Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-31-2020.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 395/2001, pre vymoženie 833,56 eur a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Er/989/2009-48 zo dňa 25.06.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020 zamietol.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, ktorý za exekučný titul označil rozhodnutie č. 31/2001/KF vydané Národným úradom práce, Okresným úradom práce Piešťany zo dňa 21.05.2001. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 03.02.2020 poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. Dňa 11.03.2020 súdny exekútor v zmysle § 7 ods. 2 ZoUNEK, predložil súdu prvej inštancie upovedomenie o zastavení starej exekúcie a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020. V predložených námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený uviedol, že samotný nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie je spochybniteľný. Výška paušálnych trov je síce nespochybniteľná, je určená zákonom, avšak nárok na ich náhradu nie, preto má oprávnený za to, že námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov sú prípustné. Zároveň oprávnený uviedol, že nebol daný dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa predmetného zákona, nakoľko nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby. Oprávnený uviedol, že predmetom vymáhania sú pohľadávky, u ktorých došlo k prekludovaniu práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení konania podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Súdny exekútor sa k námietkam vyjadril podaním zo dňa 06.03.2020, v ktorom uviedol, že hoci oprávnený formálne vznáša námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v skutočnosti sa jedná o námietky proti paušálnym trovám exekúcie, ktoré sú neprípustné. K námietkam predčasnosti vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu súdny exekútor s odkazom na usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR uviedol, že bez ohľadu na to, či v konaní došlo k preklúzii exekučného titulu má za to, že ak pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. existoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a zároveň nadobudnutím účinnosti zákona č.
233/2019 Z. z. vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie a k 01.01.2020 nebolo o zastavení exekúcie rozhodnuté súdom, stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa zák. č. 233/2019 Z.z. Súd prvej inštancie po preskúmaní súdneho spisu, upovedomenia o zastavení starej exekúcie a námietok proti upovedomeniu, dospel z záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné. V danom prípade bolo upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., a to z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, keď prvotné poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 05.12.2001 a nedošlo k jej predĺženiu v zmysle § 4 uvedeného zákona a súčasne nejde o starú exekúciu, ktorá sa v zmysle § 2 ods. 2 uvedeného zákona nezastavuje. K otázke namietaného nároku súdneho exekútora na paušálne trovy konania z dôvodu nemožnosti zistiť presný dátum zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii a splnenie tak povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, súd prvej inštancie poukázal na § 7 ods. 1 ZoUNEK, keď námietky proti paušálnym trovám exekúcie nie sú prípustné. Súd prvej inštancie je toho názoru, že nárok skúma exekučný súd na základe návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov exekúcie, ak tieto neboli v lehote uhradené, preto nárok súdneho exekútora na paušálne trovy exekúcie nemôže byť predmetom námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znenie dôvodovej správy k predmetnému zákonu. K námietke predčasnosti vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu existencie dôvodu na zastavenie podľa Exekučného poriadku, t. j. preklúzie exekučného titulu, o ktorom do vydania upovedomenia súd nerozhodol, súd prvej inštancie mal za to, že súdny exekútor postupoval správne. Poukázal tu na usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR k predmetnému zákonu „...ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a)) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa § 4 ods. 2 písm. b)), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK“. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020 zamietol ako nedôvodné.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie (sťažnosť) oprávnený. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podotkol, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú je exekúcia neprípustná a ďalej by prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Poukázal tu na ust. § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola vykonávaná na základe exekučného titulu - rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Piešťany č. 31/2001/KF zo dňa 21.05.2001, právoplatného dňa 16.07.2001 a vykonateľného dňa 01.08.2001. Exekučné konanie začalo na návrh pôvodného oprávneného zo dňa 08.10.2001. Oprávnený má za to, že rozhodnutia, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie sa stali po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinnými a predmetné exekučné konanie malo byť zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP pre neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo13/2011. Ďalej podotkol, že s dôvodom zastavenia exekúcie úzko súvisí aj povinnosť uhradenia trov súdneho exekútora. Ak mala byť predmetná exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. Nečinnosť súdu od roku 2009 rovnako ako ani nečinnosť súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý bol následne, napriek podanému podnetu na preskúmanie preklúzie, v dôsledku napadnutého uznesenia povinný nahradiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy starej exekúcie. Poukázal tu na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 733/2014 zo dňa 25.06.2015. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skúmal, či proti napadnutému uzneseniu je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení § 357 CSP. Ďalšie uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné ustanovuje Exekučný poriadok pri jednotlivých inštitútoch v exekučnom konaní.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
11. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného proti napadnutému uzneseniu tu bol daný dôvod odmietnutia odvolania, a to v zmysle § 386 písm. c) CSP, keď oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
12. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej úpravy CSP (ktorá platí aj pre exekučné konanie) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP a ktorými sú uznesenia o: zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Nad rámec uznesení, voči ktorým CSP pripúšťa odvolanie, v exekučnom konaní je odvolanie prípustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie, čo ustanovuje Exekučný poriadok pri jednotlivých inštitútoch v exekučnom konaní. Proti iným uzneseniam odvolanie nie je prípustné.
13. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uznesením námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.03.2020 boli zamietnuté, pritom bol v napadnutom uznesení aj správne poučený, že proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Ak ho napriek tomu podal, nie je takéto odvolanie podľa už vyššie citovaných ustanovení prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a contrario).
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie oprávneného tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami oprávneného, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.
16. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, v exekučnom konaní použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).