Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 753/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr.

Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur

a osem centov) na účet ustanovenej právnej zástupkyne Mgr. Marcely Grancovej,

Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, vedený vo do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

3. Slovenská republika – Ústavný súd Slovenskej republiky n e m á nárok

na úhradu trov právneho zastúpenia uhradených právnej zástupkyni Mgr. Marcele

Grancovej v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ zároveň požiadal

ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho

sťažnosti.

Po posúdení predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom mu ústavný súd uznesením zo 6. novembra 2014 ustanovil za právnu

zástupkyňu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátku Mgr. Marcelu

Grancovú, Kováčska 28, Košice.

Právna zástupkyňa podaním z 3. decembra 2014 upravila sťažnosť sťažovateľa podľa

výzvy ústavného súdu zo 6. novembra 2014.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ 31. augusta 2011 podal okresnému súdu návrh

na obnovu konania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Podľa názoru sťažovateľa od podania návrhu na obnovu konania uplynula doba viac

ako troch rokov, v rámci ktorej nedošlo k rozhodnutiu o podanom návrhu, čo sťažovateľ

označil za „nezákonný a protiústavný postup“ zo strany okresného súdu.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej uviedol:

„Dňa 24. 10. 2013 som písomnou formou žiadal o oboznámenie v akom štádiu táto

moja žiadosť je, avšak nik mi na ňu neodpovedal .

Z tohto dôvodu som požiadal moju družku, aby sa osobne informovala na danom

súde, kde jej však okrem toho, že vec je pridelená sudcovi Mgr. Pavlovi Dekánkovi nič

bližšie nevedeli povedať. Na to podala sťažnosť predsedníčke Okresného súdu Bratislava I

pre nekonanie vo veci, avšak do dnešných dní jej neprišla žiadna odpoveď. V tomto roku

bola viackrát na Okresnom súde Bratislava I, kde jej asi pri štvrtej návšteve povedali, že

vec bola danému sudcovi odobraná a prerozdelená sudcovi JUDr. Rolandovi Keménymu, o

čom som bol informovaný aj ja v júli tohto roku výzvou, či trvám na svojej žiadosti s tým, že

ak áno, mám súdu oznámiť aj to, či žiadam o obhajcu ustanoveného súdom, na čo som

im obratom odpovedal, avšak do dnešného dňa sa v danej veci nič nekoná, teda už viac ako

3 roky od podania mojej žiadosti na tamojší súd...“

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Práva sťažovateľa

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky,

na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8

boli postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Bratislava I konal

vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. bez prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť jeho právnej zástupkyni advokátke, Mgr. Marcele Grancovej, Kováčska 28, 040 01

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet vedený vo

.“

Ústavnému súdu bolo 23. decembra 2014 doručené podanie označené ako doplnenie

sťažnosti z 15. decembra 2014 (ďalej len „doplnenie sťažnosti“), v ktorom sťažovateľ

uviedol: „Vzhľadom na mimoriadne účinný zásah uvedenej protiústavnosti do základných

práv a slobôd mojej osoby, ktorý vytváral dlhodobo pocit neistoty, žiadam zároveň priznať

aj náhradu nemajetkovej ujmy a teda primerané finančné zadosťučinenie, a to minimálne

vo výške 23.300, EUR, ktorá uvedenú protiústavnosť aspoň čiastočne zmierni.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (, m. m. A. B. v. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia

s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.

Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák,

J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany

práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje

na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č.

60 ()].

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v je

zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho

orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. , , ,

).

V trestnom konaní je účelom už označeného základného práva nepochybne odstrániť

stav právnej neistoty obžalovaného zo spáchania trestného činu, a to právoplatným

rozhodnutím o vine bez zbytočných prieťahov.

Pri obnove konania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) môže byť toto právo porušené v zásade

len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania

(, ).

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp.

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty

právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. ,

).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo totiž

už vydané v pôvodnom trestnom konaní, obnovu ktorého sťažovateľ navrhuje, čo v zmysle §

393 ods. 1 predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej

istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna

neistota sťažovateľa bola teda odstránená právoplatným rozhodnutím v pôvodnom trestnom

konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, by odpadol len

za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď

by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , , , ).

V okolnostiach daného prípadu sa tak však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo.

Zároveň ústavný súd dožiadaním okresného súdu zistil, že na verejnom zasadnutí konanom

26. novembra 2014 zobral návrh na obnovu konania späť, pričom okresný súd následne

vyhlásil uznesenie, v zmysle ktorého vzal späťvzatie návrhu na obnovu konania na vedomie.

Uznesenie okresného súdu, ktorým bol uvedený právny úkon sťažovateľa vzatý na vedomie,

má účinky zastavenia napadnutého konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou judikatúrou ústavný súd

odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1

zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho.

Na základe ustanovenia , ktorý zakotvuje výnimku

z tejto zásady, však ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom, pretože právna

zástupkyňa sťažovateľa bola ustanovená ústavným súdom na základe uznesenia

č. k. zo 6. novembra 2014.

Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov ustanovenej právnej zástupkyne. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia a vyjadrenie). Za dva

úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 €, teda 268 €, a dvakrát

režijný paušál v sume po 8,04 €, teda 16,08 €, preto trovy právneho zastúpenia pre

sťažovateľa predstavujú sumu 284,08 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov [§1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)

a b) a § 16 ods. 3].

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária ústavného súdu povinná

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015