Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/140/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. U., bytom Q., W. kríčok 1, 2/ L. M., bytom Q., W. kríčok 1, 3/ D.. Q. T., bytom Q., W. kríčok 1, 4/ E.. E. T., bytom Q., W. kríčok 1, 5/ W. C., bytom B., C. XXX/X, 9/ T. C., bytom Q., W. kríčok 1, XX/ J. vlastníkov bytov, O. XX XXX XXX, so sídlom Q., W. kríčok 1, XX/ E. R., bytom Q., W. kríčok 1, navrhovatelia X/, X/, X/, X/, 9/ zastúpení navrhovateľom 3/ D.. Q. T., bytom Q., W. kríčok X proti odporcom: 1/ P. R., bytom Q., W. kríčok 1, 2/ O.. L. H., bytom Q., U. XX, odporcovia zastúpení D.. D. B., advokátom so sídlom v H., S. 9, v konaní o určenie, že plochá strecha s terasovou úpravou je spoločnou časťou bytového domu a o jej vypratanie, takto

rozhodol:

I. J. návrh zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1/ až 5/, 9/, 10/, 11/ sa domáhali, aby súd určil, že plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súpisné číslo XXX na ul. W. kríčok č. X v Q., je spoločnou časťou tohto bytového domu zapísaného J. katastra Q. pre k.ú. Q. na LV č. XXXX. J. žiadali, aby súd uložil povinnosť odporcom vypratať plochú strechu s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súpisné číslo XXX, na ul. W. kríčok č. 1, bytového domu zapísaného J. katastra Q. pre k.ú. Q., na LV č. XXXX. F. odôvodnili tým, že predmetná terasa je neudržiavaná, zateká do sociálnych zariadení, ktoré sa pod touto terasou nachádzajú a odporcovia im znemožňujú prístup na terasu. Navrhovatelia majú záujem predmetnú terasu zrekonštruovať - opraviť, aby zbytočne nevznikali následné škody ostatným obyvateľom obytného domu.

Pôvodný navrhovateľ E. U., bytom Q., W. kríčok X označený v návrhu ako navrhovateľ 1/ zomrel dňa X.X.XXXX, pričom vlastnícke právo k bytu č. X v predmetnom bytovom dome nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX, XDnot XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX jeho manželka I. U., ktorá je navrhovateľkou 1/ v tejto veci.

Návrh podala aj C. E., bytom Q., W. kríčok 1, ako navrhovateľka X/, ktorá svoj návrh vzala späť písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX a preto súd podľa § 96 ods. X O.s.p. zastavil konanie o návrhu navrhovateľky 6/ uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX.

Uznesením súdu č.k. -72 zo dňa 22.3.2006, právoplatným dňa 5.5.2006 súd podľa § 92 ods. 3 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných navrhovateľov 8/ R. T., 9/ P. T., obaja bytom Q., W. kríčok 1, do konania vstúpil ako navrhovateľ E. T., bytom Q., W. kríčok 1, ktorý počas konania

nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X bytového domu, ktorého sa konanie týka darovaním od R. T., a P. T.. E. T. počas konania uvedený byt previedol na W. Z. a Q. Z., a preto súd podľa § 92 ods. 3 O.s.p. uznesením č.k. 24C XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatným dňa X.X.XXXX pripustil, aby namiesto navrhovateľa E. Baláža do konania vstúpili ako navrhovateľ 7/ W. Z. a navrhovateľka 8/ Q. Z.. F. W. Z. a Q. Z. vzali návrh v priebehu konania späť, a preto súd podľa § 96 ods. X O.s.p. uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX zastavil konanie o návrhu týchto navrhovateľov.

Na návrh navrhovateľa 10/ súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa XX.X.XXXX podľa § 92 ods. X O.s.p. pripustil, aby do konania na stranu navrhovateľov vstúpil E. R., bytom Q., W. kríčok X ako navrhovateľ XX/.

Pôvodná odporkyňa 1/ Q. R. a odporkyňa 2/ sa písomne k podanému návrhu vyjadrili tak, že nesúhlasia s podaným návrhom a žiadajú zachovať súčasný právny stav z dôvodu, že pôvodná odporkyňa 1/ v obytnom dome býva viac ako XX rokov a celý tento čas terasu aj s rodinnými príslušníkmi užívala. Odporkyňa 2/ uviedla, že to, že na spornú terasu je vchod zo spoločného schodiska nie je dôvod na to, aby bola zaradená ako spoločná časť obytného domu. Ďalej uviedla, že okno z ich bytu vyúsťuje priamo na dotknutú terasu v takej výške, ktorá by nezabezpečovala súkromie, ak by sa stala spoločnou časťou bytového domu. Zároveň poukázala na uzatvorenú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, kde je v predmete zmluvy uvedená aj táto terasa. V čase prevodu všetkých bytových jednotiek v bytovom dome nikto túto skutočnosť nenamietal.

Odporkyňa 1/ Q. R. zomrela dňa X.X.XXXX, pričom spoluvlastnícky podiel X/X k bytu č. X v bytovom dome, ktorého sa týka konanie nadobudol jej syn O.. P. R. na základe osvedčenia o dedičstve notára D.. H. Z. č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, a O.. P. R. tým podľa § 107 ods. 1, ods. 3 O.s.p. vstúpil do procesného postavenia odporkyne a súd s ním konal ako s odporcom 1/.

Okresný súd Trenčín po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č.k. -129 zo dňa XX.X.XXXX, ktorým návrh zamietol z dôvodu, že pôvodná odporkyňa 1/ s manželom nadobudli vlastníctvo k bytu č. X aj s terasou podľa § 132 Z. zákonníka zmluvou o prevode vlastníckeho práva.

Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uložil okresnému súdu , aby nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie, či predmetná terasa má charakter spoločných častí bytového domu a z tohto dôvodu či kúpna zmluva, ktorou nadobudli v dome byt pôvodná odporkyňa 1/ s manželom je v časti prevodu terasy neplatná, alebo ide o príslušenstvo predmetného bytu odporcov.

Okresný súd Trenčín doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca O.. R. R. a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým návrh zamietol. Návrhu o určenie, že terasa je spoločnou časťou bytového domu nevyhovel z dôvodu, že navrhovatelia sa domáhali určenia existencie právnej skutočnosti, ktoré určenie rozhodnutím súdu prichádza do úvahy jedine v prípade, pokiaľ to zákon pripúšťa, pričom zákon č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov takýto žalobný návrh neumožňuje. Požadovaný výrok by neviedol k vyriešeniu sporu, keďže by neovplyvnil postavenie účastníkov, ale by vyvolal medzi nimi spor o tom, aký právny význam má určenie, že sporná terasa je spoločnou časťou domu. K tomu, aby rozhodnutie o existencii určitej právnej skutočnosti bolo rovnocenné s rozhodnutím o petite výslovne predvídanom v O.s.p., chýba zhodnotenie právneho významu deklarovanej existencie, či neexistencie právnej skutočnosti. Okresný súd nezistil ani čiastočnú neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu medzi predávajúcim Poľnonákup Trnava, a.s., so sídlom v Trnave a kupujúcim P. R. a Q. R., uzavretej XX.X.XXXX pre rozpor so zákonom XXX/XXXX Z.z.. H. návrh zamietol aj v časti o uloženie povinnosti odporcom vypratať predmetnú terasu.

Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa X.X.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Požadované rozhodnutie súdu o tom, či terasa je spoločnou časťou bytového domu má právny význam, pretože takéto kladné súdne rozhodnutie by deklarovalo, že vlastnícke právo navrhovateľov prešlo spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu aj k tejto spoločnej časti, ktorá podľa posudku O.. R. R. je vlastne

strechou s terasovou úpravou, čím by sa vlastne kvôli sporu konkretizovala, bližšie popisovala spoločná časť domu, čím by sa odstránil aj spor medzi účastníkmi, či strecha s terasovou úpravou je spoločnou časťou bytového domu a prešlo k nej spoluvlastníctvo podľa § 19 ods. 1 prvej vety zák. č. 183/1993 Z.z.. Zároveň je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, či predmetná časť strechy bytového domu s terasovou úpravou, sa stala platne vlastníctvom manželov R., keďže v zmluve o prevode vlastníctva bytu v čl. II bod X byt č. X popísaný ako skladajúci sa z dvoch obytných miestností, terasy s výmerou XX mX a príslušenstva. Krajský súd preto uložil okresnému súdu, aby vyhodnotil znalecký posudok a vysporiadal sa s námietkami odporcov k záverom znalca O.. R. R. i prípadným vypočutím tohto znalca a znovu o návrhu navrhovateľov rozhodol, a to o oboch uplatnených nárokoch. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka 6/ C. E. v odvolacom konaní vzala svoj návrh späť a preto je potrebné rozhodnúť aj o tomto procesnom návrhu a prihliadnuť aj na ust. § 91 ods. 2 O.s.p..

Vec bola prejednaná a rozhodnutá na pojednávaní dňa XX.X.XXXX podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľov X/, X/, X/, X/, X/, ktorých zastupuje navrhovateľ X/, v neprítomnosti odporcu 1/, ktorého v konaní zastupoval jeho právny zástupca. F. účastníci ani ich zástupcovia nežiadali odročiť pojednávanie. Navrhovateľ 11/ súhlasil s vykonaním pojednávania napriek tomu, že v jeho prípade nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov X/, X/, X/, X/, C. E., R. T., Q. Z., W. Z., pôvodnej odporkyne 1/ Q. R., odporkyne X/, znalca O.. E. R. za N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W., oboznámením výpisov z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, W. o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa XX.X.XXXX, Zmlúv o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX, odpovede E. Q. zo dňa XX.X.XXXX, znaleckého posudku O.. R. R. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, písomného vyjadrenia odporcov zo dňa XX.X.XXXX k znaleckému posudku O.. R. R., písomného stanoviska odporkyne Q. R. zo dňa XX.X.XXXX, predložených fotografií ohľadom predmetnej terasy, písomných vyjadrení navrhovateľa XX/ zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, písomného vyjadrenia navrhovateľky 2/ z č.l. XXX a jeho príloh, vyhlásenia O.. R. U. zo dňa XX.X.XXXX a náčrtku z č.l. XXX, osvedčenia o dedičstve notára D.. H. Z. č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, znaleckého posudku N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, písomných vyjadrení navrhovateľov a odporcov k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, písomného vyjadrenia N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W. zo dňa XX.X.XXXX, písomného vyjadrenia navrhovateľov zo dňa X.XX.XXXX, internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, písomných podaní navrhovateľa XX/ zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, výpisov z registra spoločenstiev vlastníkov bytov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX súhlasu E. R. so vstupom do konania zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov konaného X.XX.XXXX.

Q. R., rod. H. a jej manžel P. R., obaja bytom Q., W. kríčok X uzatvorili dňa XX.X.XXXX W. o prevode vlastníctva bytu s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J. správcom konkurznej podstaty. H. čl. I, II predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z dvoch obytných miestností, terasy o výmere XX mX a príslušenstva. H. bytu je vymedzené: kuchyňa, predsieň, chodba, komora, kúpeľňa, pivničná kobka č. XX o výmere X,XX m2, na 1. nadzemnom podlaží domu. V článku O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a ako spoločné zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná plynová kotolňa, sociálne zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc. č. XXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J. katastra Q. pod V XXXX/XX dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX. H. predmetnej zmluvy je aj náčrt 2. nadzemného podlažia, v ktorom je zakreslené rozmiestnenie miestností bytov č. X a X a vstup na terasu je zakreslený z kuchyne bytu č. 4.

F. X/, 4/ uzavreli dňa XX.X.XXXX s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J. správcom konkurznej podstaty W. o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod bytu č. X na 2. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z troch obytných miestností, loggie o výmere X,XX mX a príslušenstva. H. bytu je vymedzené: kuchyňa, predsieň, chodba, komora, kúpeľňa, WC, pivničná kobka č. XX o výmere X,XX m2, na 1. nadzemnom

podlaží domu. V článku O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a ako spoločné zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná plynová kotolňa, sociálne zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc. č. XXXX/XX. R. vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J. katastra Q. pod V XXXX/XX dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX. H. predmetnej zmluvy je aj náčrt 2. nadzemného podlažia, v ktorom je zakreslené rozmiestnenie miestností bytov č. X a X a vstup na terasu je zakreslený z kuchyne bytu č. 4.

F. X/, a E. U. uzavreli dňa XX.X.XXXX s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J. správcom konkurznej podstaty W. o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod bytu č. X na 1. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z troch obytných miestností, a príslušenstva. H. bytu je vymedzené kuchyňa, predsieň, chodba, komora, kúpeľňa, WC, pivničná kobka č. XX o výmere XX,XX m2, na 1. nadzemnom podlaží domu. V článku O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a ako spoločné zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná plynová kotolňa, sociálne zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc. č. XXXX/XX. R. vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J. katastra Q. pod V XXXX/XX dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX, ako vyplýva aj z výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX.

Správa predmetného bytového domu je vykonávaná formou spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov s názvom J. vlastníkov bytov, O.: XX XXX XXX, so sídlom Q., W. kríčok 1, ktoré bolo zriadené na základe W. o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvorenej dňa XX.X.XXXX. Spoločenstvo bolo do registra spoločenstiev zapísané na základe rozhodnutia Z. úradu v Q. č. A XXXX/ XXXXX zo dňa XX.X.XXXX s dátumom jeho vzniku dňa XX.X.XXXX, s predsedom spoločenstva D.. Q. T., nar. XX.X.XXXX. H. výpisov z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX bol v registri ku dňu výpisov zapísaný D.. Q. T. ako predseda J. vlastníkov bytov, so sídlom Q., W. kríčok 1. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že na tomto zhromaždení vlastníkov bytov bol za predsedu spoločenstva opäť zvolený D.. Q. T..

H. internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.XX.XXXX boli vlastníkmi bytov v bytovom dome súp. č. XXX k dátumu výpisu: navrhovateľka X/ (byt č. 1 na 1. poschodí) v celosti, navrhovateľ XX/ (byt č. X na 1. poschodí) v celosti, navrhovatelia X/ a 4/ (byt č. 3 na 2. poschodí) v celosti, odporcovia 1/ a 2/ každý v podiele po X/X-ici (byt č. X na 2. poschodí), navrhovateľka X/ (byt č. 5 na X. poschodí) v celosti, C. E., rod. J. byt č. X na 3 poschodí) v celosti, W. Z., Q. Z., rod. R. (byt č. X na 3. poschodí) v celosti, navrhovateľ 9/ (byt č. X na 4. poschodí) v celosti. W. navrhovateľov a právny zástupca odporcov na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedli, že predmetný výpis z LV zodpovedá skutočnosti, pričom na poslednom pojednávaní , na ktorom bol vyhlásený rozsudok zástupcovia sporových strán uviedli, že od pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX nedošlo k ďalšiemu prevodu niektorého z bytov v predmetnom bytovom dome.

J. ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby O.. R. R., ktorému uložil posúdiť, či plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súp. č. XXX na ulici W. kríčok X v Q. má charakter spoločných častí domu a je určená na spoločné užívanie, alebo uvedená terasa takýto charakter nemá a je súčasťou bytu č. 4. W. po oboznámení sa so spisom, ohliadke na mieste samom vypracoval dňa XX.X.XXXX posudok č. XX/XXXX. V ňom znalec uviedol, že plochá strecha s terasovou úpravou je situovaná mimo hlavného pôdorysu bytového domu, ale je konštrukčne i dispozične napojená na bytový dom. Je prístupná zo spoločného schodišťa, ktoré je jednou zo spoločných časti bytového domu, a to z jeho medzipodesty medzi prvým a druhým nadzemným podlažím. Je to jediné napojenie a výškovo aj jediné možné napojenie. H. znalec uzavrel, že z hľadiska stavebnotechnického má posudzovaný prvok charakter spoločných častí domu, a plochá strecha s terasovou úpravou môže byť užívaná spoločne alebo na základe súhlasu všetkých vlastníkov bytov daná

do užívania len jednému z vlastníkov bytov podľa § 5 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. H. terasa nie je súčasťou bytu č. X v predmetnom bytovom dome, pretože nie je miestnosťou a stavebnotechnicky nemá nijakú väzbu na uvedený byt, terasa patrí do skupiny spoločných častí podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb..

Navrhovatelia k posudku č. XX/XXXX znalca O.. R. R. nemali výhrady.

Odporcovia s posudkom O.. R. R. nesúhlasili. V písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX, súdu doručeným dňa XX.X.XXXX poukázali na to, že znalec O.. R. R. rieši vo svojom posudku právne otázky a preto by nemal súd na neho prihliadať. H. na to, že v texte zmluvy o prevode vlastníctva bytu je uvedené, že predmetom prevodu je byt č. X pozostávajúci z dvoch obytných miestností, terasy o výmere XX m2, z čoho vyplýva jednoznačná vôľa zmluvných strán previesť aj terasu. H. odporkyňa Q. R. v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX vyčítala znalcovi O.. R. R., že vo svojom posudku vôbec nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že terasa je spoločnou časťou bytového domu. I. jediný argument uviedol, že terasa je prístupná zo schodišťa. R. sa však nezaoberal tým, že terasa susedí s bytom odporkyne, že okno z kuchyne priamo vyúsťuje na terasu a že používaním terasy neobmedzuje odporkyňa ďalších bývajúcich, ale naopak, že spoločné užívanie terasy by silno obmedzovalo priamo odporkyňu.

J. ustanovil znalecký ústav z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W. (ďalej len „N. v W.“ alebo „znalecký ústav“), ktorému uložil vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorým bude preskúmaný znalecký posudok znalca O.. R. R. č. XX/XXXX s ohľadom na námietky vznesené odporcami k znaleckému posudku O.. R. R.. Ak znalecký ústav dospeje k odlišnému stanovisku ako znalec O.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, mal uviesť, z akých dôvodov a špecifikuje, v čom spočívajú zistené rozdiely. N. znaleckého ústavu bolo zodpovedať otázku, či predmetná terasa, resp. plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami z hľadiska definície podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. spĺňa charakter spoločnej časti domu alebo je príslušenstvom bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. nadzemnom podlaží predmetného bytového domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov. W. ústav po oboznámení sa so spisom, vykonaní ohliadky na mieste samom vypracoval dňa XX.XX.XXXX posudok č. XXX/XXXX. V posudku vysvetlil, že smerom zhora nadol sa terasa skladá z konštrukčných vrstiev: 1/ pôchodzná a ochranná vrstva, ktorá podľa určeného užívania môže prináležať ku konkrétnemu bytu alebo môže byť spoločná časť bytového domu, 2/ izolačné vrstvy, 3/ nosná konštrukcia, ktoré sú spoločnou časťou bytového domu. V závere posudku znalecký ústav uviedol, že v spise sa nenachádza pôvodná projektová dokumentácia schválená stavebným úradom použitá na kolaudačné konanie bytového domu, v ktorej by bol určený spôsob užívania posudzovanej terasy. H. na ustanovenie § X04 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. J. zákona, podľa ktorého ak sa doklady, predovšetkým overená dokumentácia, z ktorých by bolo možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. V kúpnej zmluve ohľadom bytu č. X nie sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné predmetnú terasu označiť ako spoločnú časť bytového domu, v zmluve je uvedené, že byt č. X sa kupuje vrátane terasy o výmere XX m2. H. terasa je teda určená na užívanie k bytu č. 4, tak ako tomu bolo doteraz. H. je znalecký ústav toho názoru, že terasa nie je spoločnou časťou bytového domu.

F. XX/ na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX oznámil, že projektová dokumentácia k bytovému domu a záznamy o kolaudačnom konaní nie sú k dispozícií, pretože bytový dom bol stavaný počas 2. svetovej vojny , a bol dokončený v roku XXXX. T. dom pôvodne patril E., následne prešiel na H., a.s., ktorý bytovku založil z dôvodu úveru, a v roku XXXX došlo v rámci konkurzného konania k odpredaju bytov ich užívateľom a k odpredaju bytov užívateľom boli použité náčrty, pretože pátranie po projektovej dokumentácii bolo bezvýsledné.

