Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. H., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX/X, M., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, pod sp.zn. EX 1766/10, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -24 zo dňa 3. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e a v časti trov exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel. Súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením č.k. , -41 zo dňa 21.04.2016 zastavené pre nemajetnosť zomrelého povinného. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, preto prípadný dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku, nakoľko je zrejmé, že povinný zomrel ako nemajetný a preto záväzok nemohol prejsť na žiadneho dediča, ktorý by nastúpil do povinnosti povinného voči oprávnenému. Podľa Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 , § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 161

ods. 1, 2 (Ďalej len „“). V zmysle ust. o priestupkoch s účinnosťou do 31.8.2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2744060 zo dňa 21.7.2008, čím boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti podľa Exekučného poriadku. Právny názor, že na plynutie tejto lehoty súd prihliada ex offo, bez vznesených námietok, prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnou právnou problematikou (napr. sp.zn. , , , , , , ). Na základe vyššie uvedeného mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, by mal súd rozhodnúť o zastavení exekúcie ex offo podľa ust. Exekučného poriadku. Mal za to, že je daný postup súdu podľa ust. Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná, nakoľko povinný zomrel.

4. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že s účinnosťou od 1.9.2008 sa v ustanovení zákona o priestupkoch odsek 1 nenachádza, nakoľko bol zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia , na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok, je potrebné použiť ustanovenie zákona o priestupkoch v platnom znení v spojení s o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie určenej povinnosti. Súdny exekútor teda zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Uvedený názor zastáva aj Najvyšší súd SR v Uznesení z 31.03.2009, v ktorom potvrdil, že prekluzivita nároku štátu vzniknutého z rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie (exekučného titulu), patrí do obsahu právneho vzťahu. Treba preto posúdiť plynutie prepadnej lehoty tak, že exekúciu treba nariadiť (nie ukončiť) pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Zároveň zdôraznil, že dňa 4.12.2015 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, teda v čase, kedy podľa názoru oprávneného už bola pohľadávka prekludovaná. V prípade, ak by v predmetnej exekučnej veci skutočne šlo o prekludovanie vymáhanej pohľadávky, nie je možné takto zaniknuté právo účinne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávok a následne rozhodnúť o pripustení účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného SR-Ministerstvo vnútra SR na Slovenskú konsolidačnú a.s., zo strany exekučného súdu. Záverom uvádzam, že dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť. Ak by aj súd pripustil, že došlo k preklúzii exekučného titulu, zároveň existuje dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Súdny exekútor zastáva tiež ten názor, že v prípade ak je daných viac dôvodov na zastavenie exekúcie, je potrebné exekúciu zastaviť z viacerých dôvodov, nakoľko to môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

5. Podľa Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupujúc podľa , pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( EP, ), či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti zastavenia exekúcie potvrdiť a v časti náhrady trov exekúcie podľa zmeniť.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

13. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.k. -38 zo dňa 27.4.2022. V citovanom náleze Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením odvolacieho súdu porušené a to tým, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, pretože zastával názor, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo právo ním priznané. Avšak sťažovateľ sa vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie domáhal zastavenia exekúcie z iného dôvodu, a to podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, t. j. z dôvodu, že táto je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Aj keď je pravdou, že podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, v tu preskúmavanej veci nemožno prehliadnuť ten fakt, že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o trovách exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavuje, môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem toho tým, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je odvolanie proti tam označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho opravného prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané) výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie zákon ( a ani ) odvolanie výslovne nepripúšťa, celkom logicky nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach tu preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne predpisy neboli interpretované ústavne akceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu ich účelu a významu, keď ich interpretáciou len na základe, že dôvod zastavenia exekúcie, prípadne jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie ako neprípustné odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie za predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení exekúcie. Ak je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa , , až h), až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie,

ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. -36 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.

15. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.

16. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom bolo rozhodnutie o priestupku - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2744060 (vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Trnave, Obvodným oddelením PZ Hlohovec, dňa 21.7.2008), ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.7.2008 a vykonateľnosť 6.8.2008.

17. Podľa o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „ “) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

19. Po začatí exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Neúčinnosť rozhodnutia v správnom práve znamená spravidla jeho prekludovanie.

20. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení § 88 ods. 1 zákona o pristupkoch zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Uvedená lehota nepredstavuje lehotu, v ktorej by mal oprávnený subjekt svoje právo uplatniť, ale lehotu, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. Aj z gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé (rozhodnutie možno vykonať), že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený (uskutočnený). Táto lehota má prepadný charakter a jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.

21. Citované s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené (bez intertemporálnych ustanovení). S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, i s poukazom na , vzťahuje ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

22. V posudzovanej veci 15 dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v rozhodnutí priestupku začala plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia teda 21.7.2008 a uplynula dňom 6.8.2008. Zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť teda ešte za účinnosti (v znení účinnom do 31.8.2008) a uplynula 6.8.2011 (po nadobudnutí účinnosti novelizácie ustanovenia vykonanej ).

23. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej

spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (porov. stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

24. S poukazom na vyššie uvedené, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu retroaktivity právnej normy a na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ustanovenia v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty (a neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastala až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty, ustanovenie Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, ktoré je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia).

25. V danom prípade zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula 6.8.2011. Vykonávané rozhodnutie sa preto týmto dňom stalo zo zákona neúčinným. Predmetné rozhodnutie už nebolo možné vykonať, v dôsledku čoho vznikol dôvod, aby súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

26. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

27. Nakoľko k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo už 6.8.2011, vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K úmrtiu povinného došlo až XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť až uznesením zo dňa 21.4.2016. Správne teda mala byť exekúcia zastavená z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko tento zákonný dôvod nastal skôr, ako zákonný dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného).

28. K námietke súdneho exekútora, že v prípade preklúzie vymáhanej pohľadávky dňa 6.8.2011 nebolo možné túto pohľadávku v roku 2015 postúpiť na nového oprávneného a rozhodnúť v exekučnom konaní o pripustení zmeny účastníkov na strane oprávneného, odvolací súd uvádza, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany exekučného súdu ako aj súdneho exekútora, ktorý podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku predložil súdu návrh na zmenu účastníkov konania na strane oprávneného. Toto procesné rozhodnutie je však právoplatné a nemá vplyv na skutočnosť, že došlo k preklúzii vymáhanej pohľadávky, čím došlo k naplneniu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a teda ani na správnosť rozhodnutia o zastavení exekúcie.

29. S argumentom súdneho exekútora, že exekúciu možno zastaviť z viacerých dôvodov, sa odvolací súd nestotožnil, a to práve z toho dôvodu, že potom by v určitých prípadoch nebolo zrejmé, ako rozhodnúť o trovách exekúcie, pretože pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie je možné na náhradu trov konania zaviazať aj oprávneného a pri niektorých dôvodoch zastavenia exekúcie zákonodarca s takouto možnosťou nepočíta. Odvolaciemu súdu sa javí logickým a správnym určenie dôvodu zastavenia exekúcie z časového hľadiska, teda uprednostnenie toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené v časti zastavenia exekúcie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov a to podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

31. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na

vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

33. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

34. Nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného a ani z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ale z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným ( Exekučného poriadku), nemožno oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie, pretože to neumožňuje. Neprichádza do úvahy ani procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie, nakoľko oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 23.10.2014, rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 31.7.2008 - R 36/2014).

35. Nakoľko povinný zomrel nemajetný, nie je tu nikto koho by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

36. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

37. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).