Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 632/2014
PDF · 190.25 KB
No categories available
I. ÚS 632/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť , miesto podnikania
zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Divkom, advokátska
kancelária JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 162/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2014
doručená sťažnosť , miesto podnikania
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 162/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 23. júla 2010 sa
sťažovateľ domáhal určenia, že je výlučným oprávneným užívateľom sporných lesných
pozemkov, keďže mal disponovať nájomnými zmluvami uzavretými s vlastníkmi týchto
pozemkov. Podľa sťažovateľa okresný súd v tejto veci aj napriek sťažnosti podanej
predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú, postupuje so zbytočnými
a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
«... dňa 21. mája 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na OS ZA - Sťažnosť na prieťahy v konaní 2 C 162/2010, v ktorej sťažnosti žiadal predsedu
OS ZA, aby preveril postup vo veci 2 C 162/2010, nakoľko po tom, ako bola vec
prvostupňového súdu uznesením Krajského súdu v Žiline 13 Co 113/2012 zo dňa 31.07.
2012 zrušená, od tohto času prvostupňový súd vo veci nekoná. K Sťažnosti na prieťahy
v konaní 2 C 162/2010 sa dňa 25.07.2013 vyjadril predseda OS ZA ,
ktorý vo vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní okrem iného uviedol... „Po prešetrení
všetkých skutočnosti konštatujem, že sťažnosť je dôvodná. Zo súdneho spisu vyplýva, že
sudca bol v posudzovanom období t. j. od návratu spisového materiálu z Krajského súdu
v Žiline tunajšiemu súdu dňa 06.09. 2012 do určenia termínu pojednávania, nečinný, teda
jeho činnosť možno vyhodnotiť ako neefektívnu“...
Sťažovateľ považuje rovnako za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 12.09.2013
sa na OS ZA konalo hlavné pojednávanie, na ktorého konci vyhlásil sudca Uznesenie, že:
„Súd konanie prerušuje do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 17 C/286/2010. Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené a bolo dané
ponaučenie o opravnom prostriedku“. Napriek uvedenému vyššie, sťažovateľovi nebolo
do dnešného dňa vyššie označené Uznesenie doručené a predmetné Uznesenie sudca OS ZA
nevypracoval v zákonom stanovenej lehote, čím bolo opätovne porušené právo sťažovateľa
priznané mu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo sťažovateľa na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
konaním Okresného súdu Žilina sp. zn.: 2 C 162/2010 porušené bolo.
2/ Spôsobením zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Žilina v konaní
2 C 162/2010 vzniklo sťažovateľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000 Eur z dôvodu vzniku majetkovej ujmy, nakoľko rozsah a spôsob zásahu
do základných práv a slobôd sťažovateľa Okresným súdom Žilina bol mimoriadne závažný,
keďže počas tohto obdobia sťažovateľ nemohol hospodáriť na lesných pozemkoch aj
napriek platne uzavretému nájomnému vzťahu.
3/ Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
na účet advokátskej kancelárie JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., ... do 15 dni
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 162/2010.
Zo súvisiaceho súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 162/2010
ústavný súd zistil takýto priebeh sťažovateľom namietaného konania.
Dňa 23. júla 2010 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa
domáhal, aby okresný súd určil, že je výlučným užívateľom dotknutých lesných pozemkov,
keďže disponoval nájomnými zmluvami uzavretými s vlastníkmi týchto lesných pozemkov,
na základe ktorých ich mohol obhospodarovať do 31. decembra 2015, avšak ich užívanie
mal žalovaný v 2. rade (Slovenská republika, Obvodný lesný úrad v Žiline) pririeknuť
žalovanému v 1. rade ( ), a to bez toho, aby žalovaný v 1. rade
predložil platne uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi predmetných lesných pozemkov,
pričom sťažovateľ súčasne žiadal, aby pomery medzi spornými stranami boli dočasne
upravené predbežným opatrením (okresný súd pridelil veci sp. zn. 19 Cb 210/2010).
Opatrením predsedu okresného súdu z 27. júla 2010 došlo k zmene zápisu
predmetnej veci z registra „Cb“ do registra „C“ pod novú sp. zn. 2 C 162/2010, pričom
následne uznesením zo 16. augusta 2010 okresný súd uložil sťažovateľovi pod hrozbou
„odmietnutia podania“, aby odstránil jeho nedostatky spočívajúce v nedostatočnom
odôvodnení návrhu na vydanie predbežného opatrenia a jeho petitu. Sťažovateľ odstránil
okresným súdom mu vytýkané nedostatky návrhu na vydanie predbežného opatrenia
25. augusta 2010 a 30. augusta 2010 okresný súd vyhovel jeho návrhu a uznesením nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa obhospodarovania
dotknutých lesných pozemkov. Dňa 16. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené
odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré
okresný súd 17. september 2010 zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa.
Okresnému súdu bolo 20. septembra 2010 doručené aj odvolanie žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktoré okresný súd zaslal obratom
na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa a tiež žalovanému v 2. rade. Právny
zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade 28. septembra 2010
a 13. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
na odvolacie konanie, ktorý uznesením sp. zn. 9 Co 352/2010 z 28. októbra 2010 potvrdil
uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení a 22. novembra 2010 bol spis vrátený
späť okresnému súdu.
Okresný súd uznesením zo 7. decembra 2010 uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie, ktorý žalovaný v 1. rade zaplatil 30. decembra 2010
a uznesením zo 16. februára 2011 okresný súd zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade
z dôvodu nedostatku jeho právnej subjektivity. Dňa 23. februára 2011 právny zástupca
sťažovateľa podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania a 2. marca 2011 žalovaný
v 1. rade vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi okresného súdu, ktorému
uznesením z 10. marca 2011 okresný súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za podanú námietku zaujatosti, následne 17. marca 2011 bol spis predložený krajskému
súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a súčasne žalovaný v 1. rade zaplatil súdny
poplatok za námietku zaujatosti. Krajský súd 21. apríla 2011 pod sp. zn. 7 NcC 8/2011
vrátil spis späť okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti kvôli jeho
predčasnému predloženiu z dôvodu, že zákonný sudca okresného súdu sa nedostatočne
vyjadril k proti nemu uplatnenej námietke zaujatosti. Následne 21. júna 2011 po doplnení
vyjadrenia zákonného sudcu okresného súdu bol spis opätovne predložený krajskému súdu
na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý uznesením sp. zn. 7 NcC 19/2011
z 29. júna 2011 rozhodol, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokovania
a rozhodnutia veci, a 28. júla 2011 bol spis vrátený späť okresnému súdu.
Dňa 18. augusta 2011 sa zákonný sudca okresného súdu vyjadril, že nevyhovie
odvolaniu sťažovateľa podanému 23. februára 2011 proti uzneseniu zo 16. februára 2011,
ktoré vydal vyšší súdny úradník, a preto bol 27. septembra 2011 spis predložený krajskému
súdu na odvolacie konanie, ktorý uznesením sp. zn. 6 Co 321/2011 z 29. septembra 2011
vyhovel odvolaniu sťažovateľa a zrušil uznesenie okresného súdu zo 16. februára 2011
o zastavení konania proti žalovanému v 2. rade a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom
spis bol vrátený okresnému súdu 2. novembra 2011. Okresný súd 15. novembra 2011
nariadil pojednávanie na 16. január 2012, na ktorom právny zástupca žalovaného v 1. rade
predložil rozhodnutie majoritných vlastníkov sporných pozemkov z 1. januára 2011 o tom,
že obhospodarovanie sporných pozemkov bolo schválené pre obchodnú spoločnosť
, pričom po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov bolo
pojednávanie odročené na 27. február 2012 s tým, že účastníci predložia listinné dôkazy,
na ktoré sa odvolávali, a tiež budú vyžiadané súvisiace súdne spisy.
