Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/4/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

republiky, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v B., proti

povinnému R., bývajúcemu v B., o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

26. januára 2012 sp. zn. a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10.

novembra 2009 č. k. -15, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 26. januára 2012 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu

Bratislava II z 10. novembra 2009 č. k. -15 a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená 21. júla 2006 podala súdnemu exekútorovi Bc. V. návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie sumy 33,19 € s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola

povinnému uložená rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava II z 10. mája 2004

Čp: O., ktorý nadobudol právoplatnosť 31. mája 2004 a vykonateľnosť 15. júna 2004.

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) na podnet súdneho exekútora

Mgr. V., ktorého poveril vykonaním exekúcie, uznesením z 10. marca 2009 č. k. 37Er

4695/2006-7 exekúciu zastavil podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zastavenie exekúcie

2

odôvodnil tým, že exekučný titul už nemožno vykonať, lebo 15. júna 2007 uplynula trojročná

prekluzívna lehota v zmysle o priestupkoch. Uvedené

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2009.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009 č.k. -15

uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy za výkon exekučnej

činnosti vo výške 47,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách exekúcie

rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti S. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením z

26. januára 2012 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil ( ). Odvolací súd vyslovil, že v prípade, keď dôjde k zastaveniu

exekúcie pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť,

že k preklúzii došlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný

vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len

procesne a z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu konania došlo zavinením

oprávnenej, ktorá podala návrh na začatie konania a exekučný titul ňou predložený sa stal

neúčinným. Zdôraznil, že oprávnená, ktorá podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí

viac ako dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, mala možnosť ovplyvniť dĺžku

trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania niesla riziko neúspechu exekúcie pre

prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jej právom na zaplatenie dlžnej

sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť

a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí

mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnená. Odvolací súd mal za to, že cieľom

ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je zabezpečiť právo exekútora na náhradu

nevyhnutých trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom

bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávnenej ako tomu bolo v danej veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal proti tomuto

uzneseniu odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdenému uzneseniu súdu prvého stupňa

mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súdy oboch stupňov vec nesprávne

právne posúdili ( ). Vyslovil názor, že súd môže uložiť

3

oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej

veci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Mal za to, že pokiaľ oprávnená podala

včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení

exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej

lehoty určenej na jeho vykonanie. Zdôraznil, že oprávnená nemohla postup súdu, resp.

súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné

vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania ovplyvniť. Procesné

zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba na jej dispozičnom úkone - podaní

návrhu na vykonanie exekúcie. Podotkol, že riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny

exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani

oprávnenej.

Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd S. ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ) po

zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor S. ( ) na

základe podnetu účastníka konania ( a ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení (prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym

prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v mimoriadnom dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená

nebola.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie

nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú

v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a oprávňuje

ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu

je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda

nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov

zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo

také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku

uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla

nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku

trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti

v priebehu konania.

6

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny

prokurátor S. preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f

ods. 1 písm. c/ , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov

účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd S. aj vo viacerých svojich rozhodnutiach

riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. sp. zn. , 3 MCdo

2/2013, , , , ).

Najvyšší súd S. preto uznesením zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2

v spojení s , , ); právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto

rozhodnutí je v ďalšom konaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu S. pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Milan D e á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková