Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 733/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom , Advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Revúca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 €

(slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta , Advokátska kancelária,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

zo 6. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. ).

1.1 Z podania sťažovateľa vyplynulo najmä, že:

„(...) Sťažovateľ je povinným v právnej veci exekúcie s príslušenstvom. Konanie bolo

vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. . Konanie je

tohto času proti sťažovateľovi vedené pred Okresným súdom Revúca pod sp. zn.

.

(...) Dňa 06. 04. 2006 vydal Okresný súd Rimavská Sobota pod sp. zn.

poverenie č. 5609 030778 na vymoženie sumy 2.000, Sk a trov exekúcie.

Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu vydaného OR PZ v Dolnom Kubíne, č. k.

AA 1281854 zo dňa 16.08.2003 a je vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Monikou

MIKULÍKOVOU, pod. sp. zn. Ex 214/2005.

Podľa účinného od 16. 08. 2003

do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody

a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich

zaplatenie.

Až , ktorým bol novelizovaný

o priestupkoch bol čl. II. bodom 6. v § 88 vypustený ods. 1.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia uplynutím 3 rokov od uplynutia lehoty

určenej na zaplatenie pokuty, t. j. od 17. 08. 2006 do 31. 08. 2008 bola vykonávaná

protizákonne (na základe prekludovaného a tým zaniklého nároku) a táto mala byť a musí

byť vyhlásená za neprípustnú. O to viac to platí i po 01. 09. 2008, nakoľko by išlo

o retroaktivitu v rozpore s princípmi právneho štátu podľa SR.

Keďže prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a súd na preklúziu prihliada a musí

prihliadať z úradnej povinnosti, už exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota) pri a po

vydaní poverenia dňa 06. 04. 2006 mal povinnosť predmetný spis, ako naplnenie ex offo

povinnosti prihliadnuť na preklúziu, si dať predložiť exekučný spis na lehotu ku dňu

17. 08. 2006 a zisťovať od súdnej exekútorky či pohľadávka bola v lehote do 16. 08. 2006

i vymožená.

Nakoľko od 01. 01. 2008 došlo k vzniku Okresného súdu Revúca, predmetný

exekučný () spis bol Okresným súdom Rimavská Sobota postúpený na

Okresný súd Revúca, ktorý v exekúcii pokračuje pod sp. zn. . Teda v januári

2008 Okresný súd Revúca namiesto toho, aby po postúpení predmetného exekučného spisu,

si vec naštudoval a po zistení prekludovanej pohľadávky, túto exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a exekúciu zastavil, spis založil na lehotu, čím od januára 2008, teda viac ako 6

rokov porušoval(...) SR.

(...) Oba súdy sú teda v celom exekučnom konaní viac ako 7 a pol roka nečinný,

napriek tomu, že mali oba súdy povinnosť prihliadnuť na prekludovanú pohľadávku

z úradnej povinnosti (ex offo).

(...) U sťažovateľa teda oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované porušiteľmi bez

zákonného postupu neustále vyvolávajú hrozbu neprimeraných výdavkov. Sťažovateľ je teda

pod tlakom a musí sa spoliehať na milosť a nemilosť nielen oprávneného, ale i tohto času

porušovateľa (Okresný súd Revúca) a musí byť 100 % úspešný, pretože v opačnom prípade

neúspech má dopad na uspokojovanie základných životných potrieb seba ako i svojej

rodine.

Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy vo všetkých konaniach vedených

pod rôznymi spisovými značkami pred rôznymi súdmi a takto je stále porušované

garantované právo podľa SR.

Neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou

nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu, nakoľko

do dnešného dňa nie je exekúcia skončená, i keď tak mala byť už 17. 08. 2006. Odhliadnuc

od skutočnosti, že súdny exekútor má právo zablokovať účet sťažovateľa, resp. vykonávať

zrážky zo mzdy, a tak tiež prispením oboch súdov, ohroziť uspokojovanie základných

životných potrieb, má pre sťažovateľa riadne konanie a rozhodnutie súdu vo veci význam.

Povaha veci, konanie a prístup Okresných súdov si od začiatku vyžadoval a vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu

postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty, a to

zákonným postupom štátnych orgánov. Napriek tomu porušovatelia nekonali a Okresný súd

Revúca nekonal, nekoná a vytvára sa tým u sťažovateľa zbytočný pocit oprávnenosti nároku

oprávneného s hrozbou sankcií v podobe neuveriteľnej pohľadávky vo výške 1.291,26 €,

ktorá vznikla len nečinnosťou súdov.

a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov

v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. januára 1999)

To sa týka i exekučných konaní, najmä ak súd má nielen povinnosť vydať poverenie,

ale i neoprávnenú exekúciu na základe prekludovanej pohľadávky vyhlásiť za neprípustnú

a exekúciu zastaviť.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konania porušenia základného práva podľa

, ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma

aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide, b)

správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Predmetom konania pred Okresnými súdmi bolo a je zaplatenie 66,38 €

s príslušenstvom proti sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť

svedčiaca o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si

vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď), ide o

bežnú agendu prvostupňových súdov.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel

k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresných súdov, pričom povinnosť konať mal

a má štátny orgán.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup

okresného súdu.

Nečinnosť Okresných súdov, ako aj súčasný stav, po viac ako 7 a pol roku od

preklúzie nebolo rozhodnuté o neprípustnosti a zastavení exekúcie nemožno podľa názoru

sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie protizákonným nekonaním súdov

nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie

veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým 7 a pol

ročným prieťahom.

(...) Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa takto:

I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a ods. Dohovoru(...) bolo postupom Okresného súdu

Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu

Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Revúca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €

(slovom: päťtisíc Eur), ktorému ich sú Okresný súd Rimavská Sobota a Okresný súd Revúca

povinní solidárne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Rimavská Sobota a Okresný súd Revúca sú povinní solidárne

uhradiť trovy právneho zastúpenia(...) (...), do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 864/2014 z 18. decembra 2014

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára 2015.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V prípade sťažovateľa nemohla(...) nastať subjektívna ujma dĺžkou trvania

predmetnej exekúcie, keďže sa o vykonávaní predmetnej exekúcie dozvedel až dňa

2. 1. 2014, a teda nemohol vnímať negatívne dôsledky prieťahov v tomto konaní. Zároveň

súdna exekútorka oznámila, že v predmetnej exekúcii neboli doteraz vymožené žiadne

finančné prostriedky, a preto sťažovateľovi doteraz nevznikla ani ujma vo forme škody.

Zároveň neboli zistené prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku.

Predmetná ústavná sťažnosť bola podaná bezprostredne (približne mesiac po

doručení návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie Okresnému súdu Revúca bez toho, aby

sťažovateľ vyčkal na rozhodnutie Okresného súdu Revúca. Predmetná exekúcia bola

neprávoplatne zastavená až dňa 2. 12. 2014 vzhľadom na vysokú zaťaženosť súdu v rámci

exekučnej agendy (v súčasnosti sa na Okresnom súde vedie približne 26 000 exekučných

konaní), pričom sťažovateľ ani neurgoval o rýchlejšie rozhodnutie o jeho návrhu na

zastavenie exekúcie, ani nepodal sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu.

Predmetné poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Rimavská Sobota,

ktorý následne tento spis nezaložil na krátkodobú lehotu (vzhľadom na to, že v septembri

2006 malo dôjsť k prekludovaniu vymáhanej pohľadávky) ale na dlhodobú lehotu. Okresný

súd Revúca po svojom opätovnom vzniku dňa 1. 1. 2008 prevzal z Okresného súdu

Rimavská Sobota približne 12 000 exekučných spisov s ich preklopením v lehotách, na ktoré

boli uložené odovzdávajúcim Okresným súdom Rimavská Sobota. Vzhľadom na vysoký

počet prevzatých exekučných spisov nebolo možné každý z nich skontrolovať.

Ak vznikli v tomto konaní prieťahy, boli zapríčinené tým, že sťažovateľ si neprevzal

na známej adrese trvalého bydliska upovedomenie o začatí exekúcie od mája 2006 do

decembra 2013. Sťažovateľ sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, adresu trvalého

bydliska si doteraz nezmenil, hoci sa v súvislosti so svojimi pracovnými aktivitami zdržiaval

a býval v Piešťanoch resp. v Bratislave a pravdepodobne sa aj stále zdržiava v niektorej

z uvedených lokalít. Okresnému súdu Revúca ani doposiaľ nie je známa adresa, na ktorú je

sťažovateľovi možné doručovať písomnosti.

K požiadavke zaslania exekučného spisu Vám oznamujeme, že

v súčasnosti plynie lehota na podanie opravného prostrediu proti uzneseniu Okresného

súdu Revúca sp. zn. zo dňa 2. 12. 2014, ktorým bola predmetná exekúcia

vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola predmetná exekúcia aj zastavená. V prípade, že

nebude podané odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, toto rozhodnutie by malo

nadobudnúť právoplatnosť v januári 2015. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení

predmetného konania Vám doručíme originál exekučného spisu spolu

s originálom exekútorského spisu EX 214/2005. Z uvedeného dôvodu Vám zatiaľ zasielame

fotokópiu exekučného spisu .

Zároveň oznamujeme, že súhlasíme s upustením od verejného pojednávania

a nemáme ďalšie návrhy na dokazovanie.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

zaujal toto stanovisko:

«(...) V zmysle SR súhlasíme s upustením od

verejného pojednávania.

Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedu

Okresného súdu Revúca nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu

konania nie je a nebola vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu

prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Revúca spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy,

resp. problémy so zaťaženosťou, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou

prieťahy v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR

(napr. , alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v

súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v

príslušnom oddelení ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo

byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva

sťažovateľa podľa SR.

Čo sa týka nemožnosti nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie súdnou

exekútorkou, uvádzame, že súdna exekútorka ako osoba poverená výkonom exekúcie

Okresným súdom Revúca disponuje s možnosťami ako doručiť akúkoľvek písomnosť

akémukoľvek subjektu (priamo alebo cestou opatrovníka), z tohto dôvodu ospravedlňovanie

nekonania súdu zdržovaním sa na území SR, avšak nie v mieste trvalého pobytu

(opakujeme, že súd porušil ex offo povinnosť zastaviť exekúciu už v septembri 01.09.2006 a

nemal ju zastavovať až na základe návrhu sťažovateľa a už vôbec nie po 11 mesiacoch od

jeho doručenia; ak by nepodal sťažovateľ ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR by nepožiadal

Okresný súd Revúca o vyjadrenie k zastaveniu by ani v roku 2014 nedošlo), resp.

akceptovanie pasivity súdnej exekútorky, ktorá i v roku 2014 konala akoby žiadna preklúzia

neexistovala a vykonávala exekúciu 9 rokov a nie od doručenia upovedomenia

sťažovateľovi, je prinajmenšom alibistické.

To má tak vplyv i na právnu neistotu sťažovateľa, pretože bez ohľadu na doručenie

upovedomenia exekúcia trvala viac ako 9 rokov a toľko nemala. To znamená, že ak súdna

exekútorka doručovala upovedomenia v máji 2006, takto mohla zákonne postupovať len do

31.08.2006. Od 01.09.2006 je irelevantné doručovanie a robenie iných úkonov než vyhlásiť

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Táto tak mala byť zastavená už v roku 2006

Okresným súdom Rimavská Sobota, ak tento tak neučinil 01.01.2008 tak mal spraviť

Okresný súd Revúca, ak ten tak nepostupoval, toleroval nečinnosť odovzdávajúceho súdu

ako súd preberajúci a taktiež ignoroval nezákonný postup osoby, ktorá ním bola poverená.

Ak Okresný súd Revúca uvádza, že nemohla nastať subjektívna ujma dĺžkou trvania

predmetnej exekúcie a keď neboli doteraz vymožené prostriedky, žiadna ujma vo forme

škody, tak sa mýli. Ak by vznikla škoda tak sťažovateľ bude postupovať podľa príslušného

zákona o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Touto sťažnosťou sa

žiadnej náhrady škody nedomáha. Domáha sa ochrany porušenia jeho základného

ústavného práva podľa SR v konaní, ktoré je vedené proti nemu v tomto

čase viac ako 9 rokov. Okamih dozvedenia sa o nej je irelevantná, pretože exekúciu

objektívne a následne i subjektívne vníma ako 9 ročný hon na jeho osobu, ktorý trvá 9 rokov

nezákonného postupu („nepostupu“) či už súdnou exekútorkou, ale najmä Okresným súdom

Revúca.

Okresný súd nie je len mechanický a formálny „vydavateľ“ poverení, ale tento musí,

najmä v tomto prípade, ak ide o exekučný titul, u ktorého prichádza do úvahy preklúzia,

vykonať a zabezpečiť zákonný priebeh exekúcie a to tak, že si spis dá na lehotu, ktorá pri jej

uplynutí umožní exekučnému súdu revíziu spisu (požiadať exekútora o stave konania a pri

zistení nevymoženia pohľadávky a jej preklúzie, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť

ju).

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu

a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje(...) trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto

vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Revúca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

(2 právne úkony vykonané v roku 2014 a 1 právny úkon vykonaný v roku 2015(...)

sťažovateľovi v sume 432,30 € (slovom: štyristotridsaťdva Eur a tridsať centov) advokátovi

(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorého originál bol ústavnému súdu

zapožičaný 2. marca 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na

Okresnom súde Revúca pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom Okresným

súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. ):

Dňa 9. novembra 2005 podala Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Žiline (ďalej aj „oprávnený“), proti sťažovateľovi ako povinnému na Okresnom

súde Rimavská Sobota „oznámenie“, že „sme podali návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ako právna vec

„navrhovateľa Krajské riaditeľstvo PZ proti odporcovi o zaplatenie 2 000 Sk“.

Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Ondrejovi Labanczovi.

Dňa 22. marca 2006 súd vyzval súdnu exekútorku Mgr. Moniku Mikulíkovú (ďalej

len „súdna exekútorka“ alebo „exekútorka“), aby doložila návrh na vykonanie exekúcie,

„bez ktorého súd nemôže vydať poverenie na vykonanie exekúcie“.

Dňa 4. apríla 2006 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený návrh

Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, na vykonanie

exekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi ako povinnému z titulu

„bloku na pokutu nezaplatenú na mieste“.

Dňa 6. apríla 2006 Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie (č. 5609 030778)

na vykonanie exekúcie.

Dňa 10. apríla 2006 bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnej

exekútorke.

Dňa 24. apríla 2006 exekútorka vydala „Upovedomenie o začatí exekučného

konania“ sp. zn. Ex 214/05 4. V rovnaký deň požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

(ďalej len „úrad práce“) a Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 10. mája 2006 úrad práce reagoval na žiadosť exekútorky. V rovnaký deň

požiadala exekútorka register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register

obyvateľov“) o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 30. mája 2006 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.

Dňa 2. júna 2006 exekútorka si predvolala sťažovateľa, predvolanie sa však

nepodarilo doručiť.

Dňa 28. septembra 2006 register obyvateľov reagoval na žiadosť exekútorky.

Dňa 1. januára 2008 podľa , ktorým sa mení

a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach

a obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Rimavská Sobota na nadobúdajúci Okresný súd Revúca. Vec bola na

okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie

sudcovi Mgr. Petrovi Kvietkovi.

Dňa 19. augusta 2010 súdna exekútorka požiadala Daňový úrad v Revúcej (ďalej len

„daňový úrad“), Sociálnu poisťovňu a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Revúca (ďalej

len „policajný zbor“) o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 7. septembra 2010 policajný zbor reagoval na žiadosť exekútorky.

Dňa 9. septembra 2010 daňový úrad reagoval na žiadosť exekútorky.

Dňa 4. októbra 2010 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.

Dňa 19. februára 2013 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline oznámilo

súdnej exekútorke, že bolo zrušené ako rozpočtová organizácia, pričom práva a povinnosti

zrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 20. novembra 2013 exekútorka požiadala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.,

Bratislava (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 17. decembra 2013 zdravotná poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.

Dňa 19. decembra 2013 bolo vydané upovedomenie o spôsoboch vykonania exekúcie

a bol vydaný príkaz na začatie exekučného konania zrážkami zo mzdy povinného.

Dňa 11. januára 2014 sťažovateľ podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a na zastavenie exekúcie.

Dňa 2. decembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. Miroslavovi Šedivcovi. Okresný súd požiadal v uvedený deň súdnu exekútorku

„o urgentné zaslanie ex. spisu EX 214/2005“. Súdna exekútorka v rovnaký deň zaslala

okresnému súdu žiadaný spis.

Dňa 2. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 14 exekúciu

vedenú na úrade súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej pod sp. zn. EX 214/2005

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. decembra

2014.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci na vykonanie

exekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi postupom Okresného súdu

Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom Okresným

súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. ) dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť

nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej

konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor

ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy upravujúce činnosť

súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. , I. ÚS

56/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Je skutočnosťou, že sťažovateľ v niektorých prípadoch

neprevzal zásielky okresného súdu. V napadnutom konaní však nebolo preukázané, že by

k tomu dochádzalo zo strany sťažovateľa úmyselne, či z iných neospravedlniteľných

dôvodov.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté exekučné konanie trvalo celkove viac ako 9

rokov, čo je už samo osebe neprimerané v prípade exekučného konania. Okrem toho

okresný súd bol v danej veci aj opakovane krátkodobo, ale i dlhodobo nečinný, a to

konkrétne od 28. septembra 2006 do 19. augusta 2010 (takmer štyri roky), od 4. októbra

2010 do 19. februára 2013 (dva roky a štyri mesiace) a od 11. januára 2014 do 2. decembra

2014 (desať mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas minimálne 7 rokov súdy nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Na „vysokú zaťaženosť súdu v rámci exekučnej agendy“, na ktoré v danej veci poukázal

okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát

vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b

ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,

posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Rimavská Sobota a nadobúdajúceho

Okresného súdu Revúca ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný

súd Revúca vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 2. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k.

14 predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,

pretože „neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou

nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom

na povahu veci [exekúcia na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €)], ako aj na skutočnosť, že

okresný súd už vo veci právoplatne rozhodol, považuje za primerané vo výške 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24. februára 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti z 24. februára 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára

2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015