V zmysle záverov z pojednávania sa právny zástupca sťažovateľa 17. februára 2012
vyjadril k sporu a predložil listinné dôkazy a 22. februára 2012 okresný súd pripojil
súvisiaci spis tamojšieho súdu sp. zn. 17 C 286/2010, 23. februára 2012 právny zástupca
žalovaného v 1. rade predložil listinné dôkazy a 24. februára 2012 okresný súd pripojil
súvisiaci spis tamojšieho okresného súdu sp. zn. 6 C 26/2011. Dňa 27. februára 2012
okresný súd zrušil pojednávanie, ktoré bolo nariadené na tento deň z dôvodu
„PN zákonného sudcu“, súčasne bol zo spisu vylúčený pripojený spis sp. zn. 6 C 26/2011
a 29. februára 2012 zas okresný súd vylúčil zo spisu pripojený spis sp. zn. 17 C 286/2010.
Okresný súd 8. marca 2012 nariadil pojednávanie na 12. apríl 2012, pričom 5. apríla 2012
okresný súd opäť pripojil súvisiaci spis tamojšieho okresného súdu sp. zn. 6 C 26/2011
a 10. apríla 2012 pripojil súvisiaci spis tamojšieho súdu sp. zn. 17 C 286/2010.
Dňa 11. apríla 2012 sa právny zástupca žalovaného v 1. rade vyjadril k sporu
a 12. apríla 2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom po vypočutí účastníkov konania a ich
právnych zástupcov okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil, súčasne
okresný súd od spisu odpojil pripojené súvisiace spisy. Proti uzneseniu o zastavení konania
podal sťažovateľ 14. júna 2012 odvolanie a 25. júna 2012 okresný súd uznesením uložil
sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, súčasne zaslal odvolanie sťažovateľa
na vyjadrenie žalovaným v 1. a 2. rade. Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 4. júla 2012
a 20. júla 2012 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 10 Co 113/2012 z 31. júla 2012 zrušil uznesenie okresného súdu z dôvodu jeho
neodôvodnenia (okresný súd neodôvodnil nedostatok svojej právomoci vo veci konať) a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 6. septembra 2012.
Okresný súd 5. júna 2013 nariadil pojednávanie na 12. september 2013, na ktorom
po vypočutí účastníkov konania a ich právnych zástupcov vyhlásil okresný súd uznesenie
o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej okresným súdom
pod sp. zn. 17 C 286/2010. Sťažovateľ 8. júla 2014 podal odvolanie proti prerušujúcemu
uzneseniu a 13. septembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 5 Co 686/2014 z 23. septembra 2014 uznesenie okresného súdu o prerušení konania
potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 29. septembra 2014.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju
judikatúru (m. m. I. ÚS 162/03), podľa ktorej prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku možno považovať za prekážku konania. Ak
nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom
súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny, ako ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie
zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní
(m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).
Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svojím uznesením z 12. septembra 2013
konanie vedené pod sp. zn. 2 C 162/2010 prerušil, z objektívnych dôvodov nemohol
po tomto prerušení konania vykonávať žiadne procesne relevantné úkony smerujúce
k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a teda ani nemohol v tomto období porušiť
sťažovateľom označené základné právo a práva zaručené v ústave, listine a dohovore, tak
ako to tvrdí sťažovateľ vo svojej sťažnosti, ktorú podal v čase tohto prerušenia konania.
Pokiaľ ide o obdobie pred prerušením konania, ústavný súd v tomto období
v skúmanom postupe okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 162/2010
po preskúmaní účelnosti a časovej postupnosti jeho procesných úkonov zistil iba jedno
obdobie nečinnosti v trvaní takmer 9 mesiacov (od 6. septembra 2012, keď bol spis
z krajského súdu vrátený späť okresnému súdu, do 5. júna 2013, keď okresný súd nariadil
vo veci pojednávanie). Uvedené obdobie však svojou dĺžkou nevykazuje taký stupeň
intenzity, že by mohlo mať za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto
článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02,
I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak by sa v napádanom postupe
okresného súdu po prerušení konania opätovne vyskytovali prieťahy v konaní, sťažovateľ
má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa
touto časťou sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2014