Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 733/2014
PDF · 507.22 KB
No categories available
II. ÚS 733/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom , Advokátska kancelária,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota
pod sp. zn. 2 Er 1402/05) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2152/08
p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 €
(slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta , Advokátska kancelária,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 733/2014 10 zo 6. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2152/08
(predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05).
1.1 Z podania sťažovateľa vyplynulo najmä, že:
„(...) Sťažovateľ je povinným v právnej veci exekúcie s príslušenstvom. Konanie bolo
vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/1402/2005. Konanie je
tohto času proti sťažovateľovi vedené pred Okresným súdom Revúca pod sp. zn.
(...) Dňa 06. 04. 2006 vydal Okresný súd Rimavská Sobota pod sp. zn.
2Er/1402/2005 poverenie č. 5609 030778 na vymoženie sumy 2.000, Sk a trov exekúcie.
Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu vydaného OR PZ v Dolnom Kubíne, č. k.
AA 1281854 zo dňa 16.08.2003 a je vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Monikou
MIKULÍKOVOU, pod. sp. zn. Ex 214/2005.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. účinného od 16. 08. 2003
do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody
a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie.
Až zákonom č. 298/2008 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch bol čl. II. bodom 6. v § 88 vypustený ods. 1.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia uplynutím 3 rokov od uplynutia lehoty
určenej na zaplatenie pokuty, t. j. od 17. 08. 2006 do 31. 08. 2008 bola vykonávaná
protizákonne (na základe prekludovaného a tým zaniklého nároku) a táto mala byť a musí
byť vyhlásená za neprípustnú. O to viac to platí i po 01. 09. 2008, nakoľko by išlo
o retroaktivitu v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Keďže prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a súd na preklúziu prihliada a musí
prihliadať z úradnej povinnosti, už exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota) pri a po
vydaní poverenia dňa 06. 04. 2006 mal povinnosť predmetný spis, ako naplnenie ex offo
povinnosti prihliadnuť na preklúziu, si dať predložiť exekučný spis na lehotu ku dňu
17. 08. 2006 a zisťovať od súdnej exekútorky či pohľadávka bola v lehote do 16. 08. 2006
i vymožená.
Nakoľko od 01. 01. 2008 došlo k vzniku Okresného súdu Revúca, predmetný
exekučný (2Er/1402/2005) spis bol Okresným súdom Rimavská Sobota postúpený na
Okresný súd Revúca, ktorý v exekúcii pokračuje pod sp. zn. 4Er/2152/2008. Teda v januári
2008 Okresný súd Revúca namiesto toho, aby po postúpení predmetného exekučného spisu,
si vec naštudoval a po zistení prekludovanej pohľadávky, túto exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil, spis založil na lehotu, čím od januára 2008, teda viac ako 6
rokov porušoval(...) čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
(...) Oba súdy sú teda v celom exekučnom konaní viac ako 7 a pol roka nečinný,
napriek tomu, že mali oba súdy povinnosť prihliadnuť na prekludovanú pohľadávku
z úradnej povinnosti (ex offo).
(...) U sťažovateľa teda oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované porušiteľmi bez
zákonného postupu neustále vyvolávajú hrozbu neprimeraných výdavkov. Sťažovateľ je teda
pod tlakom a musí sa spoliehať na milosť a nemilosť nielen oprávneného, ale i tohto času
porušovateľa (Okresný súd Revúca) a musí byť 100 % úspešný, pretože v opačnom prípade
neúspech má dopad na uspokojovanie základných životných potrieb seba ako i svojej
rodine.
Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy vo všetkých konaniach vedených
pod rôznymi spisovými značkami pred rôznymi súdmi a takto je stále porušované
garantované právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou
nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu, nakoľko
do dnešného dňa nie je exekúcia skončená, i keď tak mala byť už 17. 08. 2006. Odhliadnuc
od skutočnosti, že súdny exekútor má právo zablokovať účet sťažovateľa, resp. vykonávať
zrážky zo mzdy, a tak tiež prispením oboch súdov, ohroziť uspokojovanie základných
životných potrieb, má pre sťažovateľa riadne konanie a rozhodnutie súdu vo veci význam.
Povaha veci, konanie a prístup Okresných súdov si od začiatku vyžadoval a vyžaduje
mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu
postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty, a to
zákonným postupom štátnych orgánov. Napriek tomu porušovatelia nekonali a Okresný súd
Revúca nekonal, nekoná a vytvára sa tým u sťažovateľa zbytočný pocit oprávnenosti nároku
oprávneného s hrozbou sankcií v podobe neuveriteľnej pohľadávky vo výške 1.291,26 €,
ktorá vznikla len nečinnosťou súdov.
