Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-1381-2019.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Subarea
25Ek/1381/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: WSD-Real s.r.o., so sídlom Sibírska 1599/23, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 43 802 877 proti povinnému: SEGNIS, spol. s r.o., so sídlom Nitrianska 134/24, 958 01 Partizánske, IČO: 31 430 317, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 286,80 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1381/2019 zo dňa 9. decembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1381/2019 zo dňa 9. 12. 2019 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1381/2019 zo dňa 25. 5. 2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 9.12.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 25Ek/1381/2019, ktorým exekúciu zastavil, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a súčasne oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Crkoňovi, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti toho uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1 písm. d), § 61l ods. 3, § 197 ods. 2, § 198 ods. 2, § 199a ods. 1, ods. 2, § 199c ods. 1, § 199d ods. 1, ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 21 ods. 2, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“) a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného, pričom sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica), pokiaľ sa táto povinnosť dobrovoľne nesplnila. Súčasne uviedla, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Ďalej uviedla, že súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia súdneho exekútora a zistil, že oprávnený nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko osobou oprávnenou z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz, sp. zn. 35Up/759/2019, ktorý vydal
Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.09.2019 je spoločnosť Web Site Design, s.r.o., so sídlom Sibírska 23, 831 02 Bratislava, IČO: 35 749 890. Zároveň oprávnený nepreukázal, že by na neho po vydaní exekučného titulu prešli práva vyplývajúce z tohto exekučného titulu. Navyše súd opätovnou lustráciou zistil, že na základe špecifikovaného platobného rozkazu boli zahájené dve exekučné konania, pričom druhé exekučné konanie vedené pod sp. zn. 28Ek/1449/2019 bolo iniciované spoločnosťou Web Site Design, s.r.o., so sídlom Sibírska 23, 831 02 Bratislava, IČO: 35 749 890 a bolo ukončené doručením upovedomenia o ukončení exekúcie exekučnému súdu. Zároveň súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou z návrhu na vykonanie exekúcie, konkrétne v časti H) formulára zistil, že oprávnený vyhlásil, že na podklade exekučného titulu nie je vedené žiadne iné exekučné konanie, a preto skonštatovala, že toto vyhlásenie oprávneného bolo nepravdivé. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd konajúci vyššou súdnou úradníčkou k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súčasne čo sa týka ohľadne trov exekúcie uviedla, že nakoľko oprávnený preukázateľne procesne zavinil zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže v čase, keď návrh na vykonanie exekúcie od oprávnených bol doručený súdu v čase, keď exekučné konanie v tejto istej veci už prebiehalo, súd v zmysle ust. § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v spojení s § 22 ods. 1 vyhlášky zaviazal oprávnených na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 36,- Eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť a žiadal súd o jeho zmenu v zmysle skutkového stavu a právneho poriadku SR tak, že súd exekúciu zastaví na základe nesprávneho postupu OS BB a súdneho exekútora, oprávnený má nárok na náhradu trov konania, oprávnená nie je povinný k úhrade voči súdnemu exekútorovi a zároveň súd vráti oprávnenému uhradený súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.8.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 286,80 EUR s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2019. Ďalej uviedol, že návrh omylom podal nesprávny subjekt WSD-Real s.r.o., ktorý nie je v žiadnom právnom vzťahu s povinným, a nie je ani stranou sporu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2019, tzn. Oprávnený nemá žiadny právoplatný exekučný titul na základe ktorého by sa mohol domáhať návrhu na začatie exekučného konania. Následne po prijatí podaného návrhu na vykonanie exekúcie mal OS BB v zmysle Exekučného poriadku preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a zistiť, že medzi osobou, ktorá podala návrh a osobou, ktorá je aktívne legitimovaná v zmysle právoplatného exekučného titulu, tzn. WSD- Real s.r.o. vs. Web Site Design s.r.o., a mal osobe, ktorá podala návrh opraviť vady návrhu, resp. návrh zamietnuť. Súčasne poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c), ako § 29 ods. 2, § 35 ods. 1, § 36 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 48 ods. 1, ods. 2a § 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a uzavrel, že na základe uvedených skutočností vydal OS BB uznesenie zo dňa 09.012.2019 v rozpore so skutkovým stavom a právnym poriadkom SR, a následne súdny exekútor konal v rozpore so skutkovým stavom a právnym poriadkom SR. Pričom ak by podľa oprávneného súd a súdny exekútor konali v zmysel platného právneho poriadku, nikdy by v tomto konaní nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a následne by neboli vykonané žiadne úkony exekútora v rámci tohto konania, blokácia majetku povinného a pod. Preto podľa oprávneného akékoľvek náklady, príp. škoda, ktorá vznikla nesprávnym postupom OS BB a súdnym exekútorom ide na vrub OS BB a súdneho exekútora a v žiadnom prípade nemôže byť k akékoľvek plneniu voči exekútorovi zaviazaný oprávnený.
5. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 28.1.2020 vyjadril poverený súdny exekútor, ktorý uviedol, že Napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a plne sa stotožňuje s argumentáciou exekučného súdu obsiahnutou v odôvodnení napadnutého uznesenia. Oprávnený vo svojej sťažnosti spochybňuje postup exekučného súdu i súdneho exekútora, avšak akosi opomenul skutočnosť, že exekučné konanie inicioval on sám, a to napriek nedostatku aktívnej legitimácie, pričom sa ani neusiloval zahájené exekučné konanie ukončiť a bol v tomto smere pasívny (nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nepodal návrh na zastavenie exekúcie, nereagoval na výzvu na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Fakt, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, považuje preto poverený súdny exekútor za nespochybniteľný. Ako súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, s odbornou starostlivosťou a neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť. Konal na základe doručeného poverenia súdu, pričom exekučný titul mu nebol doručený a od mája 2019 nemá ani automatický prístup do elektronických súdnych spisov,
v ktorých je poverený vykonať exekúciu (napriek opakovaným žiadostiam a urgenciám adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR). Hneď, ako sa dozvedel, že exekučné konanie je vedené v prospech osoby s nedostatkom aktívnej legitimácie, kontaktoval ju a oboznámil ju so vzniknutou situáciou i s možnosťou podať návrh na zastavenie exekúcie. Keďže Exekučný poriadok (v znení účinnom od 01.04.2017) už neobsahuje žiaden zákonom aprobovaný procesný postup, ktorým sa môže súdny exekútor domáhať zastavenia exekučného konania súdom, ponechal procesnú aktivitu na účastníkov konania, ktorých upovedomil o začatí exekúcie. Vzhľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť však žiadne úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v tomto prípade nevykonával. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby exekučný súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
6. Dňa 25.05.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou opravné uznesenie pod sp. zn. 25Ek/1381/2019, ktorým opravil chyby v písaní vo výroku I sťažnosťou napadnutého uznesenia zo dňa 09.12.2019 tak, že správne uviedol vo výroku I. akú exekúciu zastavuje ako aj samotný dôvod zastavenia exekúcie. Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2020.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola odoslaná do elektronickej schránky súdu dňa 10.01.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému fikciou doručené dňa 26.12.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je prípustná ako ani dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol. 15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.08.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Up/759/2019 zo dňa 09.07.2019, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.2019, dňa 10.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Crkoňovi (331EX 312/2019). Dňa 11.10.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu so svojím stanovisko, ale bez vyjadrenia oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
16. Podľa §-u 239 ods. 2 CSP, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
17. Podľa §-u 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
18. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
19. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
20. Oprávnený sa vo svojej argumentácii (spochybňujúc postup súdu a súdneho exekútora) uvedenej v sťažnosti domáha zastavenia exekúcie súdom, ale z iných dôvodov, ako je uvedené v napadnutom uznesení. Avšak s poukazom na § 239 ods. 2 CSP podanie sťažnosti len voči dôvodom uvedeným v uznesení nie prípustné. Zároveň čo sa týka samotného postupu vyššej súdnej úradníčky, keď na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie a riadneho zistenia skutkového stavu skonštatovala, že oprávnený nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, následkom čoho bolo rozhodnutie o zastavení predmetnej exekúcie, považuje sudca tento jej postup súladný s Exekučným poriadkom.
21. Rovnako čo sa týka výroku II. a III. sťažnosťou napadnutého rozhodnutia sudca na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného, podľa procesného výsledku. Nakoľko v danom prípade sa exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré oprávnenému voči povinnému žiadne právo nepriznávalo, a preto exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne, a teda aj návrh na jej vykonanie bol podaný nedôvodne. Keďže oprávnený svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie (ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať), je preto povinný v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. Zároveň podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď 3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012). Na základe uvedeného sudca uzatvára, že v prípade ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý mu žiadne právo voči povinnému nepriznával, čiže nebol splnený základný materiálny predpoklad vedenia exekúcie, ktorým je okrem iného aj aktívