Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu : JUDr. Jozef Beňo, PhD., Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 správca konkurznej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, zapísaného v OR SR Prešov, oddiel Sro, vložka 1350/P, proti žalovanému : D. L., IČO: 30634 431, Sveržov 81, 086 02 Gaboltov, v konaní právne zastúpený JUDr. Stanislavom Oravcom advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, o určenie neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného proti plnenia, alternatívne ukracujúceho právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 8. 2018 sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva o prevode pracovného stroja ježkový valec BOMAG BMP 851 - uzavretá medzi R.A.S., s.r.o., Sveržov, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, náhradu v sume 3.000 EUR.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca pri výkone správcovskej činnosti v predmetnej konkurznej veci zistil, že úpadca odplatne previedol na žalovaného majetok - pracovný stroj viacúčelový ježkový valec BOMAG BMP 851. Úpadca vystavil dňa 15.11.2016 faktúru č. B., so splatnosťou dňa 15.12.2016. Spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, ktorá je úpadcom, sú D. L., bytom H. XX N. M.. M. Z., Y. Y. XX, Y. Y.. Jediným konateľom je D. L.. Tento stav platil aj v čase prevodu majetku úpadcu na žalovaného, ktorým je D. L.. Poukázal na to, že uvedený majetok úpadcu bol prevedený na spriaznenú osobu úpadcu

- a to na žalovaného, ktorý je spoločníkom a jediným konateľom úpadcu. Žalobca uviedol, že zastáva názor, že v právnom úkone, ktorým došlo k prevodu majetku úpadcu na žalovaného, ide o odporovateľný právny úkon a to buď o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa alebo alternatívne o právny úkon ukracujúci podľa . Uviedol, že v danej veci sú naplnené osobitné predpoklady pre odporovateľnosť kúpnej zmluvy, nakoľko na majetok úpadcu (predávajúceho) bol vyhlásený konkurz (viď bod IV. žaloby), kúpnou zmluvou bol prevedený majetok z vlastníctva úpadcu na iný subjekt - žalovaného (viď dôkaz - faktúra), je dané aj ukrátenie pohľadávky veriteľa prihlásenej pohľadávky (úpadca už v čase prevodu majetku mal viacerých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili najprv do reštrukturalizačného konania a následne do predmetného konkurzného konania) a je naplnená aj lehota

na podanie odporovacej žaloby. Podľa žalobcu v uvedenom úkone ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca týmto úkonom poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena by bola podstatne vyššia ako cena plnenia vyplývajúca z faktúry. Nadobúdacia cena prevedeného pracovného stroja v roku 2007 bola 38.471,75 EUR. Dohodnutá cena predstavovala 12.000 EUR. Žalobca zistil, že v súčasnosti sa obdobný pracovný stroj ponúka na predaj za 12.500 EUR. Žalobca vzhľadom na uvedené poukázal na to, že za odplatný prevod predmetného stroja bolo možné v danom čase a mieste získať vyššiu cenu, ako cenu, za ktorú ho úpadca previedol na spriaznenú osobu. Je teda zrejmé, že i pri zohľadnení prípadného opotrebenia pracovného stroja v čase jeho prevodu, by trhová cena bola podstatne vyššia. Žalobca ustálil, že v dôsledku odporovateľného právneho úkonu boli veritelia úpadcu ukrátení na uspokojení svojich pohľadávok a to minimálne o hodnotu rovnajúcu sa sume 3.000 EUR. Žalobca tiež uviedol, že v danom odporovateľnom právnom úkone ide i o ukracujúci právny úkon podľa , nakoľko v jeho dôsledku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Prevod sa uskutočnil medzi spriaznenými osobami a preto platí zákonná fikcia, v zmysle ktorej úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle úpadcu sa predpokladajú. Pokiaľ ide o dodržanie lehoty na podanie žaloby uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -87 zo dňa 27.04.2018 bol dňa 08.05.2018 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Predmetným uznesením bolo zároveň zastavené dovtedy prebiehajúce reštrukturalizačné konanie.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril zo dňa 26.9.2019 a uviedol, že z právneho úkonu dlžníka a so súvisiacich dokladov je zrejmé, že nejde o bezodplatný právny úkon. Čo sa týka primeraného protiplnenia vyplývajúceho z daného úkonu, poukázal na to, že ustanovenie požaduje cenu obvyklú (aby nedošlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia), slovenský právny poriadok nepozná legálnu definíciu obvyklej ceny, z ekonomickej definície obvyklej ceny vyplýva, že ide o cenu, ktorú sú ochotní zaplatiť za protiplnenie (tovar, službu a pod.) v danom čase a na danom mieste viacerí kupujúci za daných podmienok, tzn. že obvyklú cenu je ochotný zaplatiť nielen skúmaný subjekt, ale aj iné subjekty (kupujúci). Naproti tomu, trhová cena zohľadňuje mimoriadne okolnosti na trhu, osobitné podmienky kupujúceho a predávajúceho a tiež vplyv osobitnej obľuby kupujúceho. Môže sa preto stať, že trhová cena bude omnoho vyššia ako obvyklá cena. Namietal, že žalobca nejasne používa pojem obvyklá cena a trhová cena. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že jednoznačne popiera, že by pri vykonaní sporného úkonu konal s úmyslom pomôcť dlžníkovi ukrátiť jeho veriteľov alebo žeby mal vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Cieľom tohto právneho úkonu bolo poskytnúť finančné prostriedky dlžníkovi na uspokojenie jeho veriteľov a nie naopak, ukrátiť jeho veriteľov.

5. Poukázal na to, že žalobca neuvádza, ktorých veriteľov dlžníka mal žalovaný prevedením majetku ukrátiť.

6. Žalovaný poukázal na to, že disponuje odborným vyjadrením znalca M.. G. U.. Tento vyčíslil hodnotu ježkového valca v sume 5.618 EUR a žalovaný previedol sporný valec za sumu 10.000 EUR. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobca sa k uvedenému vyjadril podaním zo dňa 15.1.2020 a vo veci uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Za irelevantné považoval tvrdenie žalovaného, že pri vykonaní sporného úkonu nekonal s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko toto tvrdenie v konaní nepreukázal. V danom prípade uviedol, že je nepochybné, že majetok úpadcu bol prevedený na spriaznenú osobu úpadcu - a to na žalovaného, ktorý je spoločníkom a jediným konateľom úpadcu. Z uvedeného vyplýva jednoznačne, že žalovaný je spriaznenou osobu úpadcu s poukazom na . Úmysel žalovaného sa teda predpokladá, nakoľko tento v konaní nepreukázal opak. Uviedol, že nemožno vychádzať pri určení hodnoty prevedených vecí z hodnoty určenej v odborných vyjadreniach predložených žalovaným. K scudzeniu vecí patriacich úpadcovi došlo v roku 2016, pričom odborné vyjadrenia boli vyhotovené v roku 2019. S ohľadom na značný čas, ktorý od prevodu uplynul, je podľa žalobcu hodnota prevedených vecí určená v nižšej ako skutočnej hodnote. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Žalovaný na uvedené reagoval vyjadrením zo dňa 21.2.2020 a uviedol, že naďalej zastáva svoje predošlé stanovisko, a síce, že účelom prevodu sporného majetku bolo poskytnutie peňažných prostriedkov terajšiemu úpadcovi, pričom výška poskytnutej odplaty za prevod majetku ďaleko prevyšuje jeho cenu v čase prevodu. Tvrdenie žalobcu, že odborné vyjadrenie bolo vyhotovené v roku 2019, a

preto dostatočne nepreukazuje hodnotu prevedeného majetku, keďže k prevodu došlo v roku 2016, považuje za neopodstatnené, a to z dôvodu, že oslovený znalec mal v zadaní jednoznačne určené k akému dátumu, resp. času, má určiť hodnotu prevádzaného majetku (ježkového valca). Na spresnenie dodal, že uvádzané hodnoty sú spracované ku dňu 15.11.2016, ako to vyplýva zo samotného odborného vyjadrenia. Žalovaný uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju popiera. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 13.3.2020 vykonanom v neprítomnosti žalobcu, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a poukázal na podanú žalobu a svoje vyjadrenia.

10. Z predložených listinných dôkazov a odborného vyjadrenia mal súd zistený tento skutkový stav veci :

11. Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že spoločnosť R.A.S., s.r.o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, mala ku dňu 14.8.2018 dvoch spoločníkov a to D. L. N. M.. M. Z., pričom D. L. bol jediným konateľom.

12. Podľa faktúry s dátumom splatnosti 15.12.2016 úpadca R.A.S., s.r.o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, ako dodávateľ fakturoval, žalovanému ako odberateľovi za predaj pracovného stroja - ježkový valec za celkovú cenu s DPH 12.000 EUR.

13. Žalovaný predložil z internetovej stránky „bazos.sk“ ponuku na predaj vibračného ježkového valca s rokom výroky 2011, za kúpnu cenu 12.500 EUR.

14. Žalovaný predložil ako prostriedok procesnej obrany odborné vyjadrenie č.107/2019 vypracované znalcom M.. G. U., ktorý vykonal výpočet všeobecnej hodnoty vibračného valca ku dňu 15.11.2016 v sume s DPH 6.741 EUR.

15. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

19. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

20. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

21. Podľa , ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

22. Podľa , právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

23. Podľa , právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

24. Podľa , odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

25. Podľa , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

26. Podľa , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

27. Podľa , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

28. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

29. Podľa ustanovenia ods. ods. 1 , ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

30. Podľa ust. , spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

31. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach až a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

32. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v ustanovení , pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

33. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou dobou, počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný. Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť majetok.

34. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť ( ). Týmto postupom správcu sa má právny úkon nebol urobený.

35. Primárne súd posudzoval včasnosť podanej žaloby, a to vo väzbe na obsah zákonného ust. , a teda či došlo k podaniu predmetnej žaloby v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu. Vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. OV 87/2018 dňa 7.5.2018 začala lehota pre včasné podanie žaloby v tejto veci plynúť deň nasledujúci po nadobudnutí účinkov vyhlásenia konkurzu, t. j. odo dňa 8.5.2018, pričom posledným dňom pre včasné podanie žaloby bol deň 7.5.2019. Predmetná žaloba bola doručená elektronicky dňa 21.8.2018 a preto súd konštatuje, že žaloba v tejto veci bola podaná včas.

36. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či ide o právny úkon, ktorý bol urobený v lehote a pred začatím konkurzného konania, poukazujúc na ust. keďže pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie a išlo o právny úkon urobený medzi spriaznenými osobami a skonštatuje, že k uzavretiu právneho úkonu došlo dňa 15.11.2016, čiže právny úkon bol urobený v zákonom stanovenom časovom rozmedzí ( ), keďže k začatiu reštrukturalizačného konania došlo vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. OV 36/2018 dňa 20.2.2018 s účinkami 21.2.2018.

37. Keďže k odporovanému právnemu úkonu došlo dňa 15.11.2016 neuplynula prekluzívna lehota v zmysle ust. , nakoľko odporovať podľa možno len právnym úkonom urobeným do troch rokov pred začatím reštrukturalizačného konania nakoľko žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom.

38. Pokiaľ ide o odporovanie kúpnej zmluvy ako ukracujúceho právneho úkonu tu súd poukazuje na to, že vzhľadom na posúdenie skutočnosti, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu, je daná zákonná prezumpcia úmyslu, v zmysle ustanovenia .

39. Súd ďalej konštatuje splnenie aktívnej a pasívnej legitimácie žalobcu a žalovaného, a to vo väzbe na ust. , .

40. V ďalšej časti súd posudzoval splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a následne osobitných podmienok podľa jednotlivých skutkových podstát, ktoré žalobca vymedzil v podanej žalobe.

41. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa je podmienka zakotvená v ust. , v zmysle ktorej je možné odporovať, len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

42. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade a pri každej skutkovej podstate splnená. Teda predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.

43. Skutočnosť, či napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou dokazovania a dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje.

44. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v konkurznom konaní je irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Musí však ísť o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť.

45. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych úkonov dlžníka, nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. Tu súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, z ktorej plynie, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. a sp. zn. ).

46. Súd teda konštatuje, že z predložených listinných dôkazov, nebolo možné vyvodiť záver, ktorý je relevantný pre posúdenie otázky naplnenia základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a síce či dotknutým právnym úkonom označeným v žalobe došlo k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka s dôsledkom ukrátenia uspokojenia jeho v tom čase existujúcich veriteľov. Ani z právnych domnienok vzťahujúcich sa k predpokladu úpadku a právnej domnienky úmyslu ukrátiť veriteľov nemožno založiť predpoklad ukracujúceho právneho úkonu.

47. Pri konštatovaní nepreukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, podľa nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

48. Nakoľko súd zamietol žalobcu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, nemohlo byť vyhovené ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%).

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

51. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.