Ústava Slovenskej republiky a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov
v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 70/1998 z 13. januára 1999)
To sa týka i exekučných konaní, najmä ak súd má nielen povinnosť vydať poverenie,
ale i neoprávnenú exekúciu na základe prekludovanej pohľadávky vyhlásiť za neprípustnú
a exekúciu zastaviť.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konania porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma
aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide, b)
správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.
a) Predmetom konania pred Okresnými súdmi bolo a je zaplatenie 66,38 €
s príslušenstvom proti sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť
svedčiaca o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si
vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď), ide o
bežnú agendu prvostupňových súdov.
b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní
o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel
k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresných súdov, pričom povinnosť konať mal
a má štátny orgán.
c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup
okresného súdu.
Nečinnosť Okresných súdov, ako aj súčasný stav, po viac ako 7 a pol roku od
preklúzie nebolo rozhodnuté o neprípustnosti a zastavení exekúcie nemožno podľa názoru
sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.
Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie protizákonným nekonaním súdov
nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie
veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.
Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým 7 a pol
ročným prieťahom.
(...) Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa takto:
I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. Dohovoru(...) bolo postupom Okresného súdu
Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1402/2005 a postupom Okresného súdu
Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/2152/2008 porušené.
II. Okresnému súdu Revúca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4Er/2152/2008 konal bez ďalších prieťahov.
III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €
(slovom: päťtisíc Eur), ktorému ich sú Okresný súd Rimavská Sobota a Okresný súd Revúca
povinní solidárne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Rimavská Sobota a Okresný súd Revúca sú povinní solidárne
uhradiť trovy právneho zastúpenia(...) (...), do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu. (...)“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 864/2014 z 18. decembra 2014
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára 2015.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) V prípade sťažovateľa nemohla(...) nastať subjektívna ujma dĺžkou trvania
predmetnej exekúcie, keďže sa o vykonávaní predmetnej exekúcie dozvedel až dňa
2. 1. 2014, a teda nemohol vnímať negatívne dôsledky prieťahov v tomto konaní. Zároveň
súdna exekútorka oznámila, že v predmetnej exekúcii neboli doteraz vymožené žiadne
finančné prostriedky, a preto sťažovateľovi doteraz nevznikla ani ujma vo forme škody.
Zároveň neboli zistené prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku.
Predmetná ústavná sťažnosť bola podaná bezprostredne (približne mesiac po
doručení návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie Okresnému súdu Revúca bez toho, aby
sťažovateľ vyčkal na rozhodnutie Okresného súdu Revúca. Predmetná exekúcia bola
neprávoplatne zastavená až dňa 2. 12. 2014 vzhľadom na vysokú zaťaženosť súdu v rámci
exekučnej agendy (v súčasnosti sa na Okresnom súde vedie približne 26 000 exekučných
konaní), pričom sťažovateľ ani neurgoval o rýchlejšie rozhodnutie o jeho návrhu na
zastavenie exekúcie, ani nepodal sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu.
Predmetné poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Rimavská Sobota,
ktorý následne tento spis nezaložil na krátkodobú lehotu (vzhľadom na to, že v septembri
2006 malo dôjsť k prekludovaniu vymáhanej pohľadávky) ale na dlhodobú lehotu. Okresný
súd Revúca po svojom opätovnom vzniku dňa 1. 1. 2008 prevzal z Okresného súdu
Rimavská Sobota približne 12 000 exekučných spisov s ich preklopením v lehotách, na ktoré
boli uložené odovzdávajúcim Okresným súdom Rimavská Sobota. Vzhľadom na vysoký
počet prevzatých exekučných spisov nebolo možné každý z nich skontrolovať.
Ak vznikli v tomto konaní prieťahy, boli zapríčinené tým, že sťažovateľ si neprevzal
na známej adrese trvalého bydliska upovedomenie o začatí exekúcie od mája 2006 do
decembra 2013. Sťažovateľ sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, adresu trvalého
bydliska si doteraz nezmenil, hoci sa v súvislosti so svojimi pracovnými aktivitami zdržiaval
a býval v Piešťanoch resp. v Bratislave a pravdepodobne sa aj stále zdržiava v niektorej
z uvedených lokalít. Okresnému súdu Revúca ani doposiaľ nie je známa adresa, na ktorú je
sťažovateľovi možné doručovať písomnosti.
K požiadavke zaslania exekučného spisu 4Er/2152/2008 Vám oznamujeme, že
v súčasnosti plynie lehota na podanie opravného prostrediu proti uzneseniu Okresného
súdu Revúca sp. zn. 4Er/2152/2008 14 zo dňa 2. 12. 2014, ktorým bola predmetná exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola predmetná exekúcia aj zastavená. V prípade, že
nebude podané odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, toto rozhodnutie by malo
nadobudnúť právoplatnosť v januári 2015. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
predmetného konania Vám doručíme originál exekučného spisu 4Er/2152/2008 spolu
s originálom exekútorského spisu EX 214/2005. Z uvedeného dôvodu Vám zatiaľ zasielame
fotokópiu exekučného spisu 4Er/2152/2008.
