Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 36/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka v konaní o sťažnosti , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Jána Chmela, Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 27. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v konaní vedenom pod

sp. zn. začatom 30. marca 2005 v procesnom postavení odporkyne.

Sťažovateľka uviedla, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 1073/2014 z 11. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 13. marca 2015, v ktorom

predseda okresného súdu okrem iného uvádza:

„Podľa môjho názoru predmetná vec vykazuje znaky skutkovej zložitosti, pretože na

riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné nariadenie

znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo. Súd vo veci vykonal pojednávania

v dňoch 14.02.2007, 16.05.2007, 14.05.2010, 04.06.2010, 16.05.2012, na ktorých vykonal

dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín. Okresný súd Trenčín návrh

zamietol rozsudkom zo dňa 16.05.2007, ktorý bol na základe odvolania navrhovateľov

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 04.03.2008 zrušený

a vec vrátená na ďalšie konanie s pokynom na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd

uznesením zo dňa 02.03.2009 ustanovil znalca z odboru stavebníctva .

Okresný súd Trenčín druhým rozsudkom zo dňa 04.06.2010 zamietol návrh navrhovateľov,

na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.

zo dňa 31.01.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na

ďalšie konanie. V súlade s vyjadreným právnym názorom a pokynmi odvolacieho, ktorými je

okresný súd viazaný, dňa 21.06.2012 ustanovil znaleckú organizáciu z odboru stavebníctva

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia spisu.

Vzhľadom na skutočnosť, že jeden z navrhovateľov bol sudcom Okresného súdu

Trnava, bola v počiatočnej fáze konania riešená otázka zaujatosti sudcov Okresného súdu

Trnava a Krajského súdu v Trnave, a vec bola napokon prikázaná na prejednanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín, ktorému bol spis v tejto veci doručený dňa

02.11.2005.“

Ďalej predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uvádza:

„Dovolím si poukázať na skutočnosť, že v priebehu konania sa viackrát menil okruh

účastníkov či už v dôsledku prevodu vlastníctva bytu v bytovom dome z niektorých

navrhovateľov na nových vlastníkov, od ktorých bolo potrebné získať súhlas so vstupom

do konania, resp. v dôsledku úmrtí niektorých účastníkov, pričom súd musel zisťovať

nadobúdateľa bytu v dedičskom konaní, s ktorým ďalej v konaní pokračoval, a došlo

k viacerým späťvzatiam návrhu niektorými navrhovateľmi, a súd musel pre rozhodnutie

o späťvzatí návrhu zabezpečiť súhlas odporcov. Pre uvedené procesné rozhodnutia ohľadom

okruhu účastníkov teda súd musel vykonať viacero procesných úkonov, čo sa prejavilo

na celkovej dĺžke súdneho konania.

Súčasne dávam do pozornosti, že sťažovateľka nereagovala na výzvu súdu zo dňa

30.11.2006 na predloženie súdu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom táto listina bola

predložená až na pojednávaní dňa 14.02.2007 zo strany navrhovateľov. Na vrub

sťažovateľky je potrebné pripísať predĺženie konania v dôsledku ňou podaného odvolania

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.03.2009 v časti výroku o povinnosti

sťažovateľky zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pričom navrhovatelia

preddavok uhradili. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.06.2009 potvrdil

uznesenie v napadnutej časti, keďže znaleckým dokazovaním má byť preukázaná aj

pravdivosť tvrdení odporcov, že predmet sporu je súčasťou ich bytu; spis bol z tohto dôvodu

na Krajskom súde v Trenčíne, odkiaľ bol okresnému súdu vrátený dňa 02.07.2009.

Je pravdou, že prieťahy v konaní zapríčinila ustanovená znalecká organizácia Ústav

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorej bol súdny spis zaslaný 26.07.2012

prostredníctvom dožiadaného súdu, no spis tunajšiemu súdu vrátila s vypracovaným

posudkom až dňa 15.01.2015. Znalecká organizácia dva krát požiadala súd o predĺženie

lehoty na podanie znaleckého posudku s odôvodnením, že má rozpracovaných viac ako 60

posudkov z odboru stavebníctvo, o čom zaslala prehľad zadaných znaleckých úloh. Uviedla,

že posudok má rozpracovaný a je vytýčená miestna ohliadka. Súd žiadostiam dva razy

vyhovel vzhľadom na prísľuby, že v dodatočnej lehote bude zadaná úloha splnená. Súd

opakovane urgoval znaleckú organizáciu písomne, telefonicky na podanie kontrolného

posudku, na oznámenie dôvodov, ktoré bránia jeho podaniu, s upozornením, že spôsobuje

zbytočné prieťahy v konaní a s hrozbami ukladania pokút znalcovi. Znalec napokon

kontrolný posudok podal dňa 15.01.2015. V súčasnosti súd rozhoduje o priznaní odmeny

za vypracovanie znaleckého posudku.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vydal viacero procesných rozhodnutí

v zmysle , vo veci vyhlásil dva rozsudky, vec bola viackrát na odvolacom súde, z toho

dva razy za účelom rozhodnutia o odvolaniach navrhovateľov proti rozsudkom. Okresný súd

priebežne nariaďoval pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci

a zo spisu vyplýva len jedno dlhšie obdobie nečinnosti súdu od 25.04.2008, kedy bolo

odoslané uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.03.2008 účastníkom

do 02.03.2009, kedy bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie; ide však o ojedinelé

obdobie nečinnosti v predmetnom konaní. V zmysle záväzných pokynov nadriadeného súdu

bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie,

pričom vypracúvanie kontrolného znaleckého posudku predĺžilo konanie pre nedodržanie

lehôt znaleckou organizáciou, čo súd riešil dostupnými procesnými prostriedkami nápravy

na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku.

Na základe sťažnosti sťažovateľky v roku 2012 bolo predsedníčkou tunajšieho súdu

konštatované, že toho času sa na súde koná.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si

vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím bolo spojené i znalecké dokazovanie, pričom

sa rieši viacero odborných otázok.“

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 30. marca 2005 podaním návrhu

Okresnému súdu Trnava. Po vznesení námietok zaujatosti sudcami Okresného súdu Trnava

a následne sudcami Krajského súdu v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal

vec na prejednanie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý ju následne prikázal okresnému súdu.

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu

k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:

„2.11.2005 spis doručený Okresnému súdu Trenčín, pridelený zákonnej sudkyni

JUDr. Elene Šuríkovej pod sp. zn. ...

16.1.2006 úprava tajomníka senátu výzva k zaplateniu súdneho poplatku za návrh...

22.3.2006 sudkyňa pripustila zámenu účastníkov na strane navrhovateľa 8/...

30.11.2006 úprava sudkyni výzva odporcom na predloženie Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu

4.12.2006 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 14.2.2007...

14.2.2007 pojednávanie bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku

a vypočutia navrhovateľov 1/, 3/, 6/ až 10/ dožiadaným súdom...

13.4.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16.5.2007, na pojednávaní

bol vyhlásený rozsudok...

31.5.2007 vypracovaný rozsudok...

25.6.2007 súdu bolo doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku 13.7.2007

spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

23.7.2007 spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený (nedoručené

odvolanie ostatným účastníkom konania na vyjadrenie)

23.8.2007 úprava tajomníka senátu na doručenie odvolania, výzva zástupcovi

navrhovateľov na vyjadrenie, či sa navrhovatelia vzdávajú práva na verejné pojednávanie

veci a súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania...

15.10.2007 sudkyňa vydala uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie...

23.11.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

11.2.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 4.3.2008...

4.3.2008 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok okresného súdu

7.4.2008 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín

9.4.2008spis bol Pokynom predsedníčky súdu č. 68/2008 pridelený zákonnej sudkyni

JUDr. Ľubici Balalovej

18.4.2008 úprava tajomníka senátu na doručenie uznesenia krajského súdu...

2.3.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o pripustení účastníkov na miesto

doterajšieho navrhovateľa 8/ a uznesenie o ustanovení znalca z odboru stavebníctvo

a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania...

27.4.2009 doručené odvolanie odporcov proti uzneseniu o zložení preddavku

na trovy znaleckého dokazovania...

21.5.2009 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

23.6.2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti

2.7.2009 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín...

25.9.2009 predložený znalecký posudok

28.8.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o priznaní znaleckej odmeny,

znalecký posudok zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie v lehote 10 dní...

30.9.2009 zást. navrhovateľov doručil oznámenie o úmrtí navrhovateľa 1/, súhlas

so vstupom do konania a vyjadrenie k znaleckému posudku...

5.2.2010 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 24.3.2010, na pojednávanie

sa nedostavili účastníci konania, ani ich zástupcovia, pojednávanie odročené na deň

14.5.2010...

pojednávanie dňa 14.5.2010 odročenie na deň 4.6.2010 za účelom vyhlásenia

rozhodnutia 4.6.2010 vyhlásený rozsudok

17.6.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku...

20.7.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o zaplatení súdneho

poplatku za odvolanie...

27.8.2010 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zrušení uznesenia, ktorým boli

navrhovatelia zaviazaní k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

3.9.2010 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne

31.1.2011 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu

16.2.2011 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín, úprava tajomníka senátu

na doručenie uznesenia krajského súdu...“

V ďalšom priebehu napadnutého konania došlo k späťvzatiu návrhov navrhovateľov

v 6., 7. a 8. rade, s čím ostatní účastníci konania súhlasili.

Pojednávanie uskutočnené 16. mája 2012 bolo pre účel vykonania kontrolného

znaleckého dokazovania odročené a okresný súd následne uznesením z 21. júna 2012 na

vykonanie kontrolného znaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu – Ústav

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Uvedeným uznesením bolo uložené ustanovenej znaleckej organizácii vypracovať

kontrolný znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu.

V ďalšom priebehu napadnutého konania bola ustanovená znalecká organizácia

z dôvodu nepredloženia kontrolného znaleckého posudku v stanovenej lehote okresným

súdom opakovane urgovaná, pričom predmetný kontrolný znalecký posudok bol okresnému

súdu napokon predložený až 15. januára 2015.

Dosiaľ ostatným úkonom vo veci je uznesenie okresného súdu z 10. marca 2015,

ktorým bola znaleckému ústavu priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku,

pričom podľa vyjadrenia k sťažnosti predsedu okresného súdu bolo proti uvedenému

uzneseniu podané odvolanie.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala prostredníctvom svojho právneho

zástupcu stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 23. marca 2015, v ktorom okrem

iného bolo uvedené:

«Som toho názoru, na rozdiel od pána predsedu JUDr. Mariána Mandúcha,

že prejedávaná vec na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. nie je právne

zložitá. Javí sa opodstatnená domnienka, že akúsi zložitosť do tohto sporového konania

vniesli rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Už v samotnej sťažnosti doručenej

na ústavný súd som vyjadril svoj právny názor na vec a poukázal, že v tejto veci ide

o posúdenie právnej otázky, či majú žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c) na určení, že terasa nad sociálnymi zariadeniami bytového domu

je spoločnou časťou tohto bytového domu, súdy sa

touto otázkou doteraz nezaoberali. Naviac vlastník bytového domu, ako predávajúci,

rodičom sťažovateľky, ako kupujúcim, v zhode s ustanoveniami

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov previedol byt do ich bezpodielového

spoluvlastníctva spolu s terasou určenou na užívanie k bytu , teda terasu nie je možné

označiť za spoločnú časť bytového domu. Dovolím si dodať, že sťažovateľka, po smrti

spolužalovanej pani (matky) aj jej brat , sú spoluvlastníkmi

spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj členmi spoločenstva vlastníkov tohto

bytového domu (spoločenstvo je žalobca v 10. rade). Z uvedeného možno vyvodiť záver, ako

možno od spoluvlastníkov žiadať vypratanie spoločnej veci a tiež, ako môžu žalovaní byť

zároveň žalobcami (že by sami seba žalovali?). Považujem tento spor za zbytočný,

zaťažujúci súdy a právne neprijateľný.

K tvrdeniam pána predsedu Okresného súdu Trenčín JUDr. Mariána Mandúcha mi

nedá nenapísať, že vyjadrenie o údajnom nepredložení zmluvy o prevode vlastníctva bytu

na výzvu súdu, ako aj podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

o povinnosti zloženia preddavku na znalecké dokazovanie zapríčinilo predĺženie konania

považujem za jednostranné a za nie príliš profesionálne. Poukazujem preto na právny názor

Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze zo dňa 24.10.2013 pod sp. zn. I. ,

citujem: „Reagujúc na argumentáciu predsedníčky okresného súdu k ústavnej sťažnosti,

podľa ktorej sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní, pretože podal zmenu návrhu, a to až

na pojednávaní, ktoré muselo byť z tohto dôvodu odročené, ďalej i preto, že namietal

ustanoveného znalca a žiadal doplnenie znaleckej úlohy, ústavný súd uvádza, že označené

úkony sú realizáciou procesných práv účastníka v konaní a nemôže byť pričítané na jeho

ťarchu.“ Rovnaký právny názor platí aj v tomto prípade, keď sťažovateľka svoje procesné

právo a odvolala sa proti uzneseniu o zaplatení preddavku na trovy znaleckého

dokazovania. Nech mi je dovolené opakovať, že v priebehu konania na súde, ktoré trvá už

desať rokov, zomrela žalovaná v 1. rade pani , ktorá na sklonku života

prežívala tento spor vo veľkých stresoch, ktoré ju sprevádzali cez deň a v nočných hodinách

mala spánok často prerušený s myšlienkou na súdne konanie, mala pocit nespravodlivo

zasiahnutá, cítila krivdu a nakoniec sa ani nedožila spravodlivého vyriešenia sporu. Nie je

potrebné pripomenúť, že procesné predpisy dávajú dostatočnú právomoc súdom, aby konali

bez zbytočných prieťahov a ak sa vyskytnú obštrukcie, či vyhýbanie sa konaniu na súdoch

u účastníkov, súd má zákonné možnosti vykonať kroky, aby zabránil takémuto konaniu a bez

zbytočných prieťahov spravodlivo a zákonne rozhodol.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 11. marca 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.

Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté sťažnosťou.

Ústavný súd vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého dokazovania určitú mieru

skutkovej zložitosti pripúšťa, no zároveň zdôrazňuje, že týmto argumentom nemožno

ospravedlniť okresný súd za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom

a zbaviť ho zodpovednosti za to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani

po takmer 10 rokoch od jeho začatia.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa.

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že dôvody na strane sťažovateľky (neskoršie predloženie

požadovanej listiny, odvolanie sa proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť preddavok

na znalecké dokazovanie), na ktoré v súvislosti s priebehom napadnutého konania poukázal

okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti, dĺžku napadnutého konania zásadným spôsobom

neovplyvnili. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania nezistil také dôvody, ktoré by

v súvislosti s ovplyvnením jeho dĺžky bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné,

že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené po takmer 10 rokoch od jeho začatia.

Vzhľadom na uvedené nie je potrebné vymedzovať úseky nečinnosti ani osobitne hodnotiť

jednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho priebehu.

Napriek tomu ústavný súd zdôrazňuje, že veľký podiel na predĺžení priebehu

napadnutého konania má zdĺhavý priebeh znaleckého dokazovania, najmä etapa týkajúca sa

kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou so značným

omeškaním.

Ústavný súd poukazuje na svoju štandardnú predchádzajúcu judikatúru

(napr. , ), podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho

povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten

stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,

zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel

zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu

k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku

(napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie okrem uvedeného bolo aj

nedostatočne efektívne.

O neefektívnosti svedčí, že meritórne rozhodnutia okresného súdu (rozsudok

zo 16. mája 2007 a rozsudok zo 4. júna 2010) boli uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. zo 4. marca 2008 a sp. zn. z 31. januára 2011

zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd nevykonal

potrebné znalecké dokazovanie, čím absentuje zhodnotenie existencie právnej skutočnosti

zásadne významnej pre rozhodnutie v merite veci.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka – účastníka napadnutého konania.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľka domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „z dôvodu nečinnosti

súdu nemá možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote získať, lepšie povedané

zabezpečiť dobré susedské vzťahy...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu považoval ústavný

súd priznanie sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom

JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďže

advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej

fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,76 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015