Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/3/2013

Identifikačné číslo spisu: 1206220421 Dátum vydania rozhodnutia: 24.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1206220421.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, proti povinnému D. E., bytom V., zastúpeného opatrovníčkou Timeou Mačicovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o vymoženie pohľadávky o trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012 sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo 14. decembra 2011 č.k. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo 14. decembra 2011 č.k. -37 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 16. Júla 2008 č.k. -8 exekúciu s odkazom na ustanovenie o súdnych poplatkoch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavil, nakoľko oprávnená navrhla zastavenie exekúcie s odôvodnením straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty podľa zákona o priestupkoch. Následne prvostupňový súd uznesením z 18. decembra 2009 č.k. -14 zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 97,65 € a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 5. apríla 2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa z 18. decembra 2009 č.k. -14 v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako objektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť za výsledok konania má oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 14. decembra 2011 č.k. -37 uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 115,25 €. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že odmenu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaplatí oprávnená, keďže z dôvodu preklúzie práva bola neúspešná a k preklúzii nedošlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. februára 2012 sp. zn. prvostupňové uznesenie zmenil tak, že zaviazal oprávnenú k náhrade trov exekúcie vo výške 98,23 €. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa zaoberal jednak vyčíslením trov za výkon exekučnej činnosti a zároveň uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vo svojom predchádzajúcom uznesení z 5. apríla 2011 sp. zn. vyslovil právny názor, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie má oprávnená a tento svoj právny názor aj zdôvodnil, touto námietkou sa už nezaoberal.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s ním zmeneného rozhodnutia súdu prvého stupňa podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v zmysle v spojení s Navrhol obe uznesenia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení , , , , , , a Exekučného poriadku. Vyslovil názor, podľa ktorého môže súd uložiť oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zmysle a Exekučného poriadku len ak dôjde k zastaveniu exekúcie jej zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej zavinenie zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle o priestupkoch. Oprávnená nemohla postup súdu v exekučnom konaní a dĺžku trvania tohto konania nijako ovplyvniť. Ak neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle a Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, mal trovy exekučného konania znášať povinný ( Exekučného poriadku). V danom prípade totiž neboli splnené predpoklady pre uplatnenie výnimky z tejto zásady.

Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Povinný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sama oprávnená sa vedome pripravila o možnosť vymoženia nároku oneskoreným podaním návrhu na začatie exekúcie, čo je nesporne jej subjektívnym konaním, ktoré pri skúmaní procesného zavinenia na zastavení exekúcie treba vziať do úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor ( ), na základe podnetu účastníka konania, v lehote jedného roka ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle namietané, tieto neboli ani zistené.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá (bez ohľadu na to, či generálny prokurátor odôvodnil mimoriadne dovolanie dôvodom podľa ) dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu dovolací súd taktiež nezistil.

Generálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

V zmysle § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (oprávnenej).

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu v časti trov exekúcie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutia riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( veta prvá , veta prvá v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( v spojení s 243d ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.