Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 36/2015
PDF · 484.79 KB
No categories available
III. ÚS 36/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka v konaní o sťažnosti , , zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 140/2005, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 140/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 140/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €
(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jána Chmela, Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 36/2015 z 27. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 140/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v konaní vedenom pod
sp. zn. 24 C 140/2005 začatom 30. marca 2005 v procesnom postavení odporkyne.
Sťažovateľka uviedla, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté
konanie právoplatne skončené.
Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných
prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
a úhrady trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.
Spr 1073/2014 z 11. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 13. marca 2015, v ktorom
predseda okresného súdu okrem iného uvádza:
„Podľa môjho názoru predmetná vec vykazuje znaky skutkovej zložitosti, pretože na
riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné nariadenie
znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo. Súd vo veci vykonal pojednávania
v dňoch 14.02.2007, 16.05.2007, 14.05.2010, 04.06.2010, 16.05.2012, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín. Okresný súd Trenčín návrh
zamietol rozsudkom zo dňa 16.05.2007, ktorý bol na základe odvolania navrhovateľov
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co/308/2007 157 zo dňa 04.03.2008 zrušený
a vec vrátená na ďalšie konanie s pokynom na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd
uznesením zo dňa 02.03.2009 ustanovil znalca z odboru stavebníctva .
Okresný súd Trenčín druhým rozsudkom zo dňa 04.06.2010 zamietol návrh navrhovateľov,
na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.
17 Co/274/2010 253 zo dňa 31.01.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na
ďalšie konanie. V súlade s vyjadreným právnym názorom a pokynmi odvolacieho, ktorými je
okresný súd viazaný, dňa 21.06.2012 ustanovil znaleckú organizáciu z odboru stavebníctva
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia spisu.
Vzhľadom na skutočnosť, že jeden z navrhovateľov bol sudcom Okresného súdu
Trnava, bola v počiatočnej fáze konania riešená otázka zaujatosti sudcov Okresného súdu
Trnava a Krajského súdu v Trnave, a vec bola napokon prikázaná na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín, ktorému bol spis v tejto veci doručený dňa
02.11.2005.“
Ďalej predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uvádza:
„Dovolím si poukázať na skutočnosť, že v priebehu konania sa viackrát menil okruh
účastníkov či už v dôsledku prevodu vlastníctva bytu v bytovom dome z niektorých
navrhovateľov na nových vlastníkov, od ktorých bolo potrebné získať súhlas so vstupom
do konania, resp. v dôsledku úmrtí niektorých účastníkov, pričom súd musel zisťovať
nadobúdateľa bytu v dedičskom konaní, s ktorým ďalej v konaní pokračoval, a došlo
k viacerým späťvzatiam návrhu niektorými navrhovateľmi, a súd musel pre rozhodnutie
o späťvzatí návrhu zabezpečiť súhlas odporcov. Pre uvedené procesné rozhodnutia ohľadom
okruhu účastníkov teda súd musel vykonať viacero procesných úkonov, čo sa prejavilo
na celkovej dĺžke súdneho konania.
Súčasne dávam do pozornosti, že sťažovateľka nereagovala na výzvu súdu zo dňa
30.11.2006 na predloženie súdu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom táto listina bola
predložená až na pojednávaní dňa 14.02.2007 zo strany navrhovateľov. Na vrub
sťažovateľky je potrebné pripísať predĺženie konania v dôsledku ňou podaného odvolania
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.03.2009 v časti výroku o povinnosti
sťažovateľky zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pričom navrhovatelia
preddavok uhradili. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.06.2009 potvrdil
uznesenie v napadnutej časti, keďže znaleckým dokazovaním má byť preukázaná aj
pravdivosť tvrdení odporcov, že predmet sporu je súčasťou ich bytu; spis bol z tohto dôvodu
na Krajskom súde v Trenčíne, odkiaľ bol okresnému súdu vrátený dňa 02.07.2009.
Je pravdou, že prieťahy v konaní zapríčinila ustanovená znalecká organizácia Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorej bol súdny spis zaslaný 26.07.2012
prostredníctvom dožiadaného súdu, no spis tunajšiemu súdu vrátila s vypracovaným
posudkom až dňa 15.01.2015. Znalecká organizácia dva krát požiadala súd o predĺženie
lehoty na podanie znaleckého posudku s odôvodnením, že má rozpracovaných viac ako 60
posudkov z odboru stavebníctvo, o čom zaslala prehľad zadaných znaleckých úloh. Uviedla,
že posudok má rozpracovaný a je vytýčená miestna ohliadka. Súd žiadostiam dva razy
vyhovel vzhľadom na prísľuby, že v dodatočnej lehote bude zadaná úloha splnená. Súd
opakovane urgoval znaleckú organizáciu písomne, telefonicky na podanie kontrolného
posudku, na oznámenie dôvodov, ktoré bránia jeho podaniu, s upozornením, že spôsobuje
zbytočné prieťahy v konaní a s hrozbami ukladania pokút znalcovi. Znalec napokon
kontrolný posudok podal dňa 15.01.2015. V súčasnosti súd rozhoduje o priznaní odmeny
za vypracovanie znaleckého posudku.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vydal viacero procesných rozhodnutí
v zmysle O. s. p., vo veci vyhlásil dva rozsudky, vec bola viackrát na odvolacom súde, z toho
dva razy za účelom rozhodnutia o odvolaniach navrhovateľov proti rozsudkom. Okresný súd
priebežne nariaďoval pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci
a zo spisu vyplýva len jedno dlhšie obdobie nečinnosti súdu od 25.04.2008, kedy bolo
odoslané uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.03.2008 účastníkom
do 02.03.2009, kedy bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie; ide však o ojedinelé
obdobie nečinnosti v predmetnom konaní. V zmysle záväzných pokynov nadriadeného súdu
bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie,
pričom vypracúvanie kontrolného znaleckého posudku predĺžilo konanie pre nedodržanie
lehôt znaleckou organizáciou, čo súd riešil dostupnými procesnými prostriedkami nápravy
na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku.
Na základe sťažnosti sťažovateľky v roku 2012 bolo predsedníčkou tunajšieho súdu
konštatované, že toho času sa na súde koná.
Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si
vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím bolo spojené i znalecké dokazovanie, pričom
sa rieši viacero odborných otázok.“
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 30. marca 2005 podaním návrhu
Okresnému súdu Trnava. Po vznesení námietok zaujatosti sudcami Okresného súdu Trnava
a následne sudcami Krajského súdu v Trnave Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal
vec na prejednanie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý ju následne prikázal okresnému súdu.
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ
vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu
k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:
„2.11.2005 spis doručený Okresnému súdu Trenčín, pridelený zákonnej sudkyni
JUDr. Elene Šuríkovej pod sp. zn. 24 C/140/2005...
16.1.2006 úprava tajomníka senátu výzva k zaplateniu súdneho poplatku za návrh...
22.3.2006 sudkyňa pripustila zámenu účastníkov na strane navrhovateľa 8/...
30.11.2006 úprava sudkyni výzva odporcom na predloženie Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu
4.12.2006 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 14.2.2007...
14.2.2007 pojednávanie bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku
a vypočutia navrhovateľov 1/, 3/, 6/ až 10/ dožiadaným súdom...
13.4.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16.5.2007, na pojednávaní
bol vyhlásený rozsudok...
31.5.2007 vypracovaný rozsudok...
25.6.2007 súdu bolo doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku 13.7.2007
spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne
23.7.2007 spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený (nedoručené
odvolanie ostatným účastníkom konania na vyjadrenie)
23.8.2007 úprava tajomníka senátu na doručenie odvolania, výzva zástupcovi
navrhovateľov na vyjadrenie, či sa navrhovatelia vzdávajú práva na verejné pojednávanie
veci a súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania...
15.10.2007 sudkyňa vydala uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie...
23.11.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne
11.2.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 4.3.2008...
4.3.2008 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok okresného súdu
7.4.2008 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín
9.4.2008spis bol Pokynom predsedníčky súdu č. 68/2008 pridelený zákonnej sudkyni
JUDr. Ľubici Balalovej
18.4.2008 úprava tajomníka senátu na doručenie uznesenia krajského súdu...
2.3.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o pripustení účastníkov na miesto
doterajšieho navrhovateľa 8/ a uznesenie o ustanovení znalca z odboru stavebníctvo
a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania...
27.4.2009 doručené odvolanie odporcov proti uzneseniu o zložení preddavku
na trovy znaleckého dokazovania...
21.5.2009 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne
23.6.2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
2.7.2009 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín...
