podstatne vyššia ako cena dojednaná. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, aká bola obvyklá kúpna cena predávaného pozemku v čase predaja, v mieste, kde sa pozemok nachádzal. To, že sa predávajúci neskôr dohodol s inými osobami na inej cene a následne sa dohodol so žalovaným na nižšej cene automaticky neznamená, že by obvyklou cenou bola prvá cena. Podľa názoru žalovaného obvyklou cenou bola cena dojednaná s ním, keďže za túto cenu žalovaný dokázal tento pozemok predať ďalšej osobe spolu za cenu 50.114 Eur. Ďalej bolo potrebné preukázať, že obvyklá cena predávaného pozemku bola podstatne vyššia ako cena dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným v Kúpnej zmluve a Dodatku č. 1 k tejto zmluve. Žalobca výšku obvyklej ceny v tomto konaní nepreukázal a na preukázanie obvyklej ceny žalobca nenavrhol vykonať relevantný dôkaz, preto nemožno otázku splnenia zákonnej podmienky, či bola obvyklá cena pozemku podstatne vyššia ako dlžník dostal za svoje plnenie, ani riešiť, ani zodpovedať. Odôvodnená odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu z dôvodu bez primeraného protiplnenia musí logicky predstavovať zmenšenie majetku dlžníka a k tomu zodpovedajúci majetkový prospech u povinnej osoby a súčasne musí vyvolať negatívny právny dôsledok, ktorý sa prejaví tak, že tento právny úkon spôsobí ukrátenie uspokojenia aspoň jednej pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov dlžníka. Nie je sporné, že žalovaný kupoval pozemok na konkrétny účel jeho využitia ako stavebný pozemok na stavbu rodinného domu, čo úpadca aj prisľúbil, ale nesplnil. Určite za tú cenu, za ktorú bola uzavretá Kúpna zmluva, by dlžník nespeňažil pozemky v druhu zastavané plochy a nádvoria v Obci Žilina ako ich speňažil za cenu dohodnutú so žalovaným. V súvislosti s rozhodovaním trov prvostupňového konania žalovaný bol názoru, že okresný súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Ak sa aj poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 9/2009, tak žalovaný zdôraznil, že v tejto veci sa žalobca domáhal rozhodnutia nielen o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ale aj zaplatenia 101.281,30 Eur, t.j. priznania práva, ktorého hodnota je vyjadriteľná v peniazoch, a preto musí tomuto zodpovedať aj tarifná odmena určená z hodnoty veci. Žalovaný v súvislosti s odvolacím konaním žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 785,66 Eur.
Zo strany krajského súdu podaním zo dňa 13.04.2015 došlo k doručeniu vyjadrenia k odvolaniu žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a vo výroku o trovách prvostupňového konania bol rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/14/2015-798 zo dňa 07.09.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Odvolaním zo dňa 17.12.2014 žalobca napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, to znamená nielen vo výrokovej časti, ktorým okresný súd žalobu zamietol, ale aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Žalobca namietol nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne vyhodnotenie uskutočnené okresným súdom, pokiaľ bola žaloba žalobcu zamietnutá, ktorou žalobou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to Kúpnej zmluvy uzavretej medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., (pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o.), IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 25.06.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Žilina v konaní č. V: 6207/9 dňa 8.09.2009 a Dodatku č. 1 uzavretého medzi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. (pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o.), IČO: 31 615 422 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 26.06.2009. Vo vzťahu k týmto úkonom žalobca žiadal určiť ich neúčinnosť voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K 2/2011. (ďalej len „Kúpna zmluva“, „Dodatok č. 1“). Súčasne žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 101.281,30 Eur a nahradiť trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa obsiahnutým v napadnutom rozsudku, a to v odôvodnení viažucom sa k výrokovej časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá, považuje krajský súd za podstatné uviesť, že išlo o odporovaciu žalobu. Žalobca odporoval právnym úkonom uzavretým medzi úpadcom a žalovaným s argumentáciou, že išlo o úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vecne správne uzavrel, že základom tejto odporovacej žaloby ako zákonným predpokladom je preukázanie, že úkonom, ktorým žalobca odporoval, sú ukracujúce právne úkony. Uvedené, ako správne uviedol, je nevyhnutným základným predpokladom podanej odporovacej žaloby. Krajský súd zvýrazňuje, že obsahom podanej žaloby podľa č.l. 1a až 7 spisu bola odporovacia žaloba podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 v spojení s § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“).
Predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej lehote.
Krajský súd poukazuje na hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. § 58, § 59, § 60, § 61 citovaného zákona, pri ktorých v spojení s ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. základnou, to znamená primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov). Nevyhnutnou, primárnou podmienkou k tomu, že sa jedná o odporovateľný právny úkon je preukázanie, že konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov). Žalobca je v takomto prípade pri takomto druhu podanej žaloby nositeľom dôkaznej povinnosti a bol povinný preukázať, že právne úkony, ktorým odporoval podanou žalobou, a to Kúpna zmluva a Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve boli úkonmi, ktorými bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Keďže v konkurznom konaní väčšinou ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého alebo koľkých veriteľov bola ukrátená. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, a teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. K preukázaniu hmotno-právnej podmienky ukrátenia je preto bez vplyvu poukaz žalobcu v odvolaní o konaní spriaznenej osoby, keďže tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, základom podanej žaloby bolo preukázať, že ide o odporujúci právny úkon, a teda podmienku vyžadovanú ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak táto podmienka nebola preukázaná ako základný predpoklad odporovacej žaloby, nemohlo byť následne vyhodnocované konanie úpadcu v prospech spriaznenej osoby s úpadcom pri úkonoch Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1. Len samotný poukaz žalobcu na konečný zoznam pohľadávok, zväzkov I., II. a III. bez ďalšieho nebolo preukázaním hmotno-právnej podmienky ukracujúcich právnych úkonov, ktoré boli napadnuté
podanou žalobou žalobcu. Ako bolo už zdôraznené vyššie, hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.“). Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Všeobecne preto možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov; ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Výsledky dokazovania nepreukázali, že by napadnutými právnymi úkonmi Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Krajský súd považoval za potrebné opätovne zacitovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú zákonnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že týmito napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. S vecne správnym záverom okresného súdu a vo väzbe s vyvolaným odvolacím konaním aj krajského súdu sa stotožňuje rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, t.j., že sa v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012). Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Okresný súd zdôvodnil, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcom, a to za stavu, že ak nebola preukázaná podmienka ukracujúcich právnych úkonov, ktorým žalobca podanou žalobou odporoval, ako nevyhnutná hmotno-právna podmienka vyžadovaná ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., tak nebol priestor, aby okresný súd pristúpil k dokazovaniu skutkovej podstaty právneho úkonu, resp. právnych úkonov bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Práve žalobcom navrhnutý dôkaz, a to znalecké dokazovania na obvyklú cenu nehnuteľnosti, mal väzbu k ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., avšak nebol preukázaný základný hmotno-právny predpoklad pre odporovaciu žalobu, a to že ide o ukracujúce právne úkony.
V súvislosti s hmotno-právnou podmienkou ukracujúcich právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd správne skonštatoval, že samotné ukrátenie nebolo preukázané ani porovnaním zmlúv, ktoré uzavrel úpadca so žalovaným vo vzťahu k zmluvám uzavretým medzi úpadcom ako predávajúcim na jednej strane a pánom L. na druhej strane a porovnaním zmlúv medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi M. na strane druhej, a to s prihliadnutím aj na výpoveď svedka pána Cibulku, ktorý uviedol okolnosti uzavretia zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, keď objasnil zámer, pre ktorý došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 k tejto zmluve medzi úpadcom a žalovaným. Okolnosťou, pre ktorú bola zohľadnená cena pri uzavretí Kúpnej zmluvy a Dodatku č. 1 medzi úpadcom a žalovaným, bola skutočnosť, že predávané pozemky neboli vyňaté z pôdneho fondu, t.j. neboli to stavebné pozemky, ale role. Do budúcna nehnuteľnosti mali slúžiť ako stavebný pozemok, čo sa nenaplnilo. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal výpoveď svedka Milan Cibulku vypočutého na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 17.6.2014. Pokiaľ bol tento svedok poučený podľa § 126 O.s.p. a jeho výpoveď nebola spochybnená, resp. vyvrátená žiadnym z dôkazov žalobcu, tak bolo nevyhnutné z nej vychádzať ako relevantnej. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že kúpna cena za
pozemky v Kúpnej zmluve a následne v Dodatku č. 1 zodpovedala tomu, že pozemky neboli vyňaté z pôdneho fondu. Išlo o role a na týchto pozemkoch sa nedá stavať, hoci zámerom uzavretia Kúpnej zmluvy bolo, že sa na tomto pozemku v budúcnosti uskutoční výstavba rodinného domu. V ďalšej časti výpovede svedok poukázal na územný plán Mesta Žiliny, z ktorého vyplýva, že sa na predmetnom pozemku stavať stále nedá. Nebolo sporné, že žalovaný zaplatil plnú výšku kúpnej ceny za predmetný pozemok, teda tú, ktorá vyplynula z Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve.
Žalobca v zmysle postupu okresného súdu mal vytvorené podmienky k splneniu si svojej dôkaznej povinnosti v rovine preukázania, že ide o ukracujúce právne úkony, keďže sudkyňa okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 17.6.2014 vyzvala prítomného zástupcu žalobcu, aby bola konkretizovaná časť vyjadrenia vo vzťahu ku tvrdeniu o ukrátení pohľadávok konkurzných veriteľov predmetným úkonom, ktorým žalobca odporuje, k čomu zástupca žalobcu uviedol, že si vyhradzuje toto konkretizovať až po nahliadnutí do konkurzného spisu. I napriek uvedenému si túto dôkaznú povinnosť žalobca nesplnil, keďže len samotný odkaz na jednotlivé zväzky pohľadávok I., II., III., tak ako už bolo uvedené vyššie, nie je splnením dôkaznej povinnosti, ktorá vyžaduje preukázanie ukracujúcich právnych úkonov. Žalobca nepreukázal, že ide o ukracujúce právne úkony, a preto pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. V podrobnostiach záverov odôvodnenia sa poukazuje na rozsudok okresného súdu v časti odôvodnenia viažuceho sa k výrokovej časti, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti o trovách súdneho konania bol zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v súvislosti s náhradou trov právneho zastúpenia je odlišného názoru od okresného súdu, a to z toho dôvodu, že predmetom sporu bola žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov, následky ktorých neúčinných právnych úkonov sú vyjadrené v ust. § 63 zákona č. 7/2005 Z.z.. Podstatou odporovacej žaloby je určenie neúčinnosti právneho úkonu, t.j. má sa odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu, preto hodnotu predmetu podanej žaloby, a to požadovaného určenia neúčinnosti právneho úkonu, resp. právnych úkonov nemožno vyjadriť v peniazoch, a tým odmena v rovine trov právneho zastúpenia mala byť vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., z ktorého ustanovenia vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Aj keď následkom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je vrátenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, podstatou sporu je odporovateľnosť právneho úkonu, a preto v tomto zmysle odmena mala byť vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Zákonný následok vyslovenej neúčinnosti právnych úkonov nie je spojením veci, a preto nie je daný priestor ani pre aplikáciu ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Krajský súd zvýrazňuje, že pre určenie tarifnej odmeny v rovine trov právneho zastúpenia je podstatné a rozhodné, že odporovacia žaloba je žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu ako neoceniteľného predmetu sporu. Ak aj § 63 zákona č. 7/2005 Z.z. je označený ako následky neúčinných právnych úkonov, tak hmotno-právny následok neúčinných právnych úkonov v povinnosti vrátiť peňažnú náhradu do konkurznej podstaty ako dôsledok neúčinných právnych úkonov netvorí hodnotu veci, resp. práva, o ktoré v konaní ide. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v prípade odporovacej žaloby, t.j. konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nejde o výšku peňažného plnenia alebo o cenu veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, ale v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu nepochybne sa jedná o predmet konania, hodnotu ktorého nemožno stanoviť, a preto základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby mala vychádzať len z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Krajský súd je názoru, že sa nejedná o spojenie veci, keďže v zmysle zákonnej úpravy ide tu o následok určenej neúčinnosti právneho úkonu vyplývajúci zo zákona, a ako taký zákonný následok, resp. dôsledok musí byť vnímaný aj pri formulovaní žalobného petitu v prípade podanej odporovacej žaloby a v ďalšom pri stanovení trov právneho zastúpenia. V súhrnnosti krajský súd uvádza, že následok neúčinného právneho úkonu podľa ust. § 63 zákona č. 7/2005 Z.z. tvorí súčasť žalobného petitu pri určení neúčinnosti právneho úkonu, ktoré znenie petitu vyplýva z hmotno-právnej úpravy, preto nemožno prijať záver o spojení veci. V súvislosti s uvedeným vysloveným právnym názorom zo strany krajského súdu sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 9/2009 zo dňa 21. októbra 2010. Okresný súd v rámci nového konania pri rozhodovaní o trovách súdneho konania bude vychádzať z vyššie vysloveného právneho záveru krajského súdu (§ 226 O.s.p.) a rozhodne aj o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.