Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 73 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (96)d3b/385263.6ff0de.pdf
PDF · 118.57 KB
No categories available
6MCdo/2/2012
Najvyšší súd 6 M Cdo 2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
republiky, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom
v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému M. G., bývajúcemu v B., o vymoženie 33,19 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36 Er 6559/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2011 sp. zn. 18 CoE 184/2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2011 sp. zn. 18 CoE 184/2011
a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. septembra 2008 č. k. 36 Er 6559/2006-14
vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu
Bratislava V na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala dňa 24. júla 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
Bc. Vladimíra Usačeva návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 2. augusta 2006 vydal Okresný súd
Bratislava V poverenie č. 5105 021754* pre tohto súdneho exekútora na vymoženie sumy
33,19 Eur (1 000,-- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému za priestupok proti
majetku v blokovom konaní na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý
nadobudol právoplatnosť 24. júna 2004 a vykonateľnosť 9. júla 2004. Ako orgán konajúci
v mene oprávnenej bolo v návrhu označené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave, so sídlom v Bratislave na Špitálskej 14.
Súdny exekútor doručil dňa 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava V návrh
na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky.
Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. septembra 2008 č. k. 36 Er 6559/2006-14
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zároveň zaviazal oprávnenú uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 103,13 Eur (3 107,-- Sk) do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil stratou účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase rozhodnutia, podľa
ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
keď mal za to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v časti o trovách exekúcie podala oprávnená
odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol tak, že ho uznesením
z 31. mája 2011 sp. zn. 18 CoE 184/2011 ako vecne správne potvrdil. Povinnému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Poukázal pritom najmä na dôvod zastavenia exekúcie
márnym uplynutím času ako objektívnej kategórie, preto nebolo možné uložiť povinnému,
aby nahradil trovy exekúcie. Uviedol, že zodpovednosť za výsledok exekučného konania má
oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech, lebo pohľadávka nebola uspokojená. Súd
prvého stupňa preto rozhodol správne, ak ju zaviazal na náhradu trov exekúcie.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave napadol mimoriadnym dovolaním z 26. januára 2012 uvedené
uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako i uznesenie Okresného súdu Bratislava V
z 9. septembra 2008 č. k. 36 Er 6559/2006-14 vo výroku o trovách konania. Navrhol obe
rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi.
Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty), preto neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti oprávnenej
na úhradu trov exekúcie. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho
priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej
moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Konštatoval, že
náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného
na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej
exekučnej veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na uhradenie trov exekúcie
na strane povinného neskúmali. Vychádzajúc z uvedeného generálny prokurátor vyslovil
právny názor, že ak nie sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 203 ods. 1, 2
Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, trovy exekučného
konania uhrádza povinný podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Oprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene
oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O.s.p. a contrario), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov
nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov
zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo
také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše
súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 5 M Cdo 20/2011,
6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová