Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 19/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a zo sudcu Ľubomíra

Dobríka v konaní o sťažnosti Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 6. mája 2014 takto

rozhodol:

1. Základné právo Centra ekologických informácií na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 6. mája 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 6. mája 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť Centru ekologických

informácií trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť

centov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Bardač s. r. o., Búdková 4,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2014 doručená sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«... sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu

obce so sídlom (ďalej len „obec“), ktoré vydala obec v správnom

konaní o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súčasne sa sťažovateľ

domáhal aj zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia obce vydaného v tomto

správnom konaní.

Krajský súd rozsudkom zo dňa 11. septembra 2013, č. k. (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) žalobou napadnuté odvolacie fiktívne rozhodnutie, ako aj

prvostupňové fiktívne rozhodnutie zrušil a vrátil vec obci na ďalšie konanie. Súčasne

rozhodol samostatným výrokom o trovách konania (ďalej len „výrok o trovách konania“),

pričom sťažovateľovi nepriznal právo ich náhradu v zmysle

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Vzhľadom

na to podal sťažovateľ proti výroku o trovách konania odvolanie, v ktorom navrhol zmeniť

výrok o trovách konania. O odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozhodnutím tak,

že odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu odmietol ako oneskorene podané.

Rozhodnutie odôvodnil najvyšší súd tým, že sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku

krajského súdu oneskorene, pretože ho podal 6. novembra 2013, kým posledným dňom

na podanie odvolania bol 5. november 2013.

Sťažovateľ však podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu včas ešte dňa

5. novembra 2013 podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom cez portál

eŽaloby. Vyplýva to z potvrdzujúceho e mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu

zástupcovi sťažovateľa dňa 5. novembra 2013 o 23,43 h (číslo podania 0903330113).

Sťažovateľ má teda za to, že odvolanie podal včas a nebol dôvod pre jeho odmietnutie.»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na to, že:

«Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa podané proti rozsudku krajského súdu

z jediného dôvodu a to z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa

6. novembra 2013 namiesto toho, aby odvolanie podal najneskôr 5. novembra 2013, t. j.

v posledný deň lehoty.

Z prílohy č. 2 však jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ podal odvolanie proti

rozsudku krajského súdu včas dňa 5. novembra 2013. V potvrdení doručenom sťažovateľovi

dňa 5. novembra 2013 o 23,43 h (príloha č. 2) sa explicitne uvádza, že „Vyššie uvedený

dátum je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota

ustanovená zákonom alebo určená súdom“. Sťažovateľ nemôže zodpovedať za to, že súdna

kancelária, resp. podateľňa vyznačila na došlo odvolaní sťažovateľa nesprávne ako dátum

doručenia odvolania dátum 6. november 2013 namiesto správneho dátumu doručenia,

ktorým bol 5. november 2013.

Najvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania proti

rozsudku krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku

krajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané odvolanie odmietnuť,

ale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému právu sťažovateľa

na súdnu ochranu zaručené a právu na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tým, že najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa podané

včas, je postup najvyššieho súdu a napadnuté rozhodnutie v priamom rozpore

s požiadavkami, ktoré zakotvuje a dohovoru.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Centra ekologických informácií na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 6. mája 2014, sp. zn. , a postupom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. mája 2014,

sp. zn. , sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.“

Okrem uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal aj náhradu trov

konania.

Uznesením sp. zn. z 20. januára 2015 ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. mája 2014, prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku najvyššieho

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka najvyššieho súdu k svojmu vyjadreniu k sťažnosti doručenému

ústavnému súdu 12. decembra 2014 pripojila písomné stanovisko predsedníčky odvolacieho

senátu, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. odmietol odvolanie

sťažovateľa voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 11. 09.

2013, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie starostu Obce Kalša zo dňa 06. 05. 2013,

ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Kalša zo dňa 02. 04. 2013 a vec bola vrátená

starostovi Obce Kalša na ďalšie konanie. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa

z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, že odvolanie proti rozsudku

krajského súdu podal včas ešte dňa 05. 11. 2013 podaním podpísaným zaručeným

elektronickým podpisom cez portál eŽaloby. Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdzujúceho

e mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 05. 11. 2013

o 23:43 hod. (číslo podania 0903330113). Sťažovateľ má teda za to, že odvolanie podal

včas a nebol dôvod pre jeho odmietnutie.

K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že po kontrole obsahu

predmetného súdneho spisu vo veci sp. zn. , ako aj spisu Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. , najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného

odvolania vychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnutý rozsudok

bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený dňa 21. 10. 2013, lehota na podanie

odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 22. 10. 2013 a posledný deň tejto lehoty pripadol

na deň 05. 11. 2013 (utorok). Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho

spisu, konkrétne l. č. 94, kde sa uvádza dátum a čas odoslania potvrdenky o prijatí podania

číslo 0903330113 – 06. 11. 2013 o 12:00:21 AM, ako aj l. č. 95, kde sa uvádza dátum a čas

odoslania potvrdenky o overení zaručeného elektronického podpisu – 06. 11. 2013

o 12:57:23 PM. Na prvej strane podaného odvolania sťažovateľa l. č. 82 je spísaný úradný

záznam o tom, že predmetné odvolanie bolo zaslané cez portál eŽaloby podpísané

zaručeným elektronickým podpisom. Nenachádza sa tam však žiadny údaj o presnom

dátume a čase podania predmetného odvolania. Rovnako aj z pokynu pre kanceláriu

na vyhotovenie predkladacej správy l. č. 98, kde je uvedená poznámka, že predmetné

odvolanie bolo podané oneskorene a na predkladacej správe Najvyššiemu súdu SR je

uvedený dátum podania odvolania sťažovateľa 06. 11. 2013.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 11. 09. 2013 podal včas, a teda

dňa 05. 11. 2013, o čom priložil aj potvrdenie doručené sťažovateľovi dňa 05. 11. 2013

o 23:43 hod., kde je uvedené: „Vyššie uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania

lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom alebo určená súdom“

najvyšší súd uvádza, že predmetné podanie, kde bol uvedený dátum podania odvolania dňa

05. 11. 2013 o 23:43 hod. nie je a nebolo obsahom súdneho spisu a najvyšší súd o ňom

v čase rozhodovania nemal vedomosť. Z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplývala

skutočnosť, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene, a preto najvyšší súd rozhodol,

tak ako je uvedené v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 06. 05. 2014.»

K uvedenému vyjadreniu k sťažnosti zaujal sťažovateľ stanovisko doručené

ústavnému súdu 18. februára 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„... že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o odmietnutí odvolania

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. septembra 2013, č. k.

72 vychádzal z obsahu súdneho spisu, konkrétne č. l. 94, na ktorom sa uvádza dátum a čas

odoslania potvrdenky o prijatí podania č. 0903330113 a to 6. 11. 2013 o 12:00:21 AM,

t. j. 21 sekúnd po uplynutí lehoty na podanie odvolania a z č. l. 95, kde sa uvádza dátum

a čas odoslania potvrdenky o overení zaručeného elektronického podpisu 6. 11. 2013

o 12:57:12 PM, t. j. 12 hodín a 57 minút po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Zo stanoviska porušovateľa tiež vyplýva, že na prvej strane podaného odvolania

bol urobený úradný záznam o tom, že odvolanie napadlo cez portál eŽaloby bez údaja

o presnom dátume a čase podania odvolania.

Sťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska

účinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri

podávaní odvolania portál eŽaloby, prostredníctvom ktorého svoje odvolanie podal.

Sťažovateľ nenamieta pravdivosť údajov o vyhotovení potvrdenia o prijatí podania

na č. l. 94, nakoľko tento časový údaj len vyjadruje skutočnosť, kedy bolo potvrdenie

o prijatí podania vyhotovené, t. j. nevyjadruje skutočnosť, kedy bolo podanie (odvolanie)

podané.

S prípustným použitím analógie teda ide o rovnakú situáciu ako v prípade podania

poštovej zásielky, kedy je relevantné len to, či zásielka bola podaná na poštovú prepravu

včas najneskôr v posledný deň lehoty, nie skutočnosť, kedy adresát (napr. súd) otlačí

na doručenku zásielku prezenčnú pečiatku s dátumom prevzatia zásielky, resp. inak

povedané, kedy vyhotoví potvrdenie o prijatí podania.

Sťažovateľ preto zastáva názor, že pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať

z e mailového potvrdenia, ktoré bolo po podaní odvolania doručené právnemu zástupcovi

sťažovateľa dňa 5. 11. 2013 o 23:43 h v súlade s technickými nastaveniami portálu eŽaloby

(tieto technické nastavenia spočívajú vtom, že každému odosielateľovi podania cez portál

eŽaloby je hneď po odoslaní podania doručený e mail s časom odoslania podania).