25.9.2009 predložený znalecký posudok
28.8.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o priznaní znaleckej odmeny,
znalecký posudok zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie v lehote 10 dní...
30.9.2009 zást. navrhovateľov doručil oznámenie o úmrtí navrhovateľa 1/, súhlas
so vstupom do konania a vyjadrenie k znaleckému posudku...
5.2.2010 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 24.3.2010, na pojednávanie
sa nedostavili účastníci konania, ani ich zástupcovia, pojednávanie odročené na deň
14.5.2010...
pojednávanie dňa 14.5.2010 odročenie na deň 4.6.2010 za účelom vyhlásenia
rozhodnutia 4.6.2010 vyhlásený rozsudok
17.6.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku...
20.7.2010 doručené odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o zaplatení súdneho
poplatku za odvolanie...
27.8.2010 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zrušení uznesenia, ktorým boli
navrhovatelia zaviazaní k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
3.9.2010 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne
31.1.2011 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu
16.2.2011 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín, úprava tajomníka senátu
na doručenie uznesenia krajského súdu...“
V ďalšom priebehu napadnutého konania došlo k späťvzatiu návrhov navrhovateľov
v 6., 7. a 8. rade, s čím ostatní účastníci konania súhlasili.
Pojednávanie uskutočnené 16. mája 2012 bolo pre účel vykonania kontrolného
znaleckého dokazovania odročené a okresný súd následne uznesením z 21. júna 2012 na
vykonanie kontrolného znaleckého posudku ustanovil znaleckú organizáciu – Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Uvedeným uznesením bolo uložené ustanovenej znaleckej organizácii vypracovať
kontrolný znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu.
V ďalšom priebehu napadnutého konania bola ustanovená znalecká organizácia
z dôvodu nepredloženia kontrolného znaleckého posudku v stanovenej lehote okresným
súdom opakovane urgovaná, pričom predmetný kontrolný znalecký posudok bol okresnému
súdu napokon predložený až 15. januára 2015.
Dosiaľ ostatným úkonom vo veci je uznesenie okresného súdu z 10. marca 2015,
ktorým bola znaleckému ústavu priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku,
pričom podľa vyjadrenia k sťažnosti predsedu okresného súdu bolo proti uvedenému
uzneseniu podané odvolanie.
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 23. marca 2015, v ktorom okrem
iného bolo uvedené:
«Som toho názoru, na rozdiel od pána predsedu JUDr. Mariána Mandúcha,
že prejedávaná vec na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24 C/140/2005 nie je právne
zložitá. Javí sa opodstatnená domnienka, že akúsi zložitosť do tohto sporového konania
vniesli rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Už v samotnej sťažnosti doručenej
na ústavný súd som vyjadril svoj právny názor na vec a poukázal, že v tejto veci ide
o posúdenie právnej otázky, či majú žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c) O. s. p. na určení, že terasa nad sociálnymi zariadeniami bytového domu
je spoločnou časťou tohto bytového domu, súdy sa
touto otázkou doteraz nezaoberali. Naviac vlastník bytového domu, ako predávajúci,
rodičom sťažovateľky, ako kupujúcim, v zhode s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov previedol byt do ich bezpodielového
spoluvlastníctva spolu s terasou určenou na užívanie k bytu , teda terasu nie je možné
označiť za spoločnú časť bytového domu. Dovolím si dodať, že sťažovateľka, po smrti
spolužalovanej pani (matky) aj jej brat , sú spoluvlastníkmi
spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj členmi spoločenstva vlastníkov tohto
bytového domu (spoločenstvo je žalobca v 10. rade). Z uvedeného možno vyvodiť záver, ako
možno od spoluvlastníkov žiadať vypratanie spoločnej veci a tiež, ako môžu žalovaní byť
zároveň žalobcami (že by sami seba žalovali?). Považujem tento spor za zbytočný,
zaťažujúci súdy a právne neprijateľný.
K tvrdeniam pána predsedu Okresného súdu Trenčín JUDr. Mariána Mandúcha mi
nedá nenapísať, že vyjadrenie o údajnom nepredložení zmluvy o prevode vlastníctva bytu
na výzvu súdu, ako aj podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
o povinnosti zloženia preddavku na znalecké dokazovanie zapríčinilo predĺženie konania
považujem za jednostranné a za nie príliš profesionálne. Poukazujem preto na právny názor
Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze zo dňa 24.10.2013 pod sp. zn. I. US/630/2013,
citujem: „Reagujúc na argumentáciu predsedníčky okresného súdu k ústavnej sťažnosti,
podľa ktorej sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní, pretože podal zmenu návrhu, a to až
na pojednávaní, ktoré muselo byť z tohto dôvodu odročené, ďalej i preto, že namietal
ustanoveného znalca a žiadal doplnenie znaleckej úlohy, ústavný súd uvádza, že označené
úkony sú realizáciou procesných práv účastníka v konaní a nemôže byť pričítané na jeho
ťarchu.“ Rovnaký právny názor platí aj v tomto prípade, keď sťažovateľka svoje procesné
právo a odvolala sa proti uzneseniu o zaplatení preddavku na trovy znaleckého
dokazovania. Nech mi je dovolené opakovať, že v priebehu konania na súde, ktoré trvá už
desať rokov, zomrela žalovaná v 1. rade pani , ktorá na sklonku života
prežívala tento spor vo veľkých stresoch, ktoré ju sprevádzali cez deň a v nočných hodinách
mala spánok často prerušený s myšlienkou na súdne konanie, mala pocit nespravodlivo
zasiahnutá, cítila krivdu a nakoniec sa ani nedožila spravodlivého vyriešenia sporu. Nie je
potrebné pripomenúť, že procesné predpisy dávajú dostatočnú právomoc súdom, aby konali
bez zbytočných prieťahov a ak sa vyskytnú obštrukcie, či vyhýbanie sa konaniu na súdoch
u účastníkov, súd má zákonné možnosti vykonať kroky, aby zabránil takémuto konaniu a bez
zbytočných prieťahov spravodlivo a zákonne rozhodol.»
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení
z 11. marca 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli
predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.
Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté sťažnosťou.
Ústavný súd vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého dokazovania určitú mieru
skutkovej zložitosti pripúšťa, no zároveň zdôrazňuje, že týmto argumentom nemožno
ospravedlniť okresný súd za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom
a zbaviť ho zodpovednosti za to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani
po takmer 10 rokoch od jeho začatia.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri
posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa. čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že dôvody na strane sťažovateľky (neskoršie predloženie
požadovanej listiny, odvolanie sa proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť preddavok
na znalecké dokazovanie), na ktoré v súvislosti s priebehom napadnutého konania poukázal
okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti, dĺžku napadnutého konania zásadným spôsobom
neovplyvnili. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania nezistil také dôvody, ktoré by
v súvislosti s ovplyvnením jeho dĺžky bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné,
že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené po takmer 10 rokoch od jeho začatia.
Vzhľadom na uvedené nie je potrebné vymedzovať úseky nečinnosti ani osobitne hodnotiť
jednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho priebehu.
Napriek tomu ústavný súd zdôrazňuje, že veľký podiel na predĺžení priebehu
napadnutého konania má zdĺhavý priebeh znaleckého dokazovania, najmä etapa týkajúca sa
kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou so značným
omeškaním.
Ústavný súd poukazuje na svoju štandardnú predchádzajúcu judikatúru
(napr. II. ÚS 311/06, IV. ÚS 327/2013), podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho
povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,
zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel
zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu
k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj
za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku
(napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie okrem uvedeného bolo aj
nedostatočne efektívne.
O neefektívnosti svedčí, že meritórne rozhodnutia okresného súdu (rozsudok
zo 16. mája 2007 a rozsudok zo 4. júna 2010) boli uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 19 Co/308/2007 zo 4. marca 2008 a sp. zn. 17 Co/294/2010 z 31. januára 2011
zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd nevykonal
potrebné znalecké dokazovanie, čím absentuje zhodnotenie existencie právnej skutočnosti
zásadne významnej pre rozhodnutie v merite veci.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen
nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom
okresného súdu porušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak
stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka – účastníka napadnutého konania.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľka domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „z dôvodu nečinnosti
súdu nemá možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote získať, lepšie povedané
zabezpečiť dobré susedské vzťahy...“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
24 C 140/2005 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu považoval ústavný
súd priznanie sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom
JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch
úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2014, ktorá bola 839,83 €.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej
služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015
predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďže
advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej
fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške
20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,76 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. apríla 2015