F. so závermi znaleckého ústavu v posudku č. XXX/XXXX nesúhlasili. V písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX a X.XX.XXXX uviedli, že znalecký ústav nevysvetlil z akých dôvodov dospel k odlišnému záveru ako znalec O.. R. R.. F. majú za to, že nie je rozhodujúce, čo je uvedené v kúpnej zmluve ale to, či tzv. terasa má byť súčasťou bytu. H. odpredaji bytov v konkurznom konaní ich užívateľom podklady k odpredaju bytov pre správcu konkurznej podstaty pripravoval O.. R. U., G., T., ktorý v podkladoch k predaju bytu č. X (byt odporcov) v predmetnom dome vyznačil, že na terasu sa vchádza z kuchyne bytu č. 4, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože na terasu sa vchádza zo spoločného schodišťa v dome. W. O.. R. R. uviedol, že terasa patrí do spoločných častí bytového domu práve z dôvodu, že sa

na ňu vchádza zo schodišťa bytovky, teda zo spoločných priestorov. F. ďalej poukázali na to, že sociálne zariadenia pod terasou sú v dezolátnom stave, ktorý môže ohroziť aj ďalšie osoby ako aj E. R., ktorého vchod do bytu priamo s nimi susedí. H. navrhovatelia položili otázky znaleckému ústavu a to či v tejto veci význam skreslenia náčrtu bytu odporcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy, že na terasu sa vchádza zo schodišťa, či možno odstrániť sociálne zariadenia pod tzv. terasou bez poškodenia terasy, a v čom sú nesprávne závery znalca O.. R. R.. E. navrhovatelia uviedli, že podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX izolačné vrstvy a nosné konštrukcie sú spoločnými časťami domu, pochôdzná a ochranná vrstva môže alternatívne prináležať k bytu alebo môže byť spoločnou časťou bytového domu a z toho vyplýva, že podstatná časť terasy patrí do spoločných častí domu.

O.. R. U., G., T. vo vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že na základe splnomocnenia H. Q., a.s. zabezpečoval prípravu zmlúv o prevode vlastníctva bytov na ul. W. kríčok X v Q.. F. rozmiestnenia miestností bytu , ktorý mal byť predaný manželom P. a Q. R. nezodpovedal skutočnosti, pretože skutočný stav bol taký, že na terasu sa vchádzalo z medziposchodia medzi prízemím a prvým nadzemným podlažím. V tom čase manželia R. obývali byt vrátane terasy a v tom duchu bola uzatvorená aj zmluva o prevode bytu. B. nebola úmyselná, neovplyvnila zápis do katastra nehnuteľností.

ÚSI v W. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v stavebnej praxi sa pri bytoch aj nebytových priestoroch bežne vyskytuje príslušenstvo patriace k bytom, resp. nebytovým priestorom, ktoré je prístupné zo spoločných priestorov. Z hľadiska účelového využitia tvoria takéto príslušenstvo najmä: komory a špajzy (môžu byť umiestnené na rovnakom podlaží ako je byt, ale prístup je cez spoločné priestory - chodbu), pivnice (sú spravidla umiestnené v podzemnom podlaží domu, prístupné zo spoločných priestorov), ďalším príslušenstvom môžu byť aj vonkajšie terasy, balkóny, lodžie. H. názoru N. v W. pre rozhodnutie o tom, či terasa je alebo nie je spoločnou časťou bytového domu nemá vplyv náčrt bytu odporcov zhotovený pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Na pojednávaní znalec O.. E. R., ktorý posudok znaleckého ústavu N. v W. č. XXX/XXXX vypracoval trval na záveroch tohto posudku. W. ústav pri podávaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX vychádzal z podkladov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, zo zistení a skutočností, ktoré vyšli najavo pri miestnej ohliadke, ktorá bola vykonaná za prítomnosti niektorých účastníkov, pričom o termíne ohliadky boli upovedomení všetci účastníci konania. H. názoru znaleckého ústavu terasa nad prístavbou k bytovému domu nie je určená na spoločné užívanie, nie je možné ju teda považovať za spoločnú časť bytovému domu. H. znalec O.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane X a 5, uzavrel, že na základe skutočnosti, že terasa je prípustná zo spoločného schodiska, by táto terasa mala patriť medzi spoločné časti bytového domu, s týmto záverom nemožno súhlasiť, a to z dôvodu, že prevažne všetky časti bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového domu. K druhému čiastkovému záveru znalca O.. R. na strane X posudku znalec O.. E. R. uviedol, že v zmysle § 5 ods. X písm. c/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. je náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu aj popis a určenie spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, prípadne určenie, ktoré spoločné časti sú určené na užívanie len niektorým vlastníkom bytov. V danom prípade z kúpnych zmlúv, ktoré sa nachádzajú v spise, jednoznačne vyplýva, že predmetná terasa nebola v zmluvách označená ako spoločná terasa, nebola zaradená medzi spoločné časti bytového domu, ale bola zahrnutá ako súčasť, resp. príslušenstvo k bytu č. X a určená na užívanie s týmto bytom. O. však o právnu otázku. V zmysle technických noriem terasa v bytovom dome nie je nevyhnutnou stavebnou súčasťou domu. H. terasa môže slúžiť tak všetkým vlastníkom bytov na užívanie, ako aj môže byť priradená k niektorému bytu. Projektová dokumentácia bytového domu ohľadom kolaudačného konania sa v spise nenachádza. I. v projektovej dokumentácii k bytovému domu nemusí byť v zmysle právnych predpisov uvedené, či sa jedná o terasu spoločnú alebo o terasu výlučne patriacu k jednotlivému bytu. V prípade, ak by bolo napríklad v projektovej dokumentácii uvedené, že terasa je určená na sušenie bielizne, tak účastníci právnych vzťahov pri vyhotovovaní zmluvy o prevode vlastníctva by boli týmto viazaní, pričom všetci vlastníci bytov v dome by sa mohli dohodnúť aj na tom, že niektoré časti bytového domu, ktoré boli v projektovej dokumentácii určené ako spoločné, budú patriť len niektorému vlastníkovi. Ústav súdneho inžinierstva v Žiline nesúhlasí ani s tretím čiastkovým záverom znalca O.. R. R., podľa ktorého vzhľadom na citáciu ust. § 2 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. medzi spoločné časti patrí spoločná terasa, a to z toho dôvodu, že ide o príkladmé vymedzenie, ktoré časti v dome sa považujú za spoločné časti, a môže sa v praxi stať, že niektoré časti, ktoré sú tam vymenované, sa na stavbe ani nenachádzajú a je predovšetkým na účastníkoch zmlúv, aby si spoločné časti domu presne zadefinovali v zmluvách, ktorými prevádzajú vlastníctvo k bytom. Q. nie je možné z hľadiska technického považovať za miestnosť, ale môže byť prevádzaná spolu s

bytom do vlastníctva kupujúceho, obdobným spôsobom ako balkón alebo lodžia. F. v prípade prevodu vlastníctva k bytu č. X v bytovom dome sa prevádzala aj lodžia, ktorá je takisto umiestnená na spoločnej stropnej konštrukcii a aj pod podlahou tejto lodžie sa nachádzajú izolačné vrstvy, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu. Jediný rozdiel medzi lodžiou a predmetnou terasou je, že na lodžiu, ktorá patrí k bytu č. 3, sa vchádza z predmetného bytu a na terasu sa vstupuje zo spoločného schodišťa. Kritérium prístupu na časť domu nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre stanovenie, či sa jedná o spoločnú časť bytového domu, pretože v praxi sa vyskytujú prípady, kedy spoločná časť domu je prístupná z bytu alebo nebytového priestoru v dome, pričom vlastník bytu má zo zákona povinnosť umožniť prechod cez svoj byt na túto spoločnú časť domu. V prípade, že sa vyskytne potreba opravy alebo údržby spoločnej časti domu, napríklad fasády, je vlastník bytu povinný umožniť vstup zástupcovi spoločenstva alebo inej osobe, ktorá vykonáva opravy za účelom ich vykonania. Pochôdznu vrstvu predmetnej terasy podľa názoru znalca O.. E. R. je možné odstrániť, pričom by bolo potrebné vykonať nejaké stavebné úpravy, a odstránenie pochôdznej vrstvy sa nedotkne a nebude mať vplyv na stabilitu, statiku, bezpečnosť bytového domu. Ďalej uviedol, že nosné konštrukcie a izolačné vrstvy patria do spoločných častí bytového domu a pochôdzna vrstva môže prináležať ku konkrétnemu bytu alebo môže byť spoločnou časťou bytového domu, a to podľa toho, ako je to určené v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ by spoločenstvo chcelo zlikvidovať sociálne zariadenia pod terasou, tak, že by pri odstraňovaní sociálnych zariadení boli ponechané zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, terasa by mohla naďalej existovať. Pokiaľ by boli odstránené zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, vtedy by terasa nemohla existovať. Plocha balkónov, lodžií a terás sa nezarátava pri učení výšky spoluvlastníckeho podielu vlastníkov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a pozemku.

Navrhovateľ 3/ trval na tom, že znalecký posudok č. XXX/XXXX N. súdneho inžinierstva v W. je málo odborný, znalec sa v posudku vyjadruje k právnym otázkam, a k obsahu zmlúv, čo mu neprináleží. P. znalecký ústav na strane 4. svojho posudku uviedol, z akých častí a vrstiev sa skladá terasa, pričom dve spodné vrstvy priradil k spoločným častiam domu a vrchnú vrstvu uviedol, že môže byť spoločnou časťou domu alebo patriť k bytu, navrhovateľ 3/ má za to, že ide v celosti o strechu sociálneho zariadenia, teda ide o spoločnú časť domu. Žiadal, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, odporcov zaviazal k náhrade trov konania. V konaní boli podané dva znalecké posudky, ktoré treba považovať za rovnocenné. Správny je záver v posudku znalca O.. R. R., podľa ktorého je terasa spoločnou časťou domu. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na to, že nie je možné vykonať rekonštrukciu sociálnych zariadení, ktoré sa nachádzajú pod terasou, bez toho, aby sa to nedotklo samotnej terasy, s tým, že z predmetnej terasy do určitej doby zatekalo do bytu, ktorý sa nachádza na prízemí vedľa sociálnych zariadení. Terasa bola v minulosti v dezolátnom stave. Právni predchodcovia odporcov sa o ňu nestarali dostatočne, začalo tam z nej zatekať a po rozhodnutí MsÚ Trnava sa rekonštruovala. V súčasnosti je potrebná údržba sociálnych zariadení, nad ktorými sa nachádza predmetná terasa. Spoločenstvo chce prenajímať bývalú vrátnicu, a na to je potrebné, aby boli prevádzky schopné sociálne zariadenia pod terasou.

Navrhovateľ 10/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX, súdu doručeným XX.X.XXXX uviedol, že D.. Q. T. bol predsedom spoločenstva počas celej doby trvania tohto súdneho konania. Namietol argument znaleckého ústavu, že prevažne všetky časti bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového domu. Nie je to pádny argument. Rozhodujúce je, že vchod na terasu je z chodby, zo spoločných priestorov bytového domu. Skutočnosť, že terasa bola uvedená ako predmet prevodu v kúpnej zmluve nemôže odôvodňovať záver, že terasa naozaj patrí k bytu odporcov. Vlastnícke právo navrhovateľov je nepremlčateľné. Navrhovateľ 10/ nemá vedomosť na základe akých skutočností bola terasa zahrnutá k bytu odporcov; zrejme to bolo na základe skresleného náčrtku Ing. U., na ktorom bolo nesprávne vyznačené, že na terasu sa vchádza z kuchyne bytu odporcov. Podľa znaleckého ústavu terasa môže slúžiť všetkým vlastníkom bytov ako aj len niektorému z bytov. Zo žiadneho z materiálov z minulosti nevyplýva, žeby terasa bola určená jedine odporcom. Znalecký ústav nesprávne porovnáva byt č. X s bytom odporcov, pretože k bytu č. 3 patrí lodžia, na ktorá sa však vchádza z obývacej izby a bolo by absurdné tvrdiť, že by ju mohli užívať aj ďalší vlastníci bytov. WC pod terasou sú v dezolátnom stave. V prípade odstránenia zvislých a vodorovných konštrukcií sociálnych zariadení by podľa vyjadrenia znalca znaleckého ústavu terasa nemohla existovať. Keďže plocha balkónov, lodžií a terás sa do výšky spoluvlastníckeho podielu nezapočítava, v prípade opodstatnenosti žaloby, nie je potrebné robiť žiadne prepočty podielov.

Navrhovateľ 11/ na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Chcel, aby sa tento spor už ukončil. Vlastníci bytov sa na schôdzach kvôli tomu sporu hádajú. Navrhovateľ 11/ osobne nechce tento priestor užívať. Má za to, že odporcovia resp. ich právni predchodcovia sa o predmetnú terasu nestarali, zatekalo z nej do sociálnych zariadení pod terasou, opäť z predmetnej terasy zateká do sociálnych zariadení. Z predmetnej terasy zateká aj do jeho bytu č. 2. Keď navrhovateľ 11/ predmetný byt kúpil od L. M., múr v byte, ktorý susedí so sociálnymi zariadeniami bol celý žltý vo vrchnej časti, bola tam pleseň, ktorú nemohol odstrániť. H. ako byt od pani M. kúpil, bol ho ohliadnuť, videl v akom bol stave a rozhodol sa ho kúpiť, bol si vedomý toho, že byt bude prerábať. V súčasnosti je stav sociálnych zariadení pod terasou taký, že sú tam vypadané elektrické káble zo steny, vypadaná omietka, priestory sú zhnité, vyskytujú sa tam potkany, ktoré musí chytať do pascí. Má pocit, že je to tam zrelé na zrútenie. H. súdu farebné fotografie v počte kusov XX a uviedol, že tieto zachytávajú stav terasy do roku XXXX, následne uviedol, že mohli byť vyhotovené asi v roku XXXX. Ďalej uviedol, že by bolo spravodlivé, aby sa terasa vrátila do spoločného vlastníctva všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že odporcovia nedisponujú projektovou dokumentáciou ohľadom predmetného bytového domu. Poukázala na to, že odporcovia terasu zrekonštruovali. V súčasnosti z nej nezateká ani do sociálnych zariadení a ani do bytu E. R.. Z. 2/ zdôraznila, že byt č. X spolu s terasou užívala jej matka od roku XXXX nepretržite. Bytový dom je starý. V byte, ktorý kúpil E. R. boli pôvodne umyvárky pre robotníkov, ktorí pracovali v mlyne a E. R. si bol vedomý toho v akom stave a za akej situácie byt kupuje. Od neho odporkyňa 2/ vie, že mu niekto sľúbil, že terasa sa zbúra. Terasa bola nadobudnutá do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Právny zástupca odporcov uviedol, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. F. je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia všetkých navrhovateľov a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nedomáhajú sa určenia, že terasa je ich spoluvlastníctvom. Poukázal na to, že predmetom konania je určenie, že terasa je spoločnou časťou bytového domu. Navrhovatelia od odporcov nežiadajú opravu spoločných častí bytového domu. Pokiaľ by aj súd určil, že predmetná terasa je spoločnou časťou bytového domu, nemohol by súd odporcom uložiť povinnosť terasu vypratať, pretože odporcovia by boli spoluvlastníkmi aj tejto spoločnej časti bytového domu. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov v tomto konaní, pretože účastníkmi konania by mali byť všetci vlastníci bytov v bytovom dome. Podľa názoru právneho zástupcu odporcov treba vychádzať zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý jednoznačne znegoval závery znalca O.. R. R., keďže neexistuje projektová dokumentácia k bytovému domu a vzhľadom na ostatné dôkazy je nutné konštatovať, že terasa nie je spoločnou časťou bytového domu, ale patrí odporcom. Pokiaľ namietajú navrhovatelia, že sociálne zariadenia sú v dezolátnom stave, bolo predovšetkým povinnosťou spoločenstva vlastníkov bytov sa o tieto starať, keďže ide o spoločné časti bytového domu. Poukázal na rozhodnutie E. Q. zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého vlhkosť v byte č. X predmetného bytového domu nemá nič spoločné s predmetnou terasou. Ďalej uviedol, že v zmysle § 7c ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa predseda spoločenstva vlastníkov bytov volí na obdobie X rokov. D. funkčné obdobie teda nemôže trvať dlhšie, musí byť po uplynutí funkčného obdobia zvolený nový predseda. Navrhovateľ 3/ prestal byť štatutárnym zástupcom spoločenstva uplynutím troch rokov funkčného obdobia počítaného od kedy bol zvolený, pričom opätovne bol zvolený na schôdzi vlastníkov bytov v decembri XXXX, avšak úkony ktoré v tomto medzi období vykonal, nemôžu byť platné. Ponechal na zvážení súdu, či predvolá a vypočuje navrhovateľov v tejto veci za účelom zistenia, či trvajú na podanom návrhu. Z uvedených dôvodov žiadal právny zástupca odporcov, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľov okrem navrhovateľa 10/ na náhradu trov konania

Navrhovateľ 3/ na pojednávaní uviedol, že v XXXX alebo v XXXX bol zvolený za predsedu spoločenstva, a po uplynutí 3 ročného funkčného obdobia nikto z vlastníkov bytov na schôdzi nechcel vykonávať funkciu predsedu spoločenstva, nebol zvolený nový predseda spoločenstva vlastníkov, a preto túto funkciu vykonával navrhovateľ X/, ktorý bol opäť zvolený za predsedu spoločenstva na schôdzi vlastníkov bytov X.XX.XXXX. F. X/ bol oprávnený za navrhovateľa XX/ vykonávať úkony, aj potom čo mu uplynulo funkčné obdobie 3 rokov, pričom uvedené vyplýva z ust. § 32e zákona č. XXX/XXXX Z.z.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2004 /ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“/ Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť

alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností..

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa predloží dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Navrhovatelia sa domáhali určenia existencie právnej skutočnosti, a to určenia, že predmetná terasa je spoločnou časťou bytového domu podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa pokynu odvolacieho súdu bolo potrebné túto otázku vyriešiť, vzhľadom na dôsledky , ktoré by podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. malo deklaratórne rozhodnutie súdu o tom, či terasa je spoločnou časťou bytového domu. V prípade kladného rozhodnutia by totiž k predmetnej terase patrilo spoluvlastnícke právo všetkým vlastníkom bytov v dome.

Zároveň Krajský súd v Trenčíne v závere uznesenia zo dňa XX.X.XXXX poukázal vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou 6/ C. E. na potrebu pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu prihliadnuť na ustanovenie § 91 ods. X O.s.p.. V uvedenom ustanovení je upravené nerozlučné procesné spoločenstvo. Procesné spoločenstvo sa rozlišuje na spoločenstvo samostatné a spoločenstvo nerozlučné. Účastníctvo pre každú vec vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné právo, ale aj procesné právo, a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú dosiahnuť vo veci kladné rozhodnutie. O nerozlučné procesné spoločenstvo ide tam, kde účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej, či druhej strane. S poukazom na vyššie uvedené dôsledky rozhodnutia súdu o tom, že terasa je spoločnou časťou bytového domu je zrejmé, že účastníkmi konania či už na strane navrhovateľov alebo odporcov musia byť všetci vlastníci, resp. spoluvlastníci bytov v bytovom dome, pretože výrok súdu o tom, že terasa o výmere XX mX je spoločnou časťou domu sa nevyhnutne dotkne ich spoluvlastníckych práv. V konaní sa teda jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ktoré vyplýva z ustanovení § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorých spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nestačí, že účastníkom konania je aj Spoločenstvo vlastníkov bytov predmetného domu, pretože spoločenstvo vykonáva správu domu, no nie je spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu. Navrhovateľka X/ L. M., rod. R. predala počas konania byt č. 2 v bytovom dome E. R., návrh nevzala späť, no predajom bytu stratila aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. J. pripustil vstup E. R. do konania ako ďalšieho navrhovateľa, no podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.XX.XXXX a zhodných prednesov sporových strán je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome okrem navrhovateľov vlastnia byty aj manželia W. a Q. Z., a C. E., ktorí však účastníkmi tohto konania nie sú. I. sa rozsudok o určení , že predmetná terasa je spoločnou časťou bytového domu podľa § 159 ods. X O.s.p. vzťahoval na všetkých vlastníkov/spoluvlastníkov bytov, musia byť účastníkmi konania všetci vlastníci/spoluvlastníci bytov v bytovom dome. Táto podmienka v konaní splnená nebola.

Pokiaľ právny zástupca odporcov namietal, že navrhovateľ 3/ po uplynutí jeho trojročného funkčného obdobia od jeho zvolania za predsedu spoločenstva v roku XXXX, prestal byť predsedom navrhovateľa 10/ (spoločenstva vlastníkov bytov) a jeho úkony až do znovuzvolenia v decembri 2015 nemôžu byť platné, je pravda, že zákon č. 182/1993 Z.z. takúto situáciu výslovne nerieši. Súd je toho názoru, že v takom prípade je na mieste, aby funkciu predsedu vykonával naďalej predseda spoločenstva, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, a to až do zvolenia nového predsedu. Činnosť spoločenstva by nemala byť ochromená tým, že funkčné obdobie sa z tohto dôvodu predčasne skončí. Predseda, ktorému uplynulo funkčné obdobie by mal naďalej konať za spoločenstvo. Zároveň sa tým chráni aj dobrá viera tretích osôb v zápis v registri spoločenstiev, v ktorom je zapísaný predseda spoločenstva. Z výpisov z registra spoločenstiev vyplynulo, že navrhovateľ 3/ bol v čase začatia tohto súdneho konania ako aj po uplynutí trojročného funkčného obdobia zapísaný v registri spoločenstiev (odporcovia netvrdili iné). Preto súd konal s navrhovateľom 3/ ako štatutárom navrhovateľa 10/.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že by prvému nároku nemohol vyhovieť ani pokiaľ by bol okruh účastníkov správny a taktiež mal za preukázané, že nárok o uloženie povinnosti odporcom vypratať predmetnú terasu nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že sporná terasa o výmere 1X mX bola spolu s bytom č. 4 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX predaná pôvodným vlastníkom bytového domu Poľnonákup Q., a.s., zastúpeným správcom konkurznej podstaty právnym predchodcom odporcov Q. a P. R. ako kupujúcim, s tým, že právni predchodcovia odporcov byt s predmetnou terasou už predtým užívali. Taktiež aj zvyšné zmluvy o prevode vlastníctva bytov č. 1, č. X uzavreté s vlastníkom domu H. Q., a.s. sú z rovnakého dátumu XX.X.XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX, z tam vyznačených nadobúdacích titulov je zrejmé, že vlastník bytového domu v tomto období prevádzal všetky byty do vlastníctva ich užívateľom. H. § 5 ods. X písm. a/, c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. Zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj popis bytu, príslušenstva bytu, ako aj určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov. Podľa názoru súdu je podstatná tá skutočnosť, že v žiadnej z týchto zmlúv o prevode vlastníctva bytu nie je ako spoločná časť bytového domu uvedená predmetná terasa o výmere XX mX nad sociálnymi zariadeniami bytového domu. W. otázky, ktoré časti bytového domu sa považujú za spoločné ponecháva zákon č. XXX/XXXX Z.z. zmluvnej úprave vlastníkov bytov. Zákon v § 2 ods. 4 demonštratívne vymedzuje, ktoré časti domu sa považujú za spoločné, no prenecháva na účastníkov zmlúv vyriešenie tejto otázky vzhľadom na špecifiká v zmluve. Zohľadnia sa aj stavebnotechnické determinanty a účelové určenie častí, ktoré môžu ale aj nemusia byť spoločnými. R. domu H. Q., a.s., zastúpeným správcom konkurznej podstaty, ktorý v roku XXXX prevádzal po X krát byty v dome do vlastníctva jednotlivým účastníkom v rámci svojho vlastníckeho oprávnenia bol oprávnený rozhodnúť sa, ktorému užívateľovi prevedie do vlastníctva spolu s bytom aj predmetnú terasu o výmere XX m2. H. názoru súdu nič nebráni takému výkladu zákona č. 182/1993 Z.z., že pôvodný vlastník bytového domu sa sám môže rozhodnúť pri právnom rozdelení domu na byty a nebytové priestory a ich súčasti, ktoré časti domu, budú patriť len niektorým osobám, s ktorými uzatvára prvú zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. platí, že spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. Z tohto ustanovenia vyplýva, že všetci vlastníci bytov sa môžu dohodnúť, ktoré spoločné časti bytového domu vyjmú z režimu spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytového domu a ostanú iba vlastníctvom niektorého z nich. Ak takúto dohodu môžu prijať všetci vlastníci bytov v dome, súd nevidí zákonnú prekážku, ktorá by bránila tomu, aby sa pôvodný vlastník celého domu nemal právo pri právnom rozdelení domu na byty a nebytové priestory rozhodnúť, že predmetná terasa, bude patriť len k niektorému z bytov. Uvedené rozhodnutie pôvodného vlastníka domu ako aj dohoda vlastníkov bytov o vyňatí časti domu z režimu spoluvlastníctva majú svoje limity vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z.z., pretože z hľadiska stavebnotechnického si musia niektoré prvky domu vždy zachovať kvalifikáciu spoločných častí domu a ostať spoluvlastníctvom vlastníkov bytov. Jedná sa napríklad o základy domu, strechu, vodorovné a nosné konštrukcie, pretože sú nevyhnutne potrebné pre podstatu, stabilitu a bezpečnosť domu a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa dom neznehodnotil z hľadiska technického a funkčného. Zároveň sa musí rešpektovať aj účelové určenie niektorých častí domu (napr. chodby, schodišťa), ktoré musia ostať v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytu, aby všetci vlastníci mohli nerušene užívať svoj byt v dome. Znalca O.. R. R. sa súdu nepodarilo vypočuť vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav po vykonanej operácii. Aj bez jeho výsluchu ale súd mohol vo veci rozhodnúť. Súd vychádzal z kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu N. W., ktorý dostatočne vysvetlil, prečo dospel k odlišným záverom ako znalec O.. R. R.. V danom prípade nebola k dispozícii projektová dokumentácia ohľadom bytového domu, z ktorej by bolo možné zistiť pôvodné účelové určenie predmetnej terasy. H. znaleckého ústavu pre určenie, či ide o spoločnú časť domu nie je rozhodujúce kritérium vstupu na predmetnú časť domu, a teda nie je možné na základe toho, že sa na terasu vstupuje zo spoločného schodiska ustáliť záver, že je spoločnou časťou domu. W. O.. E. R. ďalej argumentoval tým, že prevažne všetky časti bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového domu. V zmysle technickej normy terasa v bytovom dome nie je nevyhnutnou stavebnou súčasťou domu. Pochôdznu vrstvu predmetnej terasy je možné podľa znalca O.. E. R. odstrániť, pričom by bolo potrebné vykonať nejaké stavebné úpravy, no odstránenie pochôdznej vrstvy nebude mať vplyv na stabilitu, statiku, bezpečnosť bytového domu. W. O.. E. R. ďalej uviedol, že z hľadiska stavebnotechnického predmetná terasa môže slúžiť všetkým vlastníkom bytov v dome alebo môže byť priradená k niektorému bytu. H. vyjadrenia znalca O.. Mariána R. terasu nie je možné z hľadiska technického považovať za

miestnosť. W. č. XXX/XXXX Z.z. počíta s tým, že terasu, balkóny, lodžie možno prevádzať spolu s bytmi. Terasu je v danom prípade treba chápať ako priestor, ktorý je určený na to, aby sa užíval spolu s bytom, teda terasa je súčasťou bytu. Tvrdenia navrhovateľa X/, že návrhu je potrebné vyhovieť aj z toho dôvodu, že dve z troch konštrukčných vrstiev terasy, a to nosné konštrukcie a izolačné vrstvy patria do spoločných častí domu, a iba jedna vrstva terasy - pochôdzna mohla byť určená na užívanie k jednému bytu, neobstojí. Takýto záver nezodpovedá skutkovému stavu, ktorý súd zistil v konaní a nezohľadňuje špecifiká bytového spoluvlastníctva v bytovom dome. V danom prípade je nesporné a nepochybné, že táto časť bytového domu plní jednak funkciu strechy sociálnych zariadení ale zároveň slúži ako terasa vzhľadom na jej stavebnotechnické vybavenie (podľa zistení znaleckého ústavu má pochôdznu vrstvu, vybudované kovové zábradlie, ohraničená je aj múrikom). W. O.. E. R. v tejto súvislosti poukázal na to, že napríklad v prípade prevodu vlastníctva k bytu č. X v bytovom dome sa prevádzala aj lodžia, ktorá je takisto umiestnená na spoločnej stropnej konštrukcii a aj pod podlahou tejto lodžie sa nachádzajú izolačné vrstvy, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu. Jediný rozdiel medzi lodžiou a predmetnou terasou je, že na lodžiu, ktorá patrí k bytu č. 3, sa vchádza z predmetného bytu a na terasu sa vstupuje zo spoločného schodišťa. Súd sa s týmto logickým vysvetlením znalca stotožňuje. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že sociálne zariadenia pod predmetnou terasou sú v dezolátnom stave, a vyžadujú opravu, znalec O.. E. R. konštatoval, že je možné zrekonštruovať sociálne zariadenia, ak sa neodstránia vodorovné a zvislé nosné konštrukcie. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojom ustanovení § 11 ods. 3 upravuje aj situácie, keď je nevyhnutné vykonať opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z bytu iba jedného vlastníka, tak ukladá povinnosť tomuto vlastníkovi umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy a uvedené ustanovenie je možné podľa názoru súdu aplikovať aj na predmetnú terasu, od ktorej majú kľúče odporcovia. Pôvodná odporkyňa Q. R. terasu užívala XX rokov a aj s rodinnými príslušníkmi, t.j. aj pred tým, ako vlastník domu previedol jej a jej manželovi byt č. X spolu s terasou do vlastníctva. Aj navrhovatelia X/, 3/ potvrdili, že predmetná terasa bola takýmto spôsobom právnymi predchodcami odporcov dlhšiu dobu užívaná. O.. R. U., G., T. vo vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že na náčrte k zmluve o prevode vlastníctva bytu manželov R. nesprávne zakreslil, že na terasu sa vstupovalo z bytu, ktorý obývali P. a Q. R., pričom v skutočnosti sa na terasu vchádzalo zo spoločného schodiska domu a zároveň uviedol, že v tom čase manželia R. obývali byt vrátane terasy a v tom duchu bola uzatvorená aj zmluva o prevode bytu. Q. sa kúpnou zmluvou, ktorou bola prevedená terasa s bytom č. X do vlastníctva právnym predchodcom odporcov zohľadnil dlhé roky trvajúci užívací stav. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná terasa nie je podstatným prvkom domu, ktorý by musel nevyhnutne ostať v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, aby mohol dom slúžiť svojmu účelu, teda aby vlastníci mohli užívať svoje byty v bytovom dome a spravovať spoločné časti a zariadenia domu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu, od ktorej odvíjali svoje vlastnícke právo odporcovia mala všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. S poukazom na uvedené dôvody súd uzavrel, že pôvodný vlastník domu v súlade s ust. § 4 ods. 1, písm. a/, zákonom č. 182/1993 Z.z. na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu platne previedol právnym predchodcom odporcov do vlastníctva s bytom č. 4 aj predmetnú terasu. Terasa je na základe uvedenej právnej skutočnosti súčasťou bytu č. 4, ktorý následne zdedili odporcovia. Navrhovatelia, ktorých v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázali opak.

Keďže terasa nepredstavuje podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločnú časť bytového domu, ale ako priestor tvorí súčasť bytu odporcov, majú právo užívať ju odporcovia, a súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľov na ich vypratanie.

Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd dodáva, že ani v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania určil , že predmetná terasa je spoločnou časťou domu, nemohol by zároveň uložiť odporcom 1/, 2/ povinnosť vypratať terasu. Takýmto rozsudkom súdu by sa totiž deklarovalo, že nielen navrhovateľom, ale aj odporcom patrí podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. spoluvlastnícke právo k predmetnej terase, a keďže ide o ideálny spoluvlastnícky podiel, odporcovia by boli oprávnení spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v dome užívať celú terasu. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka by bolo potrebné zohľadniť režim rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, v zmysle ktorého o tom, ako bude s terasou naložené rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a aplikovať bolo treba osobitné ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého má každý vlastník bytu právo a povinnosť zúčastňovať sa

na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu, s tým, že prehlasovaný vlastník má právo sa obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol a prijaté platné rozhodnutie je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov v dome. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, žeby tento proces rozhodovania spoluvlastníkov o užívaní terasy prebehol a preto by návrh v tejto časti musel byť ako predčasne podaný zamietnutý.

Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 10 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.