Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7MCdo/13/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

republiky, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, so sídlom v Bratislave,

Špitálska 14, proti povinnému F. B., bývajúcemu v B., pre vymoženie 33, 19 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2011 sp. zn. uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II zo 16. februára 2010, č.k. - 11 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo

7. apríla 2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo

16. februára 2010 č. k. – 11 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II. na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala na Exekútorskom úrade Bratislava II súdneho exekútora Bc. V. U. so

sídlom v B. návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu

nezaplatenia na mieste, vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave (

Krajský dopravný inšpektorát Bratislava dňa 15. 3. 2004 ) . Týmto bola povinnému

uložená pokuta vo výške 1 000 Sk ( 33, 19 € ) za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky.

2

Na základe žiadosti súdneho exekútora podanej 30. mája 2006 Okresný súd Bratislava

II vydal dňa 18. septembra 2006 pod sp. zn. poverenie na vykonanie

exekúcie pre vymoženie uloženej pokuty a trov exekúcie.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. marca 2009 č. k. – 7 exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej

lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok ( § 88 ods. 1 zákona č.

o priestupkoch v znení zmien a doplnkov ).

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 16. februára 2010 č. k. -11 uložil

oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo

výške 47, 80 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol v súlade s

§ 203 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením zo 7. apríla 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( )

potvrdil . Uviedol, že k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty t. j.

neúčinnosti exekučného titulu, nedošlo zavinením povinného. Tento na plynutie zákonných

lehôt nemá vplv.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu a uzneseniu okresného súdu podal na podnet

oprávnenej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky . Navrhol ich

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal nesprávne právne posúdenie

veci a inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 243f ods.

1 písm. b/ a c / ). Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné

trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v

§ 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza

povinný. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných

predpokladov , a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje

príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa

názoru generálneho prokurátora v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom ustanovený

3

predpoklad , a preto nebol dôvod na použitie uvedenej výnimky. Pokiaľ oprávnená podala

včas návrh na vykonanie exekúcie , neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení

exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej

lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní

, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní , ako i dĺžku trvania tohto konania

ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu

zastaviť z úradnej povinnosti . Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie

možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní

preukázaný. V uvedenej exekučnej veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na

strane povinného na uhradenie trov exekúcie neskúmali. Vychádzajúc z uvedeného generálny

prokurátor vyslovil názor, že ak nie sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 203 ods.

1, ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne , trovy

exekučného konania uhrádza povinný podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku. Bol tiež toho názoru, že konanie pred súdmi nižších stupňov je postihnuté aj inou

vadou konania spočívajúcou v tom, že za oprávneného považovali Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave, napriek tomu, že toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo.

V konaní vystupovalo len ako orgán konajúci v mene Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) preskúmal napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v rozsahu podľa v spojení

s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia mimoriadne dovolanie možno podať len proti

tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania namieta.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný

rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolania ( ).

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou

4

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania , ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa druhá veta

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ ( t. j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka , o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným ). Existenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná,

je procesná vada, ktorá , na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady , okrem vád uvedených v

, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci . Medzi také vady patrí skutočnosť , že rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci

z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami , že odvolací súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa

a pod.

Okresný súd bol povinný rozhodnutie o trovách exekúcie , po jej zastavení

( samostatným uznesením ) odôvodniť nielen čo do rozsahu exekútorovi priznanej náhrady

trov , ale aj z hľadiska toho, prečo povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie uložil práve

5

oprávnenej. V odôvodnení svojho rozhodnutia len citoval ustanovenia Exekučného poriadku,

vrátane ustanovenia , ale nijako nevysvetlil, čím oprávnená zavinila

zastavenie exekúcie. Preto je jeho uznesenie o trovách exekúcie v rozpore s požiadavkou

preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí.

Konanie pred súdmi nižšieho stupňa je postihnuté aj inou vadou spočívajúcou v tom, že

tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd považovali za oprávneného Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave, napriek tomu, že sa oprávneným procesne nestalo . To

z dôvodu, že v konaní vystupoval len ako orgán konajúci v mene oprávnenej Slovenskej

republiky. V dôsledku toho, že súdy uvedený nedostatok v priebehu konania neodstránili,

naplnili tak dovolací dôvod podľa

Mimoriadne dovolanie ako ďalší dovolací dôvod uvádza , že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa o (trovách exekúcie) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor

platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196 ).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

6

Podľa § 203 ods. 1 a 2 exekučného poriadku , ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré

platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti , náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie ,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie ( § 203 ods. 1 exekučného poriadku ). Ustanovenie

§ 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie

prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza

zásadne povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Predpokladom

takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov , teda

nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Pod zavinením oprávnenej

v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných

predpisov zo strany oprávnenej , ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jej konanie ( úkony ) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom vysloveným generálnym

prokurátorom Slovenskej republiky , podľa ktorého pokiaľ oprávnená podala návrh na

vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie

z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej

na jeho vykonanie. Oprávnená totiž postup súdu vo vykonávacom konaní resp. postup

súdneho exekútora v exekučnom konaní , ako i dĺžku ich trvania , nemohla ovplyvniť.

Okrem toho , ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu ,je povinný exekúciu zastaviť

z úradnej povinnosti.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako aj

okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci .

7

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s a , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou

postihnuté rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie podľa

v spojení s zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta