Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_32Ek-722-2022.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Subarea
32Ek/722/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 452,76 EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku, so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod sp. zn. 399EX 594/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výroku IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/722/2022 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 12.06.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.06.2023 rozhodnutie, ktorým exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (výrok I.), oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výroky II. a III.) a oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 EUR (výrok IV.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. g/, § 48 ods. 2 prvá veta, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 85 ods. 1 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z. os práve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), § 2 ods. 1 a ods. 3, § 9 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „lex corona“) a tým, že právo oprávneného na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo.
2/ O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 195, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods.2, § 199a ods. 2, § 199b, § 1999c ods. 1, § 199d ods. 1, § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovení § 21 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku tak, že dôvod na zastavenie exekúcie nastal pred uplynutím zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- EUR + 20 % DPH, t.j. 6,- EUR. Na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavil a teda, že nárok oprávneného vymáhaný v exekúcii v dôsledku uplynutia lehoty podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku zanikol, je možné pričítať oprávnenému, nakoľko v rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za spôsobilosť exekučného titulu ako aj vymáhaného nároku, a to počas celého exekučného konania. Nárok na náhradu trov oprávnenému ani povinnému nepriznal, nakoľko si žiaden z nich náhradu neuplatnil.
3/ Proti výroku IV. rozhodnutia podal oprávnený sťažnosť a navrhol ho zrušiť alebo zmeniť v zmysle § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“). Uviedol, že súhlasí so zastavením exekučného konania, keďže skutočne 23.7.2022 došlo k uplynutiu
prekluzívnej lehoty podľa § 85 Daňového poriadku v spojení s § 9 lex corona. Poukázal však na to, že návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 16.3.2022, teda pred uplynutím prekluzívnej lehoty uplatneného exekučného titulu, preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekučného konania z dôvodu jej uplynutia. Bol to práve súd, ktorý uznesením 17.3.2022 zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie – z dôvodu údajnej preklúzie exekučného titulu. Po sťažnosti oprávneného bolo nezákonné uznesenie zrušené uznesením sudcu zo dňa 10.6.2022. Následne súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 21.6.2022. Súd nemôže posudzovať svoje pochybenie (3 mesiace vydávané poverenie exekútorovi) ako pochybenie oprávneného. Čo je však pri posúdení danej veci podstatnejšie, je že otázku prípadného „zavinenia“ oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie práva už právna prax vyriešila v minulosti, rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 2/2013, 4 MCdo 3/2013, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2013, 7 MCdo 13/2011, 1 MCdo 4/2013. Po týchto rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa nemôže oprávnený stotožniť s výrokom IV. napadnutého uznesenia súdu o svojom zavinení na zastavení exekúcie a z toho vyplývajúcej uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie. Za plynutie času pri včasnom uplatnení práva na súde, nemôže niesť oprávnený objektívnu zodpovednosť za zastavenie exekúcie.
4/ Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného uviedol, že ju žiada zamietnuť. Oprávnený vedel, že keď podával návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia môže skončiť neúspechom a potom bude musieť znášať trovy konania. Oprávnený je teda v konaní neúspešný, jeho pohľadávka nebola vymožená a tak je povinný znasšať trovy konania. Okrem toho vedel, že k preklúzii dôjde, nakoľko sa nejedná len o jednu pohľadávku v jeho dispozícii s takouto charakteristikou.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
9/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
11/ V uvedenej došlo k zastaveniu exekúcie súdom na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie daňového nedoplatku. Túto skutočnosť oprávnený nenamieta. Namietal však, že zastavenie exekúcie z tohto dôvodu mu nemožno pričítať, a to i s ohľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR, a preto ani nie je povinný hradiť trovy exekútora v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku.
12/ Z oprávneným citovaných rozhodnutí, najmä sp. zn. 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že ak oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. V zmieňovanom prípade je však podľa názoru súdu potrebné prihliadať i na konkrétne okolnosti prípadu. Vo všetkých citovaných rozhodnutiach bol predmetom exekúcie nárok, pri ktorom plynula trojročná prekluzívna lehota (podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.) a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase takmer rok pred jej uplynutím. Konanie
oprávneného v prejednávanej veci však súd nemôže posúdiť za tak extrémnych okolností, keď v rámci vyše 20-ročnej prekluzívnej lehoty, predĺženej ešte o ďalších 203 dní v dôsledku pandémie podľa lex corona (prekluzívna lehota takto uplynula dňa 23.07.2022), si oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie 4 mesiace pred jej uplynutím (dňa 16.03.2022), čím neúmerne skráti lehotu na vymoženie pohľadávky, inak ako zavinené. Ani snaha oprávneného, preniesť zodpovednosť za uplynutie prekluzívnej lehoty na súd, nie je opodstatnená. Oprávnený už v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie sotva mohol očakávať, že za dobu 4 mesiacov od doručenia návrhu (pričom v rámci tejto lehoty okrem toho, že súd posudzoval jeho návrh na vykonanie exekúcie, muselo po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie byť povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie a až po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, mohol súdny exekútor pristúpiť k realizácii exekúcie niektorým zo spôsobov) dôjde k vymoženiu nároku pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a to i s prihliadnutím na to, že za vyše 20 rokov nebola pohľadávka povinným splnená. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak sudca považoval za vecne správne, a to aj čo do výroku IV. o trovách, ktoré má oprávnený nahradiť súdnemu exekútorovi v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie mu možno pričítať.
13/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne dôvody súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).