Zároveň oznamujeme, že súhlasíme s upustením od verejného pojednávania
a nemáme ďalšie návrhy na dokazovanie.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
zaujal toto stanovisko:
«(...) V zmysle § 30 ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR súhlasíme s upustením od
verejného pojednávania.
Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedu
Okresného súdu Revúca nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu
konania nie je a nebola vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu
prvostupňových súdov).
Obranu Okresného súdu Revúca spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy,
resp. problémy so zaťaženosťou, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou
prieťahy v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
(napr. II. ÚS 48/96, II ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých
štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na
zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v
súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v
príslušnom oddelení ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo
byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Čo sa týka nemožnosti nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie súdnou
exekútorkou, uvádzame, že súdna exekútorka ako osoba poverená výkonom exekúcie
Okresným súdom Revúca disponuje s možnosťami ako doručiť akúkoľvek písomnosť
akémukoľvek subjektu (priamo alebo cestou opatrovníka), z tohto dôvodu ospravedlňovanie
nekonania súdu zdržovaním sa na území SR, avšak nie v mieste trvalého pobytu
(opakujeme, že súd porušil ex offo povinnosť zastaviť exekúciu už v septembri 01.09.2006 a
nemal ju zastavovať až na základe návrhu sťažovateľa a už vôbec nie po 11 mesiacoch od
jeho doručenia; ak by nepodal sťažovateľ ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR by nepožiadal
Okresný súd Revúca o vyjadrenie k zastaveniu by ani v roku 2014 nedošlo), resp.
akceptovanie pasivity súdnej exekútorky, ktorá i v roku 2014 konala akoby žiadna preklúzia
neexistovala a vykonávala exekúciu 9 rokov a nie od doručenia upovedomenia
sťažovateľovi, je prinajmenšom alibistické.
To má tak vplyv i na právnu neistotu sťažovateľa, pretože bez ohľadu na doručenie
upovedomenia exekúcia trvala viac ako 9 rokov a toľko nemala. To znamená, že ak súdna
exekútorka doručovala upovedomenia v máji 2006, takto mohla zákonne postupovať len do
31.08.2006. Od 01.09.2006 je irelevantné doručovanie a robenie iných úkonov než vyhlásiť
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Táto tak mala byť zastavená už v roku 2006
Okresným súdom Rimavská Sobota, ak tento tak neučinil 01.01.2008 tak mal spraviť
Okresný súd Revúca, ak ten tak nepostupoval, toleroval nečinnosť odovzdávajúceho súdu
ako súd preberajúci a taktiež ignoroval nezákonný postup osoby, ktorá ním bola poverená.
Ak Okresný súd Revúca uvádza, že nemohla nastať subjektívna ujma dĺžkou trvania
predmetnej exekúcie a keď neboli doteraz vymožené prostriedky, žiadna ujma vo forme
škody, tak sa mýli. Ak by vznikla škoda tak sťažovateľ bude postupovať podľa príslušného
zákona o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Touto sťažnosťou sa
žiadnej náhrady škody nedomáha. Domáha sa ochrany porušenia jeho základného
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní, ktoré je vedené proti nemu v tomto
čase viac ako 9 rokov. Okamih dozvedenia sa o nej je irelevantná, pretože exekúciu
objektívne a následne i subjektívne vníma ako 9 ročný hon na jeho osobu, ktorý trvá 9 rokov
nezákonného postupu („nepostupu“) či už súdnou exekútorkou, ale najmä Okresným súdom
Revúca.
Okresný súd nie je len mechanický a formálny „vydavateľ“ poverení, ale tento musí,
najmä v tomto prípade, ak ide o exekučný titul, u ktorého prichádza do úvahy preklúzia,
vykonať a zabezpečiť zákonný priebeh exekúcie a to tak, že si spis dá na lehotu, ktorá pri jej
uplynutí umožní exekučnému súdu revíziu spisu (požiadať exekútora o stave konania a pri
zistení nevymoženia pohľadávky a jej preklúzie, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť
ju).
Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu
a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje(...) trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto
vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Revúca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
(2 právne úkony vykonané v roku 2014 a 1 právny úkon vykonaný v roku 2015(...)
sťažovateľovi v sume 432,30 € (slovom: štyristotridsaťdva Eur a tridsať centov) advokátovi
(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorého originál bol ústavnému súdu
zapožičaný 2. marca 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresným
súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05):
Dňa 9. novembra 2005 podala Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Žiline (ďalej aj „oprávnený“), proti sťažovateľovi ako povinnému na Okresnom
súde Rimavská Sobota „oznámenie“, že „sme podali návrh na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 Er 1402/05 ako právna vec
„navrhovateľa Krajské riaditeľstvo PZ proti odporcovi o zaplatenie 2 000 Sk“.
Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Ondrejovi Labanczovi.
Dňa 22. marca 2006 súd vyzval súdnu exekútorku Mgr. Moniku Mikulíkovú (ďalej
len „súdna exekútorka“ alebo „exekútorka“), aby doložila návrh na vykonanie exekúcie,
„bez ktorého súd nemôže vydať poverenie na vykonanie exekúcie“.
Dňa 4. apríla 2006 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený návrh
Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, na vykonanie
exekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi ako povinnému z titulu
„bloku na pokutu nezaplatenú na mieste“.
Dňa 6. apríla 2006 Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie (č. 5609 030778)
na vykonanie exekúcie.
Dňa 10. apríla 2006 bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnej
exekútorke.
Dňa 24. apríla 2006 exekútorka vydala „Upovedomenie o začatí exekučného
konania“ sp. zn. Ex 214/05 4. V rovnaký deň požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
(ďalej len „úrad práce“) a Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 10. mája 2006 úrad práce reagoval na žiadosť exekútorky. V rovnaký deň
požiadala exekútorka register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register
obyvateľov“) o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 30. mája 2006 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.
Dňa 2. júna 2006 exekútorka si predvolala sťažovateľa, predvolanie sa však
nepodarilo doručiť.
Dňa 28. septembra 2006 register obyvateľov reagoval na žiadosť exekútorky.
Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach
a obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Rimavská Sobota na nadobúdajúci Okresný súd Revúca. Vec bola na
okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 4 Er 2152/08 a bola pridelená na rozhodnutie
sudcovi Mgr. Petrovi Kvietkovi.
Dňa 19. augusta 2010 súdna exekútorka požiadala Daňový úrad v Revúcej (ďalej len
„daňový úrad“), Sociálnu poisťovňu a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Revúca (ďalej
len „policajný zbor“) o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 7. septembra 2010 policajný zbor reagoval na žiadosť exekútorky.
Dňa 9. septembra 2010 daňový úrad reagoval na žiadosť exekútorky.
Dňa 4. októbra 2010 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.
Dňa 19. februára 2013 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline oznámilo
súdnej exekútorke, že bolo zrušené ako rozpočtová organizácia, pričom práva a povinnosti
zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Dňa 20. novembra 2013 exekútorka požiadala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.,
Bratislava (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), o poskytnutie súčinnosti.
Dňa 17. decembra 2013 zdravotná poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.
Dňa 19. decembra 2013 bolo vydané upovedomenie o spôsoboch vykonania exekúcie
a bol vydaný príkaz na začatie exekučného konania zrážkami zo mzdy povinného.
Dňa 11. januára 2014 sťažovateľ podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
a na zastavenie exekúcie.
Dňa 2. decembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. Miroslavovi Šedivcovi. Okresný súd požiadal v uvedený deň súdnu exekútorku
„o urgentné zaslanie ex. spisu EX 214/2005“. Súdna exekútorka v rovnaký deň zaslala
okresnému súdu žiadaný spis.
Dňa 2. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 4 Er 2152/08 14 exekúciu
vedenú na úrade súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej pod sp. zn. EX 214/2005
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. decembra
2014.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci na vykonanie
exekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi postupom Okresného súdu
Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresným
súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05) dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť
nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej
konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor
ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť
súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS
56/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ v niektorých prípadoch
neprevzal zásielky okresného súdu. V napadnutom konaní však nebolo preukázané, že by
k tomu dochádzalo zo strany sťažovateľa úmyselne, či z iných neospravedlniteľných
dôvodov.
Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté exekučné konanie trvalo celkove viac ako 9
rokov, čo je už samo osebe neprimerané v prípade exekučného konania. Okrem toho
okresný súd bol v danej veci aj opakovane krátkodobo, ale i dlhodobo nečinný, a to
konkrétne od 28. septembra 2006 do 19. augusta 2010 (takmer štyri roky), od 4. októbra
2010 do 19. februára 2013 (dva roky a štyri mesiace) a od 11. januára 2014 do 2. decembra
2014 (desať mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas minimálne 7 rokov súdy nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.
Na „vysokú zaťaženosť súdu v rámci exekučnej agendy“, na ktoré v danej veci poukázal
okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát
vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b
ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,
posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Rimavská Sobota a nadobúdajúceho
Okresného súdu Revúca ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný
súd Revúca vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (napr. I. ÚS 32/08).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 2. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 4 Er 2152/08
14 predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, neprichádzalo do úvahy
v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,
pretože „neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou
nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom
na povahu veci [exekúcia na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €)], ako aj na skutočnosť, že
okresný súd už vo veci právoplatne rozhodol, považuje za primerané vo výške 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24. februára 2014, spísanie ústavnej
sťažnosti z 24. februára 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára
2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný
paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume
139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015