Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)f4d/390379.1e5648.pdf
PDF · 103.83 KB
No categories available
3MCdo/2/2013
Najvyšší súd 3 MCdo 2/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky
– Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska
č. 14, proti povinnému M. S., bývajúcemu v B., o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37 Er 4733/2006, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniam Krajského súdu
v Bratislave z 25. januára 2012 sp. zn. 22 CoE 2/2012 a Okresného súdu Bratislava II z 25.
októbra 2011 č.k. 37 Er 4733/2006-25, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 25. januára 2012 sp. zn. 22 CoE 2/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 33,19 € s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému uložená
rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I z 22. júna 2004
č. AA 544850; tento exekučný titul nadobudol právoplatnosť 22. júna 2004
16. a vykonateľnosť 7. júla 2004.
Okresný súd Bratislava II na podnet súdneho exekútora, ktorého poveril vykonaním
exekúcie, uznesením z 11. mája 2009 č.k. 37 Er 4733/2006-5 zastavil exekúciu. Zastavenie
exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul už nemožno vykonať, lebo uplynula trojročná
prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2009.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 25. októbra 2011 č.k. 37 Er 4733/2006-25
uložil oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi 91,79 € trov exekúcie. O trovách exekúcie
rozhodol s poukazom na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave
uznesením z 25. januára 2012 sp. zn. 22 CoE 2/2012 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 81,29 €.
Dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením
oprávnenej, nesúhlasil však s výškou trov exekúcie, ktoré súd prvého stupňa priznal
exekútorovi. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne zahrnul do náhrady hotových
výdavkov za kancelársky materiál sumu 10,40 €, nakoľko súdny exekútor tieto výdavky
riadne neidentifikoval a náležite nepreukázal. Preto s poukazom na § 220 O.s.p. uznesenie
prvostupňového súdu zmenil.
Na základe podnetu oprávnenej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 25. januára 2012 sp. zn. 22 CoE 2/2012 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II z 25. októbra 2011 č. k. 37 Er 4733/2006-25. Podľa právneho názoru generálneho
prokurátora môže súd uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203
ods. 1 a 2 Exekučného poriadku len ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie.
V predmetnej veci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Pokiaľ oprávnená podala
včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej zavinenie zastavenia exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnená nemohla postup súdu v exekučnom
konaní a dĺžku trvania tohto konania nijako ovplyvniť. Z týchto dôvodov generálny
prokurátor navrhol, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté a na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) spočívajúce uznesenia odvolacieho súdu a súdu
prvého stupňa boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.
Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté
uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu vyplývajúcu
z § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť
oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia
oprávneného.
Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť
iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď
neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.
Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak oprávnená
podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádzalo do úvahy jej procesné zavinenie
na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie
predmetného exekučného titulu. Oprávnená postup exekútora a exekučného súdu a dĺžku
exekučného konania (t.j. vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty)
nemohla ovplyvniť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny
prokurátor dôvodne podal proti nemu mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky
aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj
napr. sp. zn. 3 MCdo 11/2009, 3 MCdo 6/2012, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011,
6 MCdo 4/2010, 6 MCdo 2/2012, 7 MCdo 13/2011). Najvyšší súd vzhľadom na to uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2012 sp. zn. 22 CoE 2/2012 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. decembra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková