Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 447/2017
PDF · 268.38 KB
No categories available
III. ÚS 447/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom
, zastúpených advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom,
Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, ktorou namietajú porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 (po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 214/2015 z 26. augusta 2015), a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla
2017 doručená sťažnosť a , obaja bytom
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 129/2004 2014 (ďalej aj „namietané konanie“), a to predovšetkým
pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 129/2004
vyplýva, že sťažovatelia sú navrhovateľmi v 5. a 6. rade namietaného konania, ktorého
predmetom je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V sťažnosti podrobne
opísali priebeh konania, ako aj rozhodnutia ústavného súdu o ich predchádzajúcich
ústavných sťažnostiach, ktorými namietali prieťahy v predmetnom konaní (IV. ÚS 50/2012,
III. ÚS 383/2012, III. ÚS 118/2013, II. ÚS 527/2014, I. ÚS 214/2015). Poukázali tiež
na opakované vyjadrenie nespokojnosti s dĺžkou konania adresované predsedovi okresného
súdu, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a prezidentovi Slovenskej republiky.
3. V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že „ako účastníci konania vo veci
vedenej na Okresnom súde v Nových Zámkoch vedenej pod spisovou značkou číslo 6 C
129/2004 sa podaním na súd zo dňa 19. júla 2004 domáhali rozhodnutia dosiahnuť práva
prechodu cez nehnuteľnosti odporcov, ktoré im vzniklo vydržaním, z dôvodu, že ku svojim
nehnuteľnostiam sa nemôžu dostať iným spôsobom. Napriek tomu, že od podania návrhu,
teda od dňa 19. júla 2004, dňa 19. júla 2016 uplynulo dvanásť rokov a vec kvôli prieťahom
doteraz nie je ukončená a ani o predbežnom opatrení, ktorého návrh bol podaný 6. apríla
2011, doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté... zo strany sudcu napriek tomu, že mal snahu
vo veci konať, jeho konanie bolo bez patričnej pozornosti a nesústredenosti na vec.
Z uvedeného dôvodu boli sudcom spôsobené prieťahy v konaní, lebo odo dňa podania
návrhu navrhovateľov v piatom a v šiestom rade na vydanie predbežného opatrenia, teda
od jeho doručenia na súd dňa 7. apríla 2011 doteraz, teda do 3. apríla 2017 uplynulo 2176
dní a doteraz vo veci nie je právoplatne rozhodnuté. Z čoho je zrejmé, že súd svojim
konaním, alebo nekonaním vo veci spôsobuje prieťahy. A z doteraz vykonaných krokov a ich
výsledku sa dá očakávať, že z dôvodu nerozhodnosti konajúceho sudcu sa lehota
na dosiahnutie právoplatného rozhodnutia vo veci navrhovaného predbežného opatrenia
značne predĺži. Nehovoriac už o rozhodnutí vo veci samej, kde rozhodnutie sa bude rodiť
ešte dlhšie, Veď sudca vo veci koná s účastníkmi, ktorým z hmotnoprávneho hľadiska
neprislúcha byť účastníkmi konania, lebo už nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Ako tomu je
v prípade navrhovateľov v treťom a vo štvrtom rade, ktorých vlastníctvo prešlo na manželov
, alebo v prípade odporcov v prvom a v druhom rade , kedy vlastníctvo
a mladšieho, prešlo na a taktiež v prípade
odporkyne , ktorej vlastníctvo k pozemku parcely prešlo
na manželov . Všetkým uvedeným ale procesné prislúcha byť účastníkom
konania do tej doby než konajúci sudca o ich procesnom postavení nerozhodne. Napriek
tomu, že predseda súdu už opakovanie vo svojich vyjadreniach na sťažnosť poukázal na to,
že konajúci sudca v krátkej dobe rozhodne o procesnom postavení účastníkov, ktorých
zámena bola navrhovateľmi v piatom a v šiestom rade navrhovaná, ale doteraz sa tak
nestalo, a preto sa natíska otázka dokedy bude konajúcemu sudcovi trvať než zosúladí
procesné práva a povinnosti účastníkov s ich hmotnoprávnymi.
Nakoľko konajúci sudca vo veci vedenej na Okresnom súd v Nových Zámkoch
pod spisovou značkou 6C/129/2004 napriek prísľubom predsedu okresného súdu, robil
prieťahy vo veci obrátili sa sťažovatelia listom - so sťažnosťou zo dňa 13.januára 2017
na predsedu okresného súdu v Nových Zámkoch, na konajúceho sudcu vo veci vedenej
na Okresnom súd v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6C/129/2004...Na uvedenú
sťažnosť predseda okresného súdu v Nových Zámkoch dal odpoveď listom zo dňa 8. marca
2017, pod značkou Spr 1501/2017...
Z uvedenej odpovede predsedu okresného súdu v Nových Zámkoch je zrejmé,
že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní zákonného sudcu ,
vo veci 6C/129/2004 bola oprávnená a za prieťahy v pridelených veciach nekonal plynulo
bez zbytočných prieťahov a preto mu bolo uložené kárne opatrenie a bolo prijaté opatrenie
aby o veci 6C/129/2004 vykonával úkony v zmysle zákonných ustanovení plynulo a efektívne
pod dohľadom podpredsedníčky súdu . Nakoľko aj v minulosti bolo
zákonnému sudcovi , za spôsobené prieťahy vo veci
6C/129/2004 uložené kárne opatrenia a bol vykonávaný dohľad a napriek tomu zákonný
sudca nekonal tak, ako bolo predsedom súdu prisľúbené a vo veci spôsobil prieťahy...
V súlade s poukazom na uvedené odôvodnenie, sťažovatelia majú za to, že Okresný
súd v Nových Zámkoch vo veci vedenej na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spisovou
značkou 6 C 129/2004 koná neefektívne a preto sú ich práva na to aby ich záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o ich občianskych právach v zmysle článku 6 odsek 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušené.
Poukazujeme na to, že toto podanie vo veci prieťahov v konaní vedenom
na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6 C 129/2004, nie je podaním,
ktoré by sa malo posudzovať ako podanie, v ktorom už Ústavný súd SR rozhodoval a mala
by sa aplikovať zásada veci právoplatne rozsúdenej, ale jedná sa o prieťahy, ktoré Okresný
súd v Nových Zámkoch, spôsobil síce aj vo veci samej po tom, čo vo veci už rozhodovala
a súd naďalej vo veci nekoná bez prieťahov. Je treba poukázať na to, že predovšetkým
i vo veci rozhodovania o vydaní predbežného opatrenia, ktoré sťažovatelia podali
na Okresný súd v Nových Zámkoch už 7. apríla 2011 a doteraz vo veci nebolo vydané
právoplatné rozhodnutie i keď Krajský súd v Nitre v uznesení 25 Co/203/2013-865,
z 31. júla 2013, vyslovil názor, že návrh navrhovateľov, na vydanie predbežného opatrenia
mal všetky náležitosti na to, aby bolo nariadené predbežné opatrenie. Pritom Okresný súd
v Nových Zámkoch podľa ustanovenie § 226 zákona číslo 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadku v znení neskorších predpisov, platného v dobe rozhodovania v roku 2013 bol súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a napriek tomu doteraz vo veci
právoplatne nerozhodol.
38.0kresný súd v Nových Zámkoch, ktorý prevzal uznesenie Krajského súdu v Nitre
číslo konania 25 Co/203/2013-865, z 31. júla 2013 dňa 26. augusta 2013, doteraz
nerozhodol a pokiaľ rozhodol, tak jeho rozhodnutie bolo zmätočné, napriek tomu, že ku dňu
podania tejto sťažnosti, teda do 3. apríla 2017 ubehlo od 7. apríla 2011 šesť rokov, pričom
podľa vtedy platného ustanovenia § 75 odsek 4, zákona číslo 99/1963 Zb., občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení, súd mal o návrhu na vydanie predbežného opatrenia
rozhodnúť bezodkladne, ale najneskôr do tridsiatich dní a preto svojim konaním hrubo
porušil ustanovenie § 75 odsek 4, zákona číslo 99/1963 Zb., občianskeho súdneho poriadku
v tej dobe platnom znení ako i právo sťažovateľov na spravodlivé rozhodnutie v primeranej
lehote...“.
4. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažovatelia navrhli vysloviť tento nález:
„1. Základné práva sťažovateľov a , rodenej
, obaja bytom ulica na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom konajúceho sudcu Okresného súdu
v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004, bolo porušené
i tým, že súd nevydal predbežné opatrenie, ktoré sťažovatelia podali na okresný súd dňa
7. apríla 2011 a Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Nových Zámkoch v konaní
vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 aby vo veci urýchlene konal a vo veci samej
rozhodol a tiež rozhodol tak ako to nariadil Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení číslo
konania 25 Co/ 203/2013-865, z 31. júla 2013 a urýchlene vykonal opatrenia
na odstránenie nedostatkov vytýkaných uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. júna
2016 vydaným pod číslom konania 8Co /346/2016 - 1377.
2. Ústavný súd v zmysle § 56 odsek 4 a 5 zákona číslo 38/1993 Zb., o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení
neskorších zákonov priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, za im spôsobenú ujmu uvedenú v bode 1 tohto
článku v sume 20.000,- €,- ( slovom dvadsať tisíc eur ), ktoré je Okresný súd v Nových
Zámkoch povinný zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, lebo doterajšie opatrenia
prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky pre odstránenie prieťahov neboli dostatočne
účinné,
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľom trovy právneho zastúpenia súvisiacich
so zastupovaním na Ústavnom súde Slovenskej republiky, právnym zástupcom sťažovateľov
JUDr. Ing. Karolom Kocsisom, vo výške 312,34 € ( za dva úkony podľa Vyhlášky č. 655/
2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb ). Pričom na rok 2017 sa vychádza z toho, že je
stanovený výpočtový základ 884,00 €. Podľa § 11 odsek 2 vyhlášky za zastupovanie
pred Ústavným súdom je odmena advokáta - jedna šestina z 884,00 €, t.j. 147,33 € ,
za jeden úkon : prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné podanie na Ústavný súd SR.
Podľa § 16 odsek 3 vyhlášky, režijný paušál tvorí 1/100 z čiastky 884,00 €, t.j. 8,84 €.
Teda odmena advokáta za dva úkony po 147,33 € a dvakrát režijný paušál po 8,84 € spolu
predstavuje čiastku 312,34 €, pokiaľ vo veci nebudú vykonané ďalšie úkony. Trovy
právneho zastúpenia sťažovateľov, súvisiacich so zastupovaním na Ústavnom súde
Slovenskej republiky, sa vyplatí k rukám JUDr. Ing. Karola Kocsisa, Sobieského ulica číslo
1735/56, 943 01 Štúrovo.“
5. Ústavný súd listom z 10. mája 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti.
Podaním z 29. mája 2017 predseda okresného súdu oznámil:
„V súvislosti s konaním vo veci 6C/129/2004 pod Spr 110/2017 dňa 06.03.2017 som
udelil písomné napomenutie konajúcemu sudcovi. Po uvedenom čase, na základe úpravy
zákonného sudcu zo dňa 06.03.2017 bola dňa 08.03.2017 vyhotovená predkladacia správa
na Krajský súd Nitra stým, že spis bol predložený odvolaciemu súdu 09.03.2017. Krajský
súd o podaných odvolaniach žalovaných rozhodol uznesením 8Co/71 /2017-1458 zo dňa
07.04.2017 a to tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
v 2.rade zamietol a napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 5.rade potvrdil. Spis bol
vrátený na OS Nové Zámky dňa 18.04.2017. Na základe úpravy konajúceho sudcu zo dňa
21.04.2017 boli dňa 24.04.2017 odoslané zásielky obsahujúce uznesenie Krajského súdu
ako aj výzva adresovaná prekladateľovi o vyhotovenie prekladu predmetného uznesenia.
Následne uznesením 6C/129/2004-1466 zo dňa 27.04.2017 súd pripustil zmenu žalovaných
v 1. a 2.rade a návrh žalobcov na zmenu žalobcov v 3. a 4.rade zamietol. Uvedené
uznesenie bolo zo súdu expedované 27.04.2017. Nakoľko v súlade súpravou sudcu zo dňa
21.04.2017 nedopatrením uznesenie Krajského súdu nebolo prekladateľovi doručené,
osobitnou výzvou zo dňa 12.05.2017 mu boli odoslané obe uznesenia za účelom ich
prekladu s tým. že akonáhle budú súdu od prekladateľa doručené, budú odoslané
žalovanému v 1 .rade do USA a bude zároveň vytýčený termín pojednávania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že procesné úkony vykonávané v tejto
veci, podrobne rozvedené aj v mojej odpovedi Spr 1501/2017 zo dňa 08.03.2017, ktorú
sťažovatelia k ústavnej sťažnosti pripájali, po tom Čase ako bolo naposledy rozhodnuté
o sťažnosti sťažovateľov zo strany Ústavného súdu nálezom I. ÚS 214/2015-96 zo dňa
26.08.2015, ako aj po tom čase ako som udelil písomné napomenutie zákonnému sudcovi
pod Spr 210/2017 zo dňa 06.03.2017 boli vykonávané promptne, plynulé a bez prieťahov.
Z týchto dôvodov návrh sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení
neskorších zmien považujem za zjavne neopodstatnený, a preto ho navrhujem odmietnuť.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Ústavný súd, viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde),
posúdil, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok
účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu v zmysle uvedeného je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
v ktorom sa účastník konania ocitol.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého podľa čl. 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Povinnosť súdu postupovať v konaní rýchlo a hospodárne je uložená aj § 157 ods. 1 CSP.
15. K rýchlej, avšak nie konečnej úprave práv a povinností dochádzalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku v priebehu súdneho konania aj prostredníctvom
predbežného opatrenia v prípade, že po začatí súdneho konania bolo potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov. Tento inštitút zabezpečoval pružné riešenie situácie, v ktorej sa
ocitli účastníci konania a ktorá nezniesla odklad do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Predbežnou vykonateľnosťou vydaného rozhodnutia bol zabezpečený reálny výkon
upravených pomerov.
16. Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľov
na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený okresnému súdu 7. apríla 2011
a rozhodnuté o ňom bolo 17. septembra 2015, čo bolo nepochybne porušením § 75 ods. 4
OSP, v zmysle ktorého o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti
podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Sťažovatelia na predbežnú úpravu pomerov čakali neprimerane dlhú dobu, čím došlo
k porušeniu ich ústavných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
17. O porušení práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru vo veci nariadenia predbežného opatrenia rozhodol ústavný súd
nálezom sp. zn. I. ÚS 214/2015 z 26. augusta 2015 tak, že porušenie uvedených práv
vyslovil, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo veci
nariadenia predbežného opatrenia konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľom
finančné zadosťučinenie po 4 000 €, ako aj trovy konania.
18. Po uvedenom rozhodnutí ústavného súdu sťažovatelia opäť namietali zbytočné
prieťahy sťažnosťou podanou podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
predsedovi okresného súdu 10. januára 2017 a 17. januára 2017. Odpoveďou z 8. marca
2017 (po predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti) bol v chronologickom slede opísaný
priebeh konania a nadväzne predsedom okresného súdu uvedené:
„Vo veci 6C/129/2004 od času odkedy som naposledy preveroval Vašu sťažnosť na
prieťahy v konaní mojou odpoveďou spr. 15113/2016 zo dňa 07.10.2016. boli jednotlivé
úkony zo strany konajúceho sudcu vykonávané plynulé, bez prieťahov. Napriek tomu
vzhľadom na celkovú dĺžku konania jednak vo veci samej ako aj časti týkajúcej sa vydaného
neodkladného opatrenia, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, považujem
Vašu sťažnosť za opodstatnenú. Z týchto dôvodov som dňa 01.03.2017 prijal opatrenie
pod Spr 190/2017 stým, že s poukazom na doterajší priebeh konania vo veci 6C/129/2004.
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, mnou prijaté opatrenia pod č. Spr 520/2012.
Spr 363/2014. vyvodené disciplinárne opatrenie voči zákonnému sudcov i pod Spr 514/2015
a na základe vykonaného pohovoru so sudcom . na ktorom bol
dôrazne upozornený na povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 385/2000 Z. z. Zákon
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ..zákon
o sudcoch), predovšetkým na povinnosť v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných
prieťahov, som uložil zákonnému sudcovi . aby vo veci
6C/129/2004 vykonával úkony v zmysle zákonných ustanovení plynulo a efektívne
pod dohľadom podpredsedníčky súdu . až do právoplatného
skončenia veci a okrem toho som uložil , aby vo veci 6C/129/2004
vykonávala dohľad, priebežne ma ústne informovala o vykonaných úkonoch sudcom
a jeden krát mesačne podala písomnú správu o stave konania.
Okrem pri jatého opatrenia dňa 06.03.2017 som vydal a doručil zákonnému sudcovi
písomné napomenutie pod Spr 210/2017.“
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti nemohol opomenúť nález
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 214/2015 z 26. augusta 2015 týkajúci sa rovnakého predmetu
sťažnosti – prieťahov pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Za situácie, že v rozhodnutí
z 26. augusta 2015 ústavný súd posúdil časový priebeh konania od podania návrhu na
vydanie predbežného opatrenia do dňa svojho rozhodnutia, ostávalo ústavnému súdu
v tomto konaní posúdiť iba možnosť vzniku prieťahov od 26. augusta 2015 dosiaľ.
20. Z obsahu spisu bolo zistené, že po vrátení spisu z ústavného súdu boli vykonané
tieto úkony:
- 21. augusta 2015 boli vyzvaní sťažovatelia na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia,
- 24. augusta 2015 boli vyzvaní sťažovatelia na predloženie potrebného počtu
rovnopisov podaní vrátane návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 5. apríla 2011,
- 2. septembra 2015 bol sťažovateľmi zaplatený súdny poplatok z návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a predložený potrebný počet rovnopisov podaní,
- 17. septembra 2015 bolo uznesením nariadené predbežné opatrenie,
- 21. septembra 2015 boli doručované prekladateľovi písomnosti pre účel preloženia
do jazyka anglického,
- 6. októbra 2015 podal Slovenský pozemkový fond odvolanie proti uzneseniu
zo 17. septembra 2015,
- 14. októbra 2015 bolo doručované odvolanie Slovenského pozemkového fondu
ostatným účastníkom a tlmočníkovi,
- 26. októbra 2015 predložili sťažovatelia vyjadrenie k odvolaniu Slovenského
pozemkového fondu (doplnené 3. novembra 2015),
- 29. októbra a 2. novembra 2015 boli predložené vyjadrenia ďalších účastníkov
konania k odvolaniu Slovenského pozemkového fondu,
- 19. novembra 2015 bol urgovaný prekladateľ na predloženie prekladu odvolania
SPF,
- 21. decembra 2015 bola doručovaná súdna zásielka žalovanému v 2. rade
prostredníctvom mestskej polície,
- 23. decembra 2015 predložil okresnému súdu prekladateľ preložené písomnosti,
- 5. januára 2016 boli doručované písomnosti účastníkovi konania do USA,
- 7. januára 2016 mestská polícia oznámila nedoručenie súdnej zásielky žalovanému
v 2. rade s tým, že tento sa nachádza v USA,
- 11. januára 2016 bol zisťovaný posledný pobyt žalovaného v 2. rade
prostredníctvom elektronicky dostupných registrov,
- 12. januára 2016 bola vyzvaná matka žalovaného v 2. rade na oznámenie adresy
jeho pobytu,
- 14. januára 2016 bola prekladateľovi uznesením priznaná odmena,
- 15. januára 2016 bola súdu oznámená zmena vlastníkov nehnuteľností, a teda aj
účastníkov konania,
- 19. januára 2016 matka žalovaného v 2. rade oznámila súdu jeho aktuálnu adresu,
- 20. januára 2016 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie aktuálneho listu
vlastníctva ,
- 1. februára 2016 bol aktuálny list vlastníctva predložený súdu,
- 8. februára 2016 požiadal okresný súd katastrálny úrad o zaslanie kópie zmluvy
o prevode vlastníctva,
- 16. februára 2016 bola súdu predložená žiadaná zmluva,
- 19. februára 2016 vyzval súd nových vlastníkov na oznámenie, či sa pripájajú
k žalobe,
- 29. februára 2016 oznámil súdu nový vlastník, že k žalobe sa nepripája,
- 2. marca 2016 bola predložená súdu správa katastrálneho úradu objasňujúca zmenu
vlastníctva na dotknutom liste vlastníctva,
- 20. mája 2016 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
Slovenského pozemkového fondu zo 6. októbra 2015 proti uzneseniu zo 17. septembra
2015,
- 15. júna 2016 rozhodol odvolací súd uznesením o vrátení veci okresnému súdu
z dôvodu jeho predčasného predloženia a opravy chýb,
- 21. júna 2016 bola vec vrátená okresnému súdu,
- 13. júla 2016 vykonal okresný súd úkon smerujúci k odstráneniu chyby v písaní
uznesenia zo 17. septembra 2015 spočívajúci vo vyžiadaní uznesenia nesprávne datovaného
späť od účastníkov konania,
- 19. júla 2016 podal proti uzneseniu zo 17. septembra 2015 odvolanie žalovaný
v 2. rade, ktorému bolo doručené predmetné uznesenie 7. júla 2016,
- 3. augusta 2016 bol súdu predložený preklad výzvy súdu na predloženie uznesenia
nesprávne datovaného do anglického jazyka,
- 12. septembra 2016 okresný súd priznal prekladateľovi uznesením odmenu,
- 18. októbra 2016 bol zákonným sudcom daný pokyn na doručenie uznesenia
účastníkom konania so správne uvedeným dátumom jeho vydania,
- 15. novembra 2016 bolo podané odvolanie žalovaným v 2. rade proti opakovane
doručovanému uzneseniu,
- 7. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie účastníka konania
bývajúceho v USA ,
- 15. decembra 2016 dal zákonný sudca pokyn na preklad podania z jazyka
anglického do jazyka slovenského,
- 23. decembra 2016 predložil prekladateľ vyhotovený preklad podania, ktorého
obsahom bolo oznámenie o odpredaji predmetu konania ešte 17. júna 2015,
- 10. januára 2017 okresný súd uznesením priznal odmenu prekladateľovi,
- 9. marca 2017 bol spis opakovane predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní proti uzneseniu zo 17. septembra 2015,
- 7. apríla 2017 odvolací súd uznesením zmenil uznesenie okresného súdu vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti nemu
zamietol a potvrdil uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 5. rade,
- 18. apríla 2017 bol spis vrátený okresnému súdu,
- 24. apríla 2017 bolo doručované uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania,
- 27. apríla 2017 rozhodol okresný súd uznesením o zámene účastníkov na strane
žalovaných a návrh žalobcov v 3. až 6. rade na zmenu žalobcov v 3. a 4. rade zamietol,
- 26. mája 2017 predložil okresnému súdu prekladateľ preklad uznesenia odvolacieho
súdu zo 7. apríla 2017 a uznesenia okresného súdu z 27. apríla 2017,
- 29. mája 2017 okresný súd priznal prekladateľovi odmenu.
21. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že po vydaní nálezu sp. zn. I. ÚS 214/2015
z 26. augusta 2015 konal okresný súd vo veci nariadenia predbežného opatrenia
bez prieťahov. Ústavný súd považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že vzhľadom
na celkovú dĺžku konania o veci samej, ako aj v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia,
bolo zákonnému sudcovi 6. marca 2017 uložené predsedom okresného súdu písomné
napomenutie pod sp. zn. Spr 210/2017. Sťažovatelia neposkytli následne súdu časový
priestor na zjednanie prípadnej nápravy a ústavnú sťažnosť podali hneď 7. apríla 2017.
Podanie ústavnej sťažnosti sa preto javí iba formálnym s cieľom dosiahnutia finančného
zadosťučinenia.
22. Opatrenie predsedu okresného súdu považoval ústavný súd za účinný prostriedok
ochrany základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom
na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd
bol aj efektívny, v dôsledku čoho odpadol dôvod ústavnej sťažnosti.
23. Pozornosti ústavného súdu neušla ani skutočnosť, že predbežné opatrenie
nariadené okresným súdom 17. septembra 2015 v prvom a treťom výroku sa stalo
právoplatným proti odporcom v 1., 3. a vo 4. rade po uplynutí lehoty na odvolanie
(rok 2015), keďže odvolanie proti uzneseniu podali iba odporcovia v 2. a 5. rade. Bolo
úlohou sťažovateľov (zvlášť za situácie, že sú zastúpení kvalifikovaným právnym
zástupcom – advokátom) starať sa o svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „bdelým patrí právo“ a konať pri ochrane svojich práv už na základe čiastočne
právoplatného predbežného opatrenia.
24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
25. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľov. Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovatelia sa domáhali aj nárokov
nesúvisiacich s namietaným porušením práv. Porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru namietali v súvislosti s konaním o predbežnom opatrení, pričom prikázania
okresnému súdu konať urýchlene sa domáhali vo vzťahu k veci samej. Taktiež v právomoci
ústavného súdu nie je prikázanie okresnému súdu konať v zmysle pokynov odvolacieho
súdu, ako to vymedzili sťažovatelia v petite sťažnosti.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2017