Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)d2c/392963.73cea6.pdf
PDF · 111.86 KB
No categories available
1MCdo/4/2013
Najvyšší súd 1 MCdo 4/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
republiky, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v B., proti
povinnému R., bývajúcemu v B., o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37Er 4695/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
26. januára 2012 sp. zn. 20CoE 542/2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10.
novembra 2009 č. k. 37Er 4695/2006-15, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 26. januára 2012 sp. zn. 20CoE 542/2010 a uznesenie Okresného súdu
Bratislava II z 10. novembra 2009 č. k. 37Er 4695/2006-15 a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená 21. júla 2006 podala súdnemu exekútorovi Bc. V. návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 33,19 € s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola
povinnému uložená rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava II z 10. mája 2004
Čp: O., ktorý nadobudol právoplatnosť 31. mája 2004 a vykonateľnosť 15. júna 2004.
Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) na podnet súdneho exekútora
Mgr. V., ktorého poveril vykonaním exekúcie, uznesením z 10. marca 2009 č. k. 37Er
4695/2006-7 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zastavenie exekúcie
odôvodnil tým, že exekučný titul už nemožno vykonať, lebo 15. júna 2007 uplynula trojročná
prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2009.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009 č.k. 37Er 4695/2006-15
uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy za výkon exekučnej
činnosti vo výške 47,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti S. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením z
26. januára 2012 sp. zn. 20CoE 542/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd vyslovil, že v prípade, keď dôjde k zastaveniu
exekúcie pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť,
že k preklúzii došlo zavinením povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný
vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len
procesne a z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu konania došlo zavinením
oprávnenej, ktorá podala návrh na začatie konania a exekučný titul ňou predložený sa stal
neúčinným. Zdôraznil, že oprávnená, ktorá podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí
viac ako dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, mala možnosť ovplyvniť dĺžku
trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania niesla riziko neúspechu exekúcie pre
prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jej právom na zaplatenie dlžnej
sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť
a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí
mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnená. Odvolací súd mal za to, že cieľom
ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je zabezpečiť právo exekútora na náhradu
nevyhnutých trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom
bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávnenej ako tomu bolo v danej veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal proti tomuto
uzneseniu odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdenému uzneseniu súdu prvého stupňa
mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súdy oboch stupňov vec nesprávne
právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vyslovil názor, že súd môže uložiť
oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej
veci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Mal za to, že pokiaľ oprávnená podala
včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej
lehoty určenej na jeho vykonanie. Zdôraznil, že oprávnená nemohla postup súdu, resp.
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné
vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania ovplyvniť. Procesné
zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba na jej dispozičnom úkone - podaní
návrhu na vykonanie exekúcie. Podotkol, že riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny
exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani
oprávnenej.
Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.
Povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd S. ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.) po
zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor S. (§ 243g O.s.p.) na
základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym
prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v mimoriadnom dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená
nebola.
Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú
v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a oprávňuje
ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu
je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov
zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo
také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla
nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu konania.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny
prokurátor S. preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov
účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd S. aj vo viacerých svojich rozhodnutiach
riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo
2/2013, 4 MCdo 3/2013, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2013, 7 MCdo 13/2011).
Najvyšší súd S. preto uznesením zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 2, 3, 4 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto
rozhodnutí je v ďalšom konaní záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu S. pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2014
JUDr. Milan D e á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť :
Marta Hrčková