Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-41-2020.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/41/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. W. G. XXXX/XX, Trnava, zastúpený správcom: SKP, k.s., so sídlom Vajanského 40/7673, 917 01 Trnava, IČO: 44 915 691, značka správcu: S1359, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, ktorý je z dôvodu prerušenia výkonu funkcie zastúpený JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp.zn. EX 437/2003, o vymoženie 1.410,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 24Er/317/2003-64 zo dňa 18. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú, druhým výrokom exekúciu zastavil a tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 9 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 166a ods. 1, § 167f ods. 1, 2, § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vecne súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.02.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28OdK/210/2018 zo dňa 17.10.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. V danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla na základe exekučného titulu - rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trnava č. 11266/4965/2002 zo dňa 04.12.2002, právoplatného a vykonateľného dňa 30.12.2002, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.1.2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, na uvedené exekučné konanie je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu (zák. č. 348/2011 Z.z. bolo ustanovenie § 203 Exekučného priadku doplnené novým odsekom 3). Nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania - oprávneného. Účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. V súlade s uvedeným uznesením, mal tak súd o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. V súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 (odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času + DPH) uhrádza povinný. Predmetné ustanovenie vyjadruje základný princíp pre posudzovanie subjektu, ktorému je uložená povinnosť na úhradu trov exekúcie. Výnimky z tohto pravidla upravuje § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Náhrada trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a keďže zastavenie exekúcie nezavinil, tak ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je možné ho zaviazať k náhrade nevyhnutných trov exekúcie. Taktiež nie sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie nielen zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, predmetné riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva séria A, č. 70 zo dňa 23.11.1983 vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. 31303 a č. 23360/08 vo veci Mihál proti Slovenskej republike, či uznesenie ÚS SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že uvedená exekúcia je vykonávaná na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trnava č.j.: 11266/4965/2002 zo dňa 04.12.2002, právoplatného a vykonateľného dňa 30.12.2002. Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinný do 31.12.2003. Prekluzívna doba na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným (§ 25 ods. 2) bola vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia ustanovená s účinnosťou od 01.07.2001 novelou zákona č. 274/1994 Z.z. vykonanou zákonom č. 242/2001 Z.z. Podľa § 25 ods. 1 ,2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že uvedená lehota desiatich rokov je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, a preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. Exekučný titul - rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trnava č.j.: 11266/4965/2002 zo dňa 04.12.2002 uplynutím desaťročnej lehoty, t.j. dňom 30.12.2012 sa stal neúčinným a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Citoval ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 196, §197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady predstavuje § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno uložiť náhradu trov konania oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný dal svojím konaním oprávnenému dôvod na začatie exekúcie, a to neuhradením včas a oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v dostatočnom
časovom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty, oprávnený nezavinil svojím konaním zastavenie exekúcie a preto na úhradu trov exekúcie je na mieste zaviazať povinného. Nakoľko márnym uplynutím lehoty došlo k zániku práva na vykonanie exekúcie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd je v prípade straty účinnosti exekučného titulu povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 11/2009, rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých ďalších svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku, napr. sp.zn. 3M Cdo 3/2013, 4M Cdo 3/2013, 6M Cdo/2013, 1M Cdo 4/2013). Hoci vyhlásenie konkurzu je tiež dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 52 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavil, predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko v danom prípade sa exekučný titul stal neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie skôr, ako bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 376 CSP vyhovel odvolaniu v celom rozsahu, alebo aby odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 388 a nasl. CSP.
5. Vyjadrenie k odvolaniu podal súdny exekútor. Uviedol, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
6. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.
7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358 CSP odmietnuť ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie aj proti odôvodneniu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, bez toho, že by spochybňoval potrebu zastavenia exekúcie. Z obsahu podaného odvolania je ďalej zrejmé, že oprávnený mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mal byť aplikovaný § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť, že na základe právnej interpretácie ustanovenia § 359 CSP je potrebné vyvodiť, že záväzné účinky pre účastníkov konania má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Preto v tejto časti odvolanie oprávneného odmietol podľa § 358 CSP ako podané len proti odôvodneniu rozhodnutia.
14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené, v zmysle § 357 CSP, odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.
15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
16. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
17. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
18. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 18.4.2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 358 a § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).