Sťažovateľovi nie je známe, že adresát (v tomto prípade Krajský súd v Košiciach), ktorému

je doručované podanie z portálu eŽaloby neobdrží informáciou o skutočnom čase odoslania

podania podávaného cez tejto portál. Každopádne však sťažovateľ zastáva názor, že táto

skutočnosť by nemala byť na jeho ujmu účastníka konania a to o to viac, ak v samotnom

potvrdení sa uvádza, že dátum v tomto potvrdení uvedený (5. 11. 2013) je rozhodujúce z

hľadiska plynutia zákonných lehôt. S poukazom na to aj po predložení stanoviska

porušovateľa sťažovateľ považuje svoju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo

jeho odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

odmietnuté ako podané oneskorene.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z toho vyplýva, že právne východiská, na základe

ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným

právam v zásade identické ().

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislé rozhodovanie

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v a zákonom ustanovenom

procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho

rozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú

vyvoditeľné z a nasl. a dohovoru. Všeobecný súd by mal

v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú

presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým

na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

musí súčasne vychádzať z toho, že práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní

materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov [ (ďalej aj „OSP“);

napr. , , , ].

Uvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú z ústavného hľadiska

akceptovateľné a udržateľné.

Sťažovateľ svoj názor, že najvyšší súd napadnutým uznesením a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, porušil ním označené práva podľa a dohovoru, zakladá

na tom, že najvyšší súd pri preskúmavaní splnenia zákonnej požiadavky včasnosti ním

podaného odvolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 11. septembra

2013 neprihliadal na ním (v posledný deň lehoty) urobené elektronické podanie. Sťažovateľ

tvrdí, že podal a doručil svoje odvolanie v súlade s platnými procesnoprávnymi pravidlami

5. novembra 2013 o 23.43 h prostredníctvom portálu eŽaloby, pričom podanie bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Uvedené tvrdenie sťažovateľ preukazuje

potvrdzujúcim mailom z portálu e Žaloby.

Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na

súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolanie

sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu krajského súdu z 31. júla 2012 bolo podané včas,

a teda v súlade s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie

ústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa

v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie

na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových

tvrdení (). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa

rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United

Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym

procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické

okolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti

podaného opravného prostriedku.

V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považuje za vhodné

poukázať na právne názory samotného najvyššieho súdu vyjadrené v jeho doterajšej

judikatúre k problematike doručovania elektronických podaní. Najvyšší súd v uznesení

sp. zn. z 29. februára 2012 v súvislosti s posudzovaním doručenia

elektronických podaní okrem iného uviedol, že „za urobené sa považujú momentom ako

dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický

dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.)... Keďže

elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania

takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov.“.

Ústavný súd po analýze predloženého spisu krajského súdu a príloh pripojených

k sťažnosti konštatuje, že vzhľadom na to, že odvolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského

súdu z 11. septembra 2013 bolo nepochybne podané elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom, bolo povinnosťou najvyššieho súdu v súlade s už citovanými

ustanoveniami , ako aj s už citovanou vlastnou judikatúrou

prihliadať na takéto podanie a náležitým spôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou,

či uvedené elektronické podanie bolo urobené včas. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri

posudzovaní včasnosti odvolania túto skutočnosť riadne neoveril a vychádzal iba z obsahu

predloženého súdneho spisu krajského súdu, ktorý podľa vyjadrenia najvyššieho súdu „údaj

o presnom dátume a čase podania predmetného odvolania neobsahoval“, dopustil sa takého

procesného pochybenia, ktoré zbavilo sťažovateľa prístupu k súdu, teda možnosti, aby

najvyšší súd ako odvolací súd preskúmal ním podaný opravný prostriedok (odvolanie),

pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie,

ktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,

že najvyšší súd napadnutým uznesením, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , ako aj jeho

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Na uvedený právny záver, ako už bolo uvedené, nemá vplyv skutočnosť, že najvyšší

súd pri rozhodovaní o odvolaní nemal k dispozícii elektronické podanie odvolania

sťažovateľa, pretože sa nenachádzalo v predloženom spise krajského súdu. Táto skutočnosť

nemôže byť pričítaná na ťarchu účastníka konania (sťažovateľa), ktorý sa ochrany svojich

práv a oprávnených záujmov domáha spôsobom ustanoveným zákonom.

III.

V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. mája 2014 bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle a zákona

o ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj

vrátiť vec v zmysle najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).

Po zrušení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie

bude najvyšší súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku krajského súdu,

pričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II tohto nálezu

( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátskou kanceláriou

Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Róbert

Bardač. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďže

advokátska kancelária Bardač s. r. o., Bratislava, je platkyňou dane z pridanej hodnoty

[ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)],

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej

sume 518,76 €.

Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015