Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/21/2017

Identifikačné číslo spisu: 4408215349 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4408215349.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. G., bývajúceho Y. O. XX, C. XXXX, I. M., proti žalovanému Y. Y., bývajúcemu v Š., G.. Š. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Emou Zacharovou, advokát, s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta č. 7, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1 . Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej 25. marca 2008 so žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 10.000.000,- Sk (331.939,20 €) žalovaným. Uvedenú zmluvu považuje za neplatný právny úkon podľa z dôvodu, že bol uvedený do omylu v tom, čo podpisuje a tiež z dôvodu, že nedošlo k faktickému odovzdaniu peňazí, ako základnej podmienky platnosti zmluvy v zmysle . Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke bola vylúčená na samostatné konanie z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. uznesením z 23. októbra 2008, v ktorom sa žalobca domáhal pôvodne určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti SCHILL, s.r.o. Štúrovo z 25. marca 2008 z dôvodu, že bol uvedený do omylu, nakoľko podpísal právne úkony a závažné dokumenty bez toho, aby tieto boli pretlmočené do maďarského jazyka a zároveň sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej 25. marca 2008. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -104 z 27. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. bol návrh žalobcu voči spoločnosti SCHILL zamietnutý z dôvodu, že si toto právo neuplatnil v lehote, čím jeho právo zaniklo, preto súd neskúmal ďalšie prípadné dôvody neplatnosti predmetného uznesenia valného zhromaždenia. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke bola vylúčená. 2. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd „prvej inštancie“) rozsudkom z 31. januára 2014 č.k. -521 žalobe vyhovel a určil, že zmluva o pôžičke je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 991,56 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil , , , , , , , . Rozhodol tak majúc preukázané, že žalobca so žalovaným 25. marca 2008 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi finančnú pôžičku v sume 10.000.000,- Sk bezúročne a bez určenia účelu použitia finančných prostriedkov, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť do 1. augusta 2008 v hotovosti veriteľovi v mieste jeho bydliska. V článku I bod 3 zmluvy bolo uvedené, že dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že prevzal v hotovosti od veriteľa sumu 10.000.000,- Sk pri podpise zmluvy. Zmluva bola uzavretá v Bratislave a vlastnoručne podpísaná oboma účastníkmi. Podľa čl. III na zabezpečenie pôžičky bolo v zmluve dohodnuté, že dlžník - žalobca svoj záväzok zabezpečí zriadením záložného práva na svoj obchodný podiel podľa . Zároveň sa zaviazal, čo aj vykonal, uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva k obchodnému podielu. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal reálne odovzdanie peňazí žalobcovi, ktoré sa vyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke v zmysle , z ktorého dôvodu zmluvu o pôžičke považoval za neplatnú a žalobe vyhovel. Podľa názoru súdu žalobc a osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, pretože predmetná zmluva o pôžičke bola podkladom pre uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu žalobcu a realizáciou záložného práva po nevrátení pôžičky v lehote splatnosti došlo k prevodu obchodného podielu žalobcu v spoločnosti Schill- Pilisborosjeno, s.r.o. Štúrovo na žalovaného, a teda k zmene právneho postavenia žalobcu v tejto spoločnosti. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil 3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 10. decembra 2015 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.091,93 € advokátovi JUDr. Marianovi Zányimu do 3 dní. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti tohto rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že v konaní o určovacej žalobe bolo potrebné zaoberať sa najskôr otázkou naliehavého právneho záujmu na jej podaní v zmysle Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, pretože v čase rozhodovania súdu v tejto veci nemá iný právny prostriedok ako dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia vo vzťahu k žalovanému, ktorý na základe neplatnej zmluvy o pôžičke nadobudol obchodný podiel žalobcu v spoločnosti SCHILL. Žalobcu tým zbavil jeho práv ako spoločníka v tejto spoločnosti, pretože žalovaný realizoval svoje právo záložcu na základe záložnej zmluvy, ktorá zabezpečovala zmluvu o pôžičke, ktorú súd však vyhodnotil ako neplatný právny úkon a z neplatného právneho úkonu nemohol žalovaný nadobudnúť žiadne práva, ani zo záložnej zmluvy. Zmluva o pôžičke z 25. marca 2008 je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej záložnej zmluve z 25. marca 2008, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k riadnemu a včasnému splneniu zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a a a 4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu žalovaný podal dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil a a . Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu porušilo jeho právnu istotu a právo na očakávanie spravodlivého rozhodnutia. Žalobca zjavne zneužil právo, na ktoré sa odvoláva a súd mu poskytol neprimeranú ochranu, keď svoje tvrdenia o zavádzaní žalovaným ničím nepodložil, a naopak súd neuveril tvrdeniu žalovaného a svedkov, ktorí jeho tvrdenie o poskytnutí sumy 10.000.000,- Sk žalobcovi preukazovali. Svojvoľné hodnotenie dôkazov je v rozpore so základnou zásadou . Hodnotenie dôkazov vykonal súd v rozpore s judikatúrou, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015 sp. zn. -29, tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010 sp. zn. . Namietal, že žalobca nepreukázal a ani nemôže preukázať naliehavý právny záujem, ktorý súdy nezdôvodnili v súlade v uvedenými rozhodnutiami a tiež nezdôvodnili, prečo neprihliadli na viaceré svedecké výpovede, prečo niektoré pokladali za nevieryhodné a s niektorými sa nevyporiadali. Hodnotenie dôkazov je procesným postupom súdu a ignorácia hodnotenia dôkazov vyvoláva porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej

otázky nezakladá úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Dovolateľ ďalej poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok sp. zn. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde možno žiadať plnenie. V tomto rozsudku uvádza, že „naliehavý právny záujem predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany práva žalobcu alebo je žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacej žaloby. Ak žalobca bol názoru, že je zmluva o pôžičke neplatná, pretože sumu 10.000.000,- Sk od žalovaného neprevzal, mal možnosť žalovať neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti SCHILL, s.r.o. a v takom prípade by súd riešil otázku (ne)platnosti zmluvy o pôžičke ako otázku predbežnú a vyriešil by všetky spory medzi zúčastnenými stranami. V danom prípade sa postavenie žalobcu rozsudkom odvolacieho súdu nijako nezmenilo, žalobca sa nedomáha plnenia a ani žalovaný vrátenia plnenia, preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorá podľa názoru súdov ani nevznikla. Poukázal na to, že všeobecne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje možnosť žaloby na určenie absolútnej neplatnosti, o čom svedčí bohatá judikatúra. Podanie tejto určovacej žaloby je typickým rozmnožovaním sporov, výsledok ktorých nezakladá vyriešenie veci. V ďalšej časti dovolania žalovaný podrobne opísal skutkový stav v súvislosti s hodnotením výpovedí viacerých svedkov vypočutých v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnúť o trovách dovolacieho konania. 5. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 6 . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 7 . Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . 8 . Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (pozri ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

9. V danom prípade žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). 11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných

do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 12. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. 13. Žalovaný vyvodzoval procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v zo skutočnosti, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hodnotenie dôkazov považuje za procesný postup a ignorácia hodnotenia dôkazov je porušením práva na spravodlivý proces. Uviedol, že aj keď dovolací súd nemá za úlohu posudzovať hodnotenie dôkazov, avšak pokiaľ je hodnotenie dôkazov svojvoľné a vedúce k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zjavne v rozpore s judikatúrou NS SR a ÚS SR, potom je povinnosťou dovolacieho súdu sa tým zaoberať, pretože to spôsobuje porušenie základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 14. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru,že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle zakladajúceho prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená ani námietka žalovaného, že odvolací súd nehodnotil výpovede svedkov ktorí vypovedali v jeho prospech a potvrdili, že odovzdal žalobcovi finančnú hotovosť. Aj v prípade, ak by došlo k nesprávnemu hodnoteniu výpovedí svedkovi, prípadne k opomenutiu hodnotenia výpovedí svedkov, nejde o odňatie možnosti žalovaného uskutočňovať jemu patriace procesné práva a k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Vada podľa zistená nebola, preto prípustnosť dovolania žalovaného proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nezakladá. 16. Dovolateľ ďalej prípustnosť dovolania odôvodnil nesprávnym právnym posúdením podľa a . Aby na základe dovolania podaného v zmysle mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, o d vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až (porovnaj a ). 16.1. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj , , , , , , ). 16.2. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Žalovaný odôvodňuje prípustnosť dovolania ods. písm. a/ a c/ . 16.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa má osobitný význam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali“ (, , , , a tiež ). 16.4. Vyššie uvedený výklad je - osobitne so zreteľom na obsah dovolania žalovaného potrebné doplniť vysvetlením pojmu „dovolací súd“. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy [ (ďalej len „“)]. Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy ( ). Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon ( ). 17. Podľa o dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky; za dovolací súd v zmysle ustanovenia až c/ treba preto považovať tento súd. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp.zn. , v ktorom uviedol, že „vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie aj Najvyšší súd Českej republiky“. 17.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. , , , a ) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. 17.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov, teda ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp.zn. najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. 18. Ako už bolo uvedené, dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z a zároveň z . 18.1. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa a (zároveň) najvyšší súd v iných právnych veciach (viď napríklad rozhodnutia , a ) uviedol, že „uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz (t.j. dovolacieho dôvodu podľa a ) sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Podobne v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo

123/2017 najvyšší súd k možnosti vyvodzovania prípustnosti dovolania z ustanovenia a zároveň písm. b/ a uviedol, že „súčasná existencia všetkých týchto predpokladov prípustnosti dovolania sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje. Nemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň že dovolacím súdom nebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne“ [poznámka dovolacieho súdu: sťažnosť, ktorá bola podaná proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú ()]. Vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožňuje s týmto právnym názorom, nadväzujúc naň dodáva, že pokiaľ procesná strana v dovolaní tvrdí, že pri rozhodovaní o niektorej právnej otázke existuje „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“, od ktorej sa odvolací súd odklonil ( ), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že ešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo táto otázka buď ešte nebola dovolacím súdom vôbec riešená ( ), alebo už riešená bola, dovolacími senátmi najvyššieho súdu je ale rozhodovaná rozdielne ( ). K tomu istému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom konštatoval, že „uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa a súčasne podľa sa vzájomne vylučuje, pretože ak dovolací súd rozhoduje o danej právnej otázke rozdielne, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu“. 19. Žalovaný vyvodzujúc prípustnosť dovolania z , zastáva názor, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o pôžičke - právneho úkonu sa odklonil od právnych záverov, ku ktorým dospela ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. 19.1. Odklon právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu žalovaný odôvodňuje poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky nezakladá úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, ale práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 19.2. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , z ktorého vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde možno žiadať plnenie. Podľa tohto rozsudku „naliehavý právny záujem predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany práva žalobcu alebo je žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie určovacej žaloby. 20. Do 30. júna 2016 bolo podľa možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle považovala súdna prax aj (v danom prípade podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery vyjadril najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp.zn. , , , , , , ). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (). 2 1 . Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa súdy oboch inštancií neodklonili od všeobecnej charakteristiky pojmu „naliehavý právny záujem“ ani od právnych záverov vyjadrených vo vyššie

označených rozhodnutiach najvyššieho súdu; predpoklady pre posúdenie dôvodnosti použitia určovacej žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle nevyložili odlišne. Otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od tejto všeobecnej charakteristiky, súvisí s ich skutkovými zisteniami. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa nemôže ale posudzovať správnosť skutkových zistení súdov alebo výsledok hodnotenia, resp. nevyhodnotenia dôkazov, premietajúci sa do skutkových zistení súdu. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je reálny predpoklad, že spornosť vzťahu žalobcu a žalovaného nemôže byť odstránená jedinou žalobou v jedinom civilnom sporovom konaní. Dovolateľ sám uviedol, ako vhodné nástroje riešenia ich spornosti žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy alebo žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu (teda nie žalobu požadujúcu plnenie), ktoré by v prípade ich podania tiež neviedli k úplnému odstráneniu spornosti. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu - z materiálneho hľadiska - nedošlo právnymi závermi súdov k prekročeniu hranice vymedzenej tak, že by bolo možné konštatovať ich odklon od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadrenej vo vyššie označených rozhodnutiach. 22. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva ani z . Vzhľadom na to jeho neprípustné dovolanie odmietol podľa ustanovenia . 23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ). 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.