Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 527/2014
PDF · 632.7 KB
No categories available
II. ÚS 527/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom, Advokátska
kancelária, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové
Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 p o r u š i l
základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 €
(slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Nové
Zámky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ing. Karola Kocsisa, Advokátska
kancelária, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 527/2014 37 z 11. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej
len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo, že na okresnom súde prebieha od 19. júla
2004 napadnuté konanie o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nadobudnutému vydržaním. Sťažovateľ sa stal účastníkom tohto konania na základe
uznesenia okresného súdu č. k. 6 C 129/2004 341 z 5. februára 2009, ktorým okresný súd
pripustil „zámenu účastníkov“, pretože sťažovateľ nadobudol od svojej sestry
, , vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ležiacim v kat. úz.
ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností v Nových Zámkoch na ako parc. č.
2
. Sťažovateľ „vystupuje v spore vedenom na
Okresnom súde v Nových Zámkoch číslo konacie 6 C 129/2004, ako odporca v treťom
rade“ a opakovane zdôrazňuje, že ako každý účastník tohto konania „má záujem na
výsledku sporu“ najmä preto, že sa „ku svojej nehnuteľnosti nemôže dostať“.
Sťažovateľ nepovažuje predmetný spor za zložitý, poukazuje i na to, že „právna
a faktická zložitosť veci, týkajúca sa sporov o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu viažucemu sa na nehnuteľnosť patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných
súdov a preto ani dokazovanie v súvislosti s preukazovaním, či došlo k vydržaniu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, nebolo tak zložité, aby súd celý spor od júla 2004
nemohol doteraz rozhodnúť“. Napriek tomu, že „odporca v treťom rade sa nachádza
v USA“ a priznáva, že „sám som prispel k čiastočnému predĺženiu konania z dôvodu, že
pracujem v zahraničnej spoločnosti“, je presvedčený o tom, že napadnuté konanie je
poznačené zbytočnými prieťahmi najmä postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru
„nemá snahu efektívne riešiť problém ochrany vlastníctva a robí prieťahy v spore“.
Sťažovateľ široko popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmi
konania v napadnutom konaní, na ilustráciu vyhotovil tabuľkový prehľad úkonov, pričom
poukázal na to, že napriek tomu, že okresný súd uskutočnil „vo veci tridsaťdva
pojednávaní“, bol vo veci aj nečinný alebo koná nesústredene a neefektívne, čo napokon
vyslovil aj ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 50/2012. Podľa sťažovateľa
„za rok 2008 sa neuskutočnilo na Okresnom súde v Nových Zámkoch pojednávanie“
a rovnako tvrdí, že „za rok 2009 sa neuskutočnilo na Okresnom súde v Nových Zámkoch
žiadne pojednávanie“. Podľa názoru sťažovateľa zbytočné prieťahy boli spôsobené aj
neznalosťou zákonného sudcu „o spôsobe doručovania súdnych písomností do USA“, ako aj
tým, že o predbežnom opatrení „nerozhodol v tridsaťdennej lehote“, ako aj „svojím
neaktívnym prístupom(...) keď tlmočník svoje úlohy neplnil“, a najmä tým, že od
„odvolania, ktoré navrhovatelia podali proti uzneseniu o odmietnutí predbežného
opatrenia, do rozhodnutia o predložení spisu na Krajský súd uplynulo dva a pol roka“.
Sťažovateľ sa napokon domáha toho, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného súdu v označenom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ďalej sa sťažovateľ domáha aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať
v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 € a úhradu trov konania.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, prípisom sp. zn. Spr 1012/14
z 18. novembra 2014 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného
súdu zo 7. decembra 2014.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol podrobnú chronológiu
úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu
cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných
úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu
odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to,
že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony
vykonávať promptne. (...)
V predmetnej veci sa nevyskytli žiadne prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.
Mám za to, že v predmetnej veci boli všetky úkony zo strany tunajšieho súdu
vykonávané bez prieťahov. Navrhovatelia niektoré svoje procesné podania doručovali súdu
osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto
spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale
boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že
zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.
4
Zároveň Vám týmto oznamujeme, že v súlade s § 30 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde
súhlasíme s tým, aby Ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresného
súdu uviedol najmä, že:
«(...) predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch na piatich stranách reaguje na
sťažnosť sťažovateľa a v podstate zdôvodňuje a v podstate ospravedlňuje postup zákonného
sudcu, ktorý rozhodoval vo veci týkajúci sa konania o určenie práva vecného bremena
prechodu cez pozemok, ktoré je vedené Okresným súdom v Nových Zámkoch pod spisovou
značkou 6C 129/2004 a súčasne popisuje, ktoré úkony zákonný sudca vykonal. K niektorým
dôvodom uvedeným predsedom Okresného súdu v Nových Zámkoch mám výhrady. (...)
1. Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení uvádza, že
V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez
pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných
úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu
odporcovi 1 doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že
uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať
promptne.
V danom prípade súhlasím s tvrdením súdu, že k aktuálnemu odporcovi 1. doručovať
všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť
predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne, ale súd
iba doručuje, pritom súd doteraz neskúmal tú skutočnosť, že síce je nový odporca, ale
z podpisu na kúpnej zmluve a z podpisov o prevzatí súdom doručených zásielok, je zrejmé,
že sa nejedná o ten istý podpis a, že nový odporca bol vyfabrikovaný iba z dôvodu, aby sa
konanie sťažilo a predĺžilo. Pritom doteraz súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol
navrhovateľ v piatom rade, , aby bol vypočutý advokát
, ktorý by dosvedčil, že , vôbec nebol prítomný pri podpise
zmluvy. Naviac pokiaľ už tento odporca existuje, tak súd, ktorý nemal tušenia ohľadne
doručovania do zahraničia a dožadoval sa informácií od Ministerstva spravodlivosti, tak
ani zrejme nemá skúsenosť s tým, že nielen treba písomnosť doručiť, ale aj účastníka je
potrebné vypočuť, lebo výsluch účastníka je dôležitá súčasť dokazovania, pričom doručením
písomností sa nezabezpečí stanovisko tohto odporcu, ktorý na doteraz zaslané dokumenty
ani nereagoval a naviac niektoré dokumenty nebola potreba ani zasielať, lebo to vyplýva
i z ustanovení riešiace konanie ohľadne predbežného opatrenia. Týmto konaním sám súd sa
značnou mierou podieľa na prieťahoch. Ďalej je potrebné poukázať na to, že na Ústavný súd
Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátili navrhovatelia
(...), (...), (...), (...), pričom o ich
sťažnosti rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou
značkou IV. ÚS 50/2012. (...)
Následne sa na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy
v konaní obrátili navrhovatelia (...), (...), pričom o ich sťažnosti
rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou
III. ÚS 383/2012. (...)
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní okrem
navrhovateľov sa obrátila i obec , ktorá je v procesnom postavení odporcu
vo štvrtom rade, pričom o sťažnosti obce rozhodoval Ústavný súd Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou III. ÚS 118/2013(...)
Pokiaľ ide o postup okresného súdu po vrátení súdneho spisu okresnému súdu
2. februára 2012 v súvislosti s v poradí prvým nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája
2012, tak tento bol poznačený naďalej pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného
súdu, pretože okresný súd pribral do konania nového tlmočníka uznesením zo 16. apríla
2012, ktorému písomnosti určené na preklad doručil 23. mája 2012. Tlmočník predložil
okresnému súdu požadovaný preklad písomností až 24. septembra 2012, čo je v kontexte už
existujúceho nálezu neprimeraná doba. Následne bol spis opätovne doručený ústavnému
súdu v súvislosti s konaním o ďalšej sťažnosti účastníkov konania, ktorého výsledkom bol
ďalší v poradí druhý nález sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012. Ústavný súd vrátil
súdny spis okresnému súdu 2. novembra 2012. Okresný súd okrem doručovania
pretlmočených dokladov do predloženia súdneho spisu ústavnému súdu v súvislosti
6
s prerokovávanou sťažnosťou z 24. mája 2013 urobil len jeden relevantný úkon, keď
rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením z 1. februára 2013.
S poukazom na uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a z obsahu
spisu vyplýva, že naďalej pretrváva neefektívny postup súdu o čom svedčí aj tá skutočnosť,
že Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uznesení zo dňa 30. júla 2013 č. k.
25Co/203/2013 865 ďalej odôvodnil tak, že
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal
odvolania navrhovateľov v 5) a 6) rade a odporcu v 4/ rade bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 5)
a 6) rade proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, je dôvodné. (...)
Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre je zrejmé, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia podaný navrhovateľmi v piatom a šiestom rade mal všetky
náležitosti na to, aby Okresný súd v Nových Zámkoch mohol vydať predbežné opatrenie.
Od 5. apríla 2011 do dnešného dňa t. j. 5. decembra 2014 uplynulo 1340 dní, pričom
o predbežnom opatrení sa má rozhodnúť do tridsiatich dní, teda lehota na vydanie
predbežného opatrenia je prekročená takmer štyridsaťsedemnásobne. Z uvedeného vyplýva,
že konaním, alebo nekonaním Okresného súdu v Nových Zámkoch je nadmerne prekročená
zákonná lehota a to svedčí o zámernom nekonaní súdu a zámernom spôsobovaní prieťahov
zo strany Okresného súdu v Nových Zámkoch, lebo úkony vykonané súdom iba kozmeticky
upravujú tieto prieťahy a mnohé z nich boli nadbytočné.
Napriek tomu, že už v troch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci
prieťahov rozhodol o tom, že spôsobuje prieťahy a Okresnému súdu Nové Zámky bolo
uložené aby sťažovateľom uhradil finančné zadosťučinenie vo výške 12.500 € a tiež bolo
Okresnému súdu Nové Zámky prikázané, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou
6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, súd naďalej spôsobuje prieťahy.
Popritom, pokiaľ by Okresný súd Nové Zámky vydal predbežné opatrenie, ktorým by
sa odporcom nariadilo, aby navrhovateľom v piatom a šiestom rade bolo umožnené do
rozhodnutia vo veci samej prechádzať cez pozemky odporcov v prvom a v druhom rade, tým
by sa zabezpečili i východzie podmienky na rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne uvádza, jednotlivé úkony, tak toto
je iba obrana a snaha ospravedlniť prieťahy. Pri pozastavení sa nad dôvodmi odročenia
pojednávaní, je treba konštatovať, že konajúci sudca nepožadoval hodnoverný doklad,
ktorým by sa preukázali dôvody neúčasti účastníkov, predovšetkým odporcu v treťom rade.
Súd postupne strácal autoritu až nakoniec došlo k tomu, že došlo k odpredaju nehnuteľností
patriacich bývalým odporcom v prvom a druhom rade terajšiemu odporcovi v prvom rade.
Tento predaj bol iba formálny a mal poslúžiť na predĺženie procesu rozhodovania, prípadne
znemožniť vydať rozhodnutie vo veci samej. Tejto úvahe nasvedčuje skutočnosť, že podpis
kupujúceho na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad, čo je možné overiť v spise, ktorý bol
prílohou vyjadrenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky, k sťažnosti sťažovateľa, je
diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade ,
rodeného , ktoré sa nachádzali na dokladoch potvrdzujúce prevzatie dokumentov
doručených mu Okresným súdom. Pri porovnaní podpisov na
doručenkách od zásielok určených od Okresného súdu Nové Zámky,
nachádzajúcich sa v spise s podpisom na kúpnej zmluve a návrhu na vklad i laik musí
dospieť k názoru, že autor podpisu na doručenkách a na kúpnej zmluve a návrhu na vklad
nie je totožný. S poukazom na uvedené malo byť vykonané dokazovanie navrhnuté
navrhovateľmi v piatom a v šiestom rade. Nakoľko boli vykonané výsluchy všetkých
účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by
nemusel vykonávať, až na to, pokiaľ by súd nechcel preveriť podozrivý odpredaj
nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, .
Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič
nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup
k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu
a naviac postavil betónový múr, ktorý nahradil doterajší drôtený plot s bránou, čím
definitívne znemožnil prístup vlastníkov k ich nehnuteľnostiam. Teda týmto konaním
navrhovatelia v prvom až šiestom rade a terajší odporcovia v treťom a vo štvrtom rade sa
ku svojim nehnuteľnostiam nedostanú. (...)
Predseda súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na to, konajúci sudca dňa 13.04.2011,
uznesením vyzval navrhovateľa v 5. rade na odstránenie vád podaného návrhu na
8
nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade je treba proti tomuto odporovať, lebo
Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 30. júla 2013 č. k. 25Co/203/2013 865 mal ten názor,
že návrhu navrhovateľa v 5. rade na nariadenie predbežného opatrenia bol spôsobilý na
vydanie predbežného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci sudca svojim postupom
sa zaslúžil o prieťahy konania vo veci spisovej značky 6 C 129/2004 Okresného súdu
v Nových Zámkoch tým, že konajúci sudca nerozhodol v súlade s ustanovením § 75 odseku 4
O. s. p.. napriek tomu, že mal náležitosti § 75 odseku 2 O. s. p., bezodkladne ale najneskôr
v lehote tridsiatich dní. Teda prieťahy v tomto prípade trvajú najneskôr od 7. mája 2011,
lebo úkony konajúceho sudcu, súvisiace s konaním o predbežnom opatrení boli nadbytočné.
V tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie § 75 odseku 8 O. s. p., kde sa uvádza, že
„O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom
uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa;
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.“
Súd zrejme prehliadol, že až rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do
troch dní od jeho nariadenia. Zrejme súd opomenul, že iba ak je návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnutý (stalo sa právoplatné), súd odošle rozhodnutie do troch
dní od jeho vydania. Pokiaľ konajúci sudca konal inak, tak svojím konaním sa pričinil
o prieťahy v konaní. S poukazom na uvedené teda aj preklad dokumentov a jeho
doručovanie do USA bolo nadbytočné a aj tým súvisiace dotazy na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky a vyčkanie odpovede. Veď pre obyčajného občana platí,
že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka (teda aj konajúceho sudcu); domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto
konajúcemu sudcovi musí byť známe ako sa doručujú písomnosti do zahraničia, lebo
Haagsky dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine
v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 bol zverejnený Zbierke zákonov
z roku 1982 pod číslom, ako Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o doručovaní
súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach. Naviac
platí i zásada Iura novit curia (...), teda pokiaľ súd pozná právo, tak pozná i zásady
o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných
veciach a nemusí sa na to pýtať na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Teda je
zrejmé, že súd nadbytočné robí prieťahy v konaní pričom základnou povinnosťou
konajúceho sudcu ako i súdu je taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníci konania obrátili na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Uvedená
povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 odsek 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Treba tiež poukázať na to, že sudca je podľa § 117 odsek 1 druhej vety OSP
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP
v znení účinnom v relevantnom čase, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Ďalej treba poukázať i na to, že doručovanie písomností vydaných počas súdneho konania
je upravené ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a preto súd pri predvolávaní
účastníkov, na to, aby zabezpečil ich účasť na pojednávaní, predvolanie súd mal doručiť
všetkým účastníkom konania ako i ich právnym zástupcom a nie iba právnym zástupcom,
pokiaľ sa súd odvoláva na to, že sa účastníci nedostavili, tak nepostačilo sa informovať od
ich právnych zástupcov na dôvod, ale skúmať, či došlo k prevzatiu predvolania a pokiaľ
účastník predvolanie prevzal, tak súd mohol pojednávať i bez prítomnosti účastníka, ktorý
o konaní pojednávania mal vedomosť. Pre prípad, že súd si chcel zachovať autoritu
a rešpekt u účastníkoch konania, tak konajúci sudca mal povinnosť skúmať dôvodnosť
neprítomnosti a pri zistení nedostatočných dôvodov, alebo že ignoroval byť prítomný a súd
10
prítomnosť účastníka vyžadoval, tak súd mal uložiť účastníkovi, ale aj právnemu zástupcovi
poriadkovú pokutu. Pokiaľ súd tak nekonal, tak sám súd sa pričinil na prieťahoch v konaní.
V danom prípade je treba tiež poukázať na Nálezy ústavného súdu, ktorými boli riešené
otázky doručovania: I. ÚS 18/04 Sb. 35,I. ÚS 560/03 Sb. 37, II. ÚS 138/07 Sb. (...)
Predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch vo svojom vyjadrení k sťažnosti
sťažovateľa uvádza, že dňa 9. decembra 2011 voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558
bolo doručené odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade, tak súd doručil listiny tlmočníčke za
účelom ich prekladu. Ako bolo uvedené vyššie, tak tento úkon bol nadbytočný, ale za
povšimnutie stojí, že tlmočník v uloženej lehote nepredložil preklad listín a napriek súd mu
vyplatil odmenu bez krátenia za prieťahy. Treba si povšimnúť aj tú skutočnosť, že dňa
30.10.2012 navrhovatelia v 5. a 6 rade písomne požiadali o vydanie predbežného
opatrenia, resp. oznámenie, čo bráni tomu, že o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na to dňa
04.12.2012 doručil navrhovateľ v 5. rade písomnú sťažnosť na nečinnosť súdu, ktorá bola
riešená odpoveďou pod Spr 1578/12 a 1579/12. Konajúci sudca úpravou zo dňa 07.06.2013
predložil spis na Krajský súd Nitra. Teda pokiaľ dňa 9. decembra 2011 bolo podané
odvolanie navrhovateľov v 5. a 6 rade voči zamietavému uzneseniu z čísla listu 558, tak do
dňa, keď konajúci sudca predložil spis na Krajský súd Nitra, teda do 7. júna 2013 uplynulo
546 dní. S poukazom na to, že prevažná časť úkonov vykonaných konajúcim sudcom bola
nadbytočná, tak je možné postup konajúceho sudcu definovať ako prieťahy v konaní.
Ďalej je treba poukázať na to, že predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch
vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa uvádza, že Krajský súd Nitra, uznesením
25Co 23/13 865 zo dňa 31.07.2013 uznesenie súdu, ktorým bol odmietnutý návrh
navrhovateľa v 5. rade na nariadenie predbežného opatrenia zrušil a vrátil na ďalšie
konanie. Uznesenie o zamietnutí návrhu odporcu 4. rade potvrdil a súčasne odvolanie
odporcu v 4. rade proti uzneseniu o zamietnutí návrhu odporcu v 4. rade na ustanovenie
opatrovníka odmietol. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu 26.08.2013. Úpravou zo dňa
30.08.2013 bolo predmetné uznesenie uložené doručiť účastníkom konania. Okrem toho bol
tlmočník prípisom zo dňa 13.09.2013 požiadaný o pretlmočenie predmetného uznesenia.
Tlmočník na základe urgencie súdu predložil pretlmočené uznesenie spolu s vyúčtovaním
odmeny dňa 13.12.2013. Ako vyššie bolo uvedené úkony súvisiace s prekladom
a s doručovaním do USA boli nadbytočné úkony a spôsobili ďalšie prieťahy v konaní.
Ďalej je treba poukázať na to, že predseda Okresného súdu v Nových Zámkoch
vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa uvádza, že navrhovatelia v 5. a 6. rade
predložili do spisu dňa 23.12.2013 žiadosť o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení,
tak konajúci sudca zo dňa 30.12.2013 uložil pretlmočené uznesenie odoslať odporcovi
v 1. rade do USA. Ako vyššie bolo uvedené úkony súvisiace s prekladom a s doručovaním
do USA boli nadbytočné úkony a spôsobili ďalšie prieťahy v konaní, ktoré sú dôvodom, že
doteraz nebolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté, napriek tomu, že od podania návrhu,
teda od 19. júla 2004 do 8. decembra 2014 uplynulo takmer desať a pól roka teda 3.794
dní.
Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu
jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu
ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej
republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“). Z doterajšieho postupu Okresného súdu
v Nových Zámkoch je zrejmé, že ochranu jeho práv a oprávnených záujmov účastníkov nie
je zaistená nakoľko doterajšie konanie svedčí o neefektívnosti konania a pri podrobnom
rozbore jednotlivých úkonov konajúceho sudcu vrátane nariadenia pojednávaní ako
i odročovaní pojednávaní je zrejmé, že nekonal razantne a vôbec nereagoval na neúčasť
účastníkov konania na väčšine nariadených pojednávaní, ktoré z týchto dôvodov boli
odročené, pričom ani v jednom prípade nevyužil poriadkové opatrenie podľa § 53 OSP,
ktoré mal k dispozícii. Obdobne je možné vytýkať postup konajúceho súdu v prípade
konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského
súdu v Nitre spis spisovej značky 6 C 129/2004, už v auguste 2013, v ktorom bolo
i uznesenie 25Co 23/13 865 zo dňa 31.07.2013 v ktorom bolo uvedené, že návrh
navrhovateľov v piatom a v šiestom rade, obsahoval všetky náležitosti na vydanie
predbežného opatrenia. Napriek tomu konajúci sudca doteraz nevydal predbežné opatrenie,
týmto nekonaním sa vo veľkej miere pričinil o prieťahy v doterajšom súdnom konaní a má
veľký podiel na vzniknutých prieťahoch.
12
S poukazom na uvedené navrhujem, aby II. senát Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod spisovou značkou II. ÚS 527/2014, rozhodol v súlade s § 30
odsek 2 Zákona o Ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti sťažovateľa
a vyhovel sťažnosti sťažovateľa a aby vo veci samej vyslovil tento nález :
1. Základné práva sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, boli postupom konajúceho sudcu Okresného súdu
v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, porušené, tým,
že súd vo veci samej doteraz nerozhodol a spôsobuje prieťahy vo veci samej a preto by mal
byť Okresný súd v Nových Zámkoch zaviazaný Ústavným súdom Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 urýchlene konať a rozhodnúť.
2. Z dôvodov, že doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sa
minuli účinkov a Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci spisovej značky 6 C 129/2004
nerešpektoval, napriek tomu, že bol nútený doterajším sťažovateľom vyplatiť primerané
finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch a to
vo výške 12.000, €, preto Ústavný súd v zmysle § 56 odsek 4 a 5 zákona č. 38/1993 v znení
neskorších zákonov priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch za jemu spôsobenú ujmu v bode 1 tohto článku,
v sume 10.000, €, (slovom desať tisíc eur), ktorú je povinný Okresný súd v Nových
Zámkoch zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa, ktoré súvisia so zastupovaním sťažovateľa na Ústavnom súde
Slovenskej republiky, právnym zástupcom sťažovateľa JUDr. Ing. Karolom Kocsisom,
vo výške 413,91 € (za tri úkony a za trikrát režijný paušál podľa Vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z.
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách advokátov). Teda 130,16 € za
jeden úkon t. j. za tri úkony 390,48 €, za prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné
podanie na Ústavný súd SR a za vypracovanie a zaslanie stanoviska sťažovateľa
k vyjadreniu predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch, trikrát režijný paušál po 7,81 €,
t. j. 23,43 €, spolu odmena advokáta za právne zastúpenie sťažovateľa 413,91 €.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde sp. zn. 6 C 129/2004:
Namietané konanie začalo 19. júla 2004, keď bol okresnému súdu doručený návrh
na „určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho
trpenie“. Po zámenách v účastníkoch konania ku koncu roku 2014 účastníkmi napadnutého
konania boli 1. (ďalej len „žalobca v 1. rade“), 2. (ďalej len
„žalobkyňa v 2. rade“), 3. (ďalej aj „žalobca v 3. rade“), 4. (ďalej
aj „žalobkyňa vo 4. rade“), 5. (ďalej aj „žalobca v 5. rade“) a 6.
(ďalej aj „žalobkyňa v 6. rade“) proti 1. (ďalej aj „žalovaný v 1.
rade“), 2. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), 3. , 4. obec (ďalej aj
„žalovaná vo 4. rade“), 5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „žalovaný v 5. rade“) a 6.
(ďalej aj „žalovaná v 6. rade“).
14
Okresný súd po vykonaní procesných úkonov vo vzťahu k účastníkom konania
na pojednávaní uskutočnenom 20. októbra 2006 vyhlásil rozsudok vo veci samej, pričom
po podaní odvolania zo strany odporcov bol súdny spis 20. decembra 2006 predložený
na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojím uznesením
sp. zn. 7 Co 325/2006 z 13. septembra 2007 zrušil rozsudok okresného súdu z 20. októbra
2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (22. septembra 2007).
Okresný súd prípisom z 30. januára 2008 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní
odstránili nedostatky návrhu v zmysle uznesenia krajského súdu z 13. septembra 2007 a aby
presne špecifikovali právo, prechodu ktorého sa domáhajú.
Okresný súd uznesením z 22. mája 2008 pripustil zmenu petitu navrhnutú podaním
sťažovateľa z 28. marca 2008.
V ďalšom priebehu konania sa pojednávania nariadené na 20. jún 2008,
19. september 2008, 11. október 2008 a 18. december 2008 neuskutočnili, pričom okresný
súd ich odročoval bez bližšieho odôvodnenia a prijatia poriadkových opatrení.
Okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004 341 z 5. februára 2009 pripustil zámenu
účastníkov konania, pričom odporcom v 3. rade sa stal sťažovateľ.
Pojednávanie nariadené na 25. jún 2009 sa neuskutočnilo, bolo odročené na
neurčito, pričom okresný súd konštatoval, že sa nedostavili odporcovia v 1., 2., 3., 5.
a 6. rade, ktorí majú doručenie predvolania vykázané, a nedostavili sa ani odporcovia
vo 4. a v 7. rade, ktorí doručenie predvolania vykázané nemali.
Okresný súd 3. júla 2009 nariadil termín pojednávania na 10. september 2009, ktoré
sa neuskutočnilo z dôvodu, že sa nedostavil nikto z účastníkov a ani ich právni zástupcovia,
pričom iba právna zástupkyňa sťažovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnila.
Neuskutočnili sa ani pojednávania nariadené na 19. október 2009, 24. november
2009, 15. január 2010 a 26. február 2010, pričom okresný súd iba konštatoval neúčasť
niektorého z účastníkov konania bez využitia hrozby, resp. uplatnenia poriadkového
opatrenia podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Pojednávanie nariadené na 30. marec 2010 sa uskutočnilo a po vypočutí odporcov
v 3. a vo 4. rade bolo odročené „za účelom poskytnutia lehoty na mimosúdne riešenie veci“.
Pojednávanie uskutočnené 9. augusta 2010 bolo odročené na neurčito na vykonanie
ohliadky na mieste samom, ktorú okresný súd nariadil na 8. september 2010.
Okresný súd po dvoch neuskutočnených pojednávaniach nariadených
na 22. november 2010 a 14. január 2011 rozhodol uznesením z 13. apríla 2011, ktorým
pripustil, aby do konania namiesto odporcov v 1. a 2. rade vstúpil ako odporca v 1. rade
účastník s bydliskom v USA, a ďalším uznesením z toho istého dňa vyzval
, aby odstránil nedostatky podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia
z 5. apríla 2011. Odporcovia v 2. rade podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý
bol okresnému súdu doručený 26. apríla 2011.
Okresný súd 15. novembra 2011 vydal tri uznesenia. Prvým uznesením pribral
do konania tlmočníčku z anglického jazyka, druhým odmietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a tretím uznesením vyzval odporcov v 2. rade
na doplnenie ich návrhu z 21. apríla 2011 na nariadenie predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením zo 16. novembra 2011 zamietol návrh odporcu vo 4. rade
zo 6. júna 2011 na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011
zamietol návrh odporcu vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade.
Žalovaná vo 4. rade (obec ) podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
zo 16. novembra 2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. decembra 2011 a v ten istý
deň bolo okresnému súdu doručené aj jeho ďalšie odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 18. novembra 2011.
Žalovaná vo 4. rade podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
zo 16. novembra 2011 (doručené 9. decembra 2011). Tlmočníčka z anglického jazyka
ustanovená uznesením okresného súdu z 15. novembra 2011 bola poverená vykonaním
prekladu uznesenia okresného súdu z 13. novembra 2011, ktorým namiesto odporcov
v 1. a 2. rade do konania ako žalovaný v 1. rade vstúpil s trvalým pobytom
v USA.
Ustanovená tlmočníčka podaním doručeným okresnému súdu 30. januára 2012
oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov.
Okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka.
16
Okresný súd zaslal 16. mája 2012 zo súdneho spisu žalobu a tiež uznesenie
z 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na účel ich prekladu
ustanovenému tlmočníkovi, aby tieto preložil do 30 dní (v uznesení zo 16. apríla 2012 bolo
stanovené, že tlmočník má preklad vykonať do 21 dní, pozn.). Dňa 17. mája 2012 okresný
súd vykonal identický procesný úkon, aký urobil 16. mája 2012 (tlmočníkovi bola táto
výzva doručená tiež 2x, a to 22. a 23. mája 2012, pozn.).
spolu s manželkou (žalobkyňou v 6. rade) 25. júna 2012 navrhovali,
aby okresný súd „vypustil“ z konania žalovanú v 6. rade, ktorej podiel na sporných
nehnuteľnostiach odkúpili. Okresný súd 16. júla 2012 zaslal podanie
a jeho manželky (žalobkyne v 6. rade) na vyjadrenie jeho právnej zástupkyni, aby oznámila,
či aj „... navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade...“ berú späť žalobu voči žalovanej
„... v 7. rade...“ (okresný súd vo výzve nesprávne označil účastníkov konania, pretože podľa
jeho uznesenia zo 16. apríla 2012 boli a jeho manželka žalobcami v 5. a 6.
rade, a nie v 3. a 4. rade, obdobne bola žalovanou nie v 7. rade, ako to
uviedol okresný súd, ale bola žalovanou v 6. rade, pozn.). Právna zástupkyňa
7. augusta 2012 oznámila súdu, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade súhlasia, aby
žalovaná v 6. rade „vystúpila z konania“, súčasne okresný súd urgoval u ustanoveného
tlmočníka zaslanie preložených listín. Napriek uvedenému okresný súd 8. augusta 2012
vyzval právnu zástupkyňu a spol., aby odpovedala na výzvu zo 16. júla
2012, a to, aby oznámila, či „navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade. berú návrh na začatie
konania proti odporkyni v 7. rade, , späť“. Právna zástupkyňa
a spol. 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súdu už reagovala
7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkov konania, a tiež
vyjadrila počudovanie nad tým, prečo ju okresný súd opätovne vyzýva na späťvzatie žaloby
voči žalovanej v 6. rade, keď a žalobkyňa v 6. rade žalobu nezobrali späť, ale
žiadali, aby žalovaná v 6. rade z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpil nový vlastník
sporného pozemku, pretože vecné bremeno malo byť zriadené k nehnuteľnosti, a nie
k osobe. Okresný súd 12. septembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu v 5. rade
a spol., aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej
v 6. rade. Rovnako urgoval tlmočníka na predloženie prekladu zaslaných listín. Tlmočník
tejto výzve vyhovel 24. septembra 2012.
Právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. 2. októbra 2012 súdu oznámila, že
zmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré by mali
vstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade.
Žalobkyňa v 6. rade 30. októbra 2012 urgovala rozhodnutie okresného súdu o jej
návrhu zo 7. apríla 2012 na vydanie predbežného opatrenia a tiež žiadala, aby žalovanému
v 1. rade, ktorý je štátnym príslušníkom USA, bol ustanovený opatrovník, súčasne žalobca
v 5. rade a žalobkyňa v 6. rade navrhovali vykonanie dôkazov (napr. vypočutie svedkov)
a samostatným podaním žalobca v 5. rade urgoval rýchlosť konania.
Okresný súd 6. novembra 2012 oznámil žalobcovi v 5. rade a žalobkyni v 6. rade, že
vo veci nemôže konať, pretože spis je na ústavnom súde (z ústavného súdu bol však spis
vrátený okresnému súdu už 2. novembra 2012, pozn.). Dňa 12. novembra 2012 okresný súd
uznesením rozhodol o odmene tlmočníka.
Okresný súd 1. február 2013 uznesením zamietol návrh žalobcov v 3. a 4. rade na
vydanie predbežného opatrenia. Dňa 12. marca 2013 právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade
oznámila súdu, že ona ako splnomocnená právna zástupkyňa aj žalobcov v 3. a 4. rade
žiadny návrh na vydanie predbežného opatrenia nepodala, a teda sa k uzneseniu
z 1. februára 2013 nebude vyjadrovať, pričom tiež upozornila, že zrejme takýto návrh
nepodali ani žalobcovia v 3. a 4. rade, ako to vyplýva z uznesenia z 1. februára 2013, ale ho
zrejme podal žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. rade.
Okresný súd 15. marca 2013 dopytom adresovaným mestu Štúrovo zisťoval adresu
pobytu žalobcov v 3. a 4. rade. Mesto Štúrovo 26. marca 2013 oznámilo súdu vyžiadané
údaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto Štúrovo na oznámenie „mien, priezvisk
a adries pobytu rodinných príslušníkov“ žalobcov v 3. a 4. rade. Okresnému súd boli
8. apríla 2013 vrátené nedoručené zásielky s uznesením z 1. februára 2013, ktoré boli
adresované žalobcom v 3. a 4. rade, s poznámkou, že ich pobyt je „neznámy“. Dňa 9. apríla
2013 mesto Štúrovo oznámilo súdu, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú stále prihlásení na trvalý
pobyt v meste, a tiež oznámilo adresy ich detí.
18
Právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. 11. apríla 2013 urgovala nariadenie
pojednávania a tiež upozornila, že uplynuli dva roky, odkedy vstúpil do konania žalovaný
v 1. rade, a dosiaľ sa k veci nevyjadril. Dňa 16. apríla 2013 okresný súd vyzval syna a dcéru
žalobcov v 3. a 4. rade, aby oznámili adresu svojich rodičov.
Dňa 18. apríla 2013 okresný súd oznámil právnej zástupkyni žalobcu v 5. rade a spol.
dôvody, kvôli ktorým nie je možné nariadiť pojednávanie (okresný súd oznámil, že nevie
doručiť uznesenie z 1. februára 2013 žalobcom v 3. a 4. rade, a v tomto smere ju požiadal
ako ich právnu zástupkyňu o súčinnosť, okresný súd tiež podotkol, že preložené listiny spolu
s výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012, a
tiež podotkol, že spis je potrebné predložiť na odvolacie konanie krajskému súdu na konanie
o odvolaní žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým bol
zamietnutý jeho návrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade.
Dňa 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a 4. rade oznámil súdu, že nevie, kde sa jeho
rodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“.
Spis bol 20. jún 2013 predložený krajskému súdu na odvolacie konanie proti
uzneseniu z 18. novembra 2011. Krajský súd uznesením sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn.
25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 z 13. júla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu
z 15. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, na
predbežné zabezpečenie prechodu k jeho nehnuteľnosti, a čo sa týka tohto návrhu, krajský
súd vrátil vec okresnému súdu, súčasne okresný súd potvrdil uznesenie okresného súdu
zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného vo 4. rade na vydanie
predbežného opatrenia, a napokon krajský súd odmietol odvolanie žalovaného vo 4. rade
proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh na
ustanovenie opatrovníka pre žalovaného v 1. rade. Dňa 13. septembra 2013 okresný súd
zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglického
jazyka pre žalovaného v 1. rade. Tlmočník prevzal uvedené uznesenie krajského súdu
14. novembra 2013.
Zákonný sudca 4. decembra 2013 urgoval preklad predmetného uznesenia
u tlmočníka. Dňa 13. decembra 2013 tlmočník doručil okresnému súdu preklad uznesenia
krajského súdu č. k. 25 Co 205/2013 865 spolu s vyúčtovaním za prekladateľský úkon.
Dňa 23. decembra 2013 žalobcovia v 5. a 6. rade podali žiadosť „o urýchlené
rozhodnutie o predbežnom opatrení“.
Dňa 22. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004 935 priznal
prekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony. Zákonný sudca 24. februára 2014 vyzval
(žalobcu v 2. rade), aby oznámil súdu, či (odporca v 1. rade)
„má naďalej pobyt na adrese , USA“, keďže
neprebral zásielku súdu. Dňa 30. apríla 2014 oznámil súdu, že odporca v 1. rade
má adresu: „ USA“.
Dňa 12. mája 2014 súd zaslal zásielku odporcovi v 1. rade na oznámenú adresu
v USA. Okresný súd 2. júla 2014 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade, aby oznámili, či „naďalej
trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2.
rade na výzvu súdu reagovala 21. júla 2014.
Okresný súd 30. júla 2014 vyzval žalobcov v 3., 4., a 5. rade, aby oznámili, či
„naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“. Dňa 5. augusta 2014 bola
súdu vrátená zásielka určená pre žalobcov v 3. a 4. rade. Zákonný sudca 8. augusta 2014
vykonal lustráciu pobytu žalobcov v 3. a 4. rade v registri obyvateľov.
Dňa 21. augusta 2014 žalobcovia v 5. a 6. rade odpovedali na výzvu súdu z 30. júla
2014 a doložili prílohy k svojmu vyjadreniu.
Okresný súd 26. augusta 2014 požiadal Mestský úrad v Štúrove o oznámenie pobytu
žalobcu v 3. rade ( ) a žalobkyne vo 4. rade ( ). Dňa 9. septembra
2014 Mestský úrad v Štúrove reagoval na výzvu súdu. Okresný súd 8. októbra 2014 dostal
odpoveď na lustráciu pobytu žalobcov v 3. a 4. rade v registri obyvateľov.
Okresný súd 10. októbra 2014 vyzval žalobkyňu v 6. rade, aby oznámila adresu
pobytu svojich rodičov – žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade. Dňa 16. októbra 2014
bola súdu vrátená zásielka určená pre žalobkyňu v 6. rade.
Dňa 2. marca 2015 okresný súd vyzval , aby oznámila adresy
žalobcov v 3. a 4. rade. Vzhľadom na to, že adresátka na uvedenú výzvu nereagovala,
okresný súd uznesením ustanovil žalobcom v 3. a 4. rade opatrovníčku .
III.
20
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o určenie práva
vecného bremena prechodu cez pozemok postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 129/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd sa stotožnil
s názorom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 50/2012 (na ktoré sa
neskôr poukazuje aj v rozhodnutiach ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
III. ÚS 383/2012 a III. ÚS 118/2013), ktorý konštatoval, že spory o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu viažucemu sa na nehnuteľnosť patria do bežnej
rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a zároveň pripustil určitú mieru faktickej
zložitosti namietaného konania (v súčasnom štádiu konania najmä kvôli potrebe
doručovania písomností do cudziny), avšak uvedená skutočnosť nemôže okresný súd zbaviť
zodpovednosti za stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa (ktorý je od
5. februára 2009 v procesnom postavení žalovaného v 3. rade) v preskúmavanej veci,
ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
22
k zbytočným prieťahom. Napokon vo vzťahu k sťažovateľovi ani predseda okresného súdu
nepoukázal na jeho nesúčinnosť alebo iné správanie, ktoré by spomaľovalo napadnuté
konanie.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v preskúmavanej veci,
pričom v zásade sa stotožňuje so závermi štvrtého senátu vyjadrenými v náleze sp. zn.
IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012 (toto hodnotenie si neskôr osvojil aj tretí senát vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012 a sp. zn. III. ÚS 118/2013
z 11. júna 2013), ktorý už raz konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní
bol poznačený najmä neefektívnosťou, ako aj nesústredenosťou. Keďže podrobné dôvody
neefektívnej práce a nesústredenej činnosti okresného súdu sú tomuto súdu a aj
sťažovateľovi dobre známe, ústavný súd sa nimi už opätovne nezaoberal, a v tomto smere
preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že okresný súd v danej veci konal bez
prieťahov.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu v období po poslednom náleze ústavného súdu
(11. júna 2013), ústavný súd poukazuje iba na to, že napriek uvedeným rozhodnutiam
ústavného súdu, v ktorých bolo okresnému súdu prikázané aj konať bez zbytočných
prieťahov, postup okresného súdu bol opätovne poznačený neefektívnosťou
a nesústredenosťou. V situácii, ak konanie trvá tak dlho, ako aj v danom prípade (viac ako
10 rokov), nemožno pripustiť, aby tlmočenie jednoduchých písomností trvalo štyri mesiace
(od 23. mája 2012 do 24. septembra 2012) a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
ktoré má v okolnostiach danej veci kľúčový význam pre viacerých účastníkov konania,
nebolo od 5. apríla 2011 až do podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.
Faktom je, že okresný súd už raz o uvedenom návrhu na vydanie predbežného opatrenia
rozhodol, jeho rozhodnutie však bolo uznesením krajského súdu č. k. 25 Co 203/2013 865
zrušené pre zásadné pochybenia súdu (návrh na predbežné opatrenie nepodal len žalobca
v 5. rade, ale aj žalobkyňa v 6. rade atď.). Na rozhodovanie o predbežnom opatrení pritom
ustanovenie § 75 ods. 4 OSP ustanovuje 30 dní, teda v danom prípade lehota na vydanie
predbežného opatrenia je prekročená už takmer päťdesiatnásobne.
Uvedená neefektívna a nesústredená činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože opakovane súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.
Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti
– bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už v napadnutom konaní opakovane prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
24
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €,
pričom aj keď do napadnutého konania vstúpil 5. februára 2009, poukázal najmä na svoj
dlhotrvajúci stav právnej neistoty.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom
na to, že ústavný súd vo vzťahu k napadnutému konaniu už 3 x vyslovil porušenie
základného práva účastníkov na bezprieťahové konanie, a opakovane sa ukázalo, že
neúčinne prikázal okresnému súdu postupovať bez zbytočných prieťahov, považuje pre
sťažovateľa za primerané zadosťučinenie vo výške 2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 1. septembra 2013 a spísanie
ústavnej sťažnosti z 23. decembra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
zo 7. decembra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po
130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí
odmena v sume 134 € a režijný paušál 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015
26