Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 372/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Vojtechom

Čipákom, PhD., Vazovova 9/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu nestranným a nezávislým súdom podľa

Slovenskej republiky a jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD.,

Vazovova 9/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu nestranným a nezávislým súdom podľa

(ďalej len „ústava“) a jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. «Vec prejednávajúca sudkyňa ...

porušovala všetky procesné aj hmotné práva v tejto konkrétnej veci, kde Krajský súd

v Trnave v konaní č. sp. zn. predbežným opatrením zakázal dnes

už bývalému manželovi sťažovateľky v záujme jej ochrany

ako i ochrany celej rodiny pred násilníkom vstup do domu v na ulici

.

Vyššie menovaná sudkyňa najskôr prijala uznesenie, v ktorom uložila obom stranám

povinnosť vyjadriť sa, či žiadajú ústne pojednávania alebo súd môže rozhodnúť s ich

súhlasom bez ústneho pojednávania. Tento súhlas obe strany súdu udelili.

Na veľké prekvapenie odrazu účastníci dostali predvolanie na pojednávanie.

Je pravdou, že takým uznesením podľa zákona nie je súd viazaný a môže podľa vlastného

uváženia postupovať inak.

Sudkyňa však toto konanie nad každú únosnú mieru preťahovala, pričom obzvlášť

poukazujem na zrejmú tendenčnosť jej postupu v konaní.

A tak už na prvom pojednávaní, sotva môj právny zástupca povedal tri či štyri slová

o tom, že Krajský súd zakázal vstup do domu, zobrala mi slovo s tým,

že to nesúvisí s vecou. Pritom predmetom konania bola skutočnosť, či súd povolí

do ďalšieho času vstup do predmetného domu.

Potom sa začal celý rad zbytočných pojednávaní a odročení bez akéhokoľvek zmyslu,

nedodržiavanie najzákladnejších ustanovení . O týchto

skutočnostiach je možné presvedčiť sa v spisovom materiáli.

2

Zo zápisníc o pojednávaní možno vidieť, že sudkyňa nikdy neoboznamovala doterajší

priebeh konania. Pojednávania boli iba formálne, aby sa nedalo povedať, že súd nekoná

vôbec. Súd teda konal, ale bez akéhokoľvek zmyslu; do zápisníc sudkyňa zapisovala veci,

ktoré na pojednávaní neodzneli a všetky námietky proti tomu boli zbytočné.

Už hneď na začiatku pojednávania sudkyňa listovala vo svojom kalendári hľadajúc

termín za účelom odročenia aktuálneho pojednávania. Takto nový termín dokonca

v kalendári vyznačila, sotva pojednávanie začalo, čo môj právny zástupca videl na vlastné

oči, pretože v malej pojednávacej miestnosti sedel od pojednávajúcej sudkyne

vo vzdialenosti necelého metra. Pritom dôvody odročenia pojednávaní často neboli nielen

známe, ale ani uvedené.

Môj právny zástupca sudkyňu na tieto okolnosti upozorňoval, pričom zdôrazňoval,

že pojednávania nie sú pripravené, že sú uvedené iba formálne ak aj, že je nehospodárne

vypočúvať svedkov, ktorí boli vypočutí už v rozvodovom konaní... Námietky zo strany môjho

právneho zástupcu v konaní nepomáhali. Moju matku... najskôr nariadila vypočuť

a tá sa dostavila po ťažkej onkologickej operácii prsníka v horúčke, ale sudkyňa ju odmietla

vypočuť, lebo jej vraj už začína termín v ďalšej veci...

Zdôrazňujem, že porušovanie základných ľudských a ústavných práv trvá naďalej,

nakoľko predmetná vec stále nebola ukončená...

Ďalej sa sudkyňa dopustila zaujatosti celkom čerstvo tým, že pojednávania vo veci

stanovila na 9. septembra 2014. V tom čase sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trnave

z dôvodov predchádzajúcej zaujatosti. Tieto námietky boli vznesené 2. augusta 2014.

Krajský súd v Trnave sa formálne pridržiaval lehoty odkedy bolo možné dozvedieť

sa o zaujatosti.

Ďalej, pre ilustráciu zaujatosti sudkyne... uvádzam dôvody menovanej sudkyne

adresované Krajskému súdu, pre ktoré vraj nie je zaujatá. Ide o prípis zo 4. júna 2014,

v ktorom tak hrubo konajúca sudkyňa klame. Odvoláva sa na rozvodový spis manželov

s tým, že si ho „vraj preštudovala“, čo sa však ani nemohlo stať, nakoľko

predmetný spis sa nepretržite, takmer šesť mesiacov nachádza v rámci odvolacieho konania

na Krajskom súde, č. sp. zn. .».

Sťažovateľka uvádza aj ďalšie skutočnosti, ktoré podľa nej svedčia o zaujatosti

zákonnej sudkyne okresného súdu voči nej v označenom konaní. Vo vzťahu k právomoci

ústavného súdu sťažovateľka uvádza:

„Nakoľko v mojej veci vzťahujúcej sa k sťažnosti na Okresný súd Trnava tak proti porušeniu

práva na prerokovanie veci súdom v konaní vedenom pod sp. zn. bez

zbytočných prieťahov podľa a proti porušeniu

práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (a) ako i proti porušeniu práva na nestranného,

nezávislého a nezaujatého sudcu podľa v konaní

vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. nie je možné vyčerpať

za účelom mojich základných práv a slobôd iné právne ani opravné prostriedky a nie je ani

daná právomoc všeobecného súdu vrátane súdu konajúceho v správnom súdnictve alebo

právomoc iného orgánu verejnej moci... podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky túto

sťažnosť podľa .“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal

jej sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci súdom bez zbytočných

prieťahov vyplývajúce z ako i právo

na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd porušené bolo. Základné právo sťažovateľky

na nestranného, nezávislého a nezaujatého sudcu podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. porušené

bolo.

2. Okresný súd Trnava je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške

€ 5 000, (slovom: päťtisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľky vedený...

3. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“

4

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu nestranným a nezávislým súdom (sudcom) podľa , pričom

vo svojej sťažnosti uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. vzniesla

námietku zaujatosti sudkyne 29. mája 2014, ako aj 2. augusta 2014.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom

výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa ().

Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť

toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. ,

, , ).

Z citovaného vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov, a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad

a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (porov. ,

, , , ).

6

V prípise Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. augusta 2014, ktorým vrátil spis sp. zn. okresnému súdu predložený

mu na rozhodnutie o námietke zaujatosti ako nedôvodne predložený, sa uvádza:

„Z podania právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 2. 8. 2014, súdu prvého stupňa

doručeného dňa 5. 8. 2014, ktoré podanie bolo konajúcim súdom predložené odvolaciemu

súdu ako námietka zaujatosti uplatnená účastníkom konania voči sudkyni zo dňa 29. 5.

2014 a 2. 8. 2014, vyplýva doplnenie námietky zaujatosti účastníka zo dňa 29. 5. 2014

o podstatnú náležitosť a to kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode

vylúčenia dozvedel a zároveň podanie novej námietky zaujatosti

Ako už bolo konštatované odvolacím súdom, na námietku zaujatosti zo dňa

29. 5. 2014, ktorá v rozpore s ust. neobsahovala podstatnú náležitosť –

kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel,

sa neprihliada. Citované zákonné ustanovenie ako lex specialis k ust. ,

vychádzajúc z jeho znenia, nevyžaduje vyzvanie účastníka na jeho doplnenie o zákonom

požadovanú (teda chýbajúcu) náležitosť ani zároveň jeho poučenie, ako treba doplnenie

urobiť. Na takéto podanie sa podľa výslovného znenia cit. zákonného ust. neprihliada, teda

hľadí sa naň ako keby nebolo urobené – podané tým ani nie je priestor a neprichádza

do úvahy vyzývať na odstránenie jeho vád.

Z uvádzaného potom vyplýva, že podanie účastníka zo dňa 2. 8. 2014 je potrebné

považovať za novú námietku zaujatosti, ktorá v časti namietaných skutočností s odkazom

na podanie zo dňa 29. 5. 2014 po doplnení podstatnej náležitosti, ktorou je uvedenie, kedy

sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel, je podaná

s odkazom na ust. § 15a ods. ods. 2 oneskorene (účastník sa podľa svojho vyjadrenia

o niektorých dôvodoch vylúčenia sudkyne mal dozvedieť dňa 28. 5. 2014 a o ďalších

ako vyplýva zo spisu na jednotlivých pojednávaniach, ktoré posledné bolo uskutočnené

dňa 10. 4. 2014, pričom námietka bola podaná na poštovú prepravu až 3. 8. 2014,

to znamená, že bola podaná po lehote 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť

o jej dôvodoch), preto sa podľa ust. o nej nerozhoduje, nadriadenému súdu

sa nepredkladá, súd o tom ale musí upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku podal.

Napokon aj nové dôvody, pre ktoré má byť sudkyňa vylúčená, uvedené v podaní

zo dňa 2. 8. 2014, účastníkom označené ako vznesenie nových námietok, spočívajúcich

v tvrdenom zlom úmysle alebo nevedomosti sudkyne nevyzvať účastníka podávajúceho

námietku zaujatosti na odstránenie jej nedostatku a nariadenie jej pojednávania vo veci

na 9. 9. 2014, sú výlučne námietkami proti jej postupu v danom konaní. Preto nie

sú v zmysle spôsobilým dôvodom na vylúčenie sudkyne z veci.

S poukazom na ust. sa potom ani na takú námietku zaujatosti

neprihliada a vec sa nadriadenému súdu ani nepredkladá.“

Ústavný súd okrem uvedeného zistil, že okresný súd v označenej veci nariadil

pojednávanie na 21. máj 2015. Toto pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu

ospravedlnenia sa navrhovateľky i znalkyne, na základe čoho okresný súd nariadil nový

termín pojednávania na 16. jún 2015.

Keďže ochranu označenému ústavnému právu sťažovateľky je oprávnený poskytnúť

vzhľadom na povahu námietky sťažovateľky odvolací súd, kam bola vec postúpená

(rozhodovanie o námietke zaujatosti sudkyne okresného súdu), námietka sťažovateľky

prednesená pred ústavným súdom v jej sťažnosti sa javí byť ako neprípustná, resp. predčasne

podaná. Toto konštatovanie platí o to viac, že doterajšie námietky sťažovateľky v označenej

veci (námietka z 29. mája 2014, resp. z 2. augusta 2014) nemohli byť kvalifikované

príslušným odvolacím súdom ako námietky zaujatosti, pretože nespĺňali náležitosti

uvedeného procesného úkonu z hľadiska jeho obsahu, resp. lehoty, v ktorej bol

uskutočnený. Z uvedeného konštatovania zároveň vyplýva, že sťažovateľka zatiaľ stále

nevyčerpala iné právne a opravné prostriedky na ochranu svojich práv v konaní

pred všeobecnými súdmi, keďže nevzniesla kvalifikovanú námietku zaujatosti sudkyne,

o ktorej by bol právoplatne rozhodol príslušný odvolací súd.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia

jej základného práva podľa postupom okresného súdu (resp. v danej

8

súvislosti i krajského súdu) odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Zo sťažnosti sťažovateľky ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo inak

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Zo sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu vyplýva, že je kvalifikovane

právne zastúpená, avšak sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

nepodala (podľa informácie poskytnutej okresným súdom sťažnosť na prieťahy v označenom

konaní podaná nebola) a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2

). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV.

ÚS 44/03, , ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu

niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa a nasl. Z.

z. neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, a preto podľa v spojení s

ods. 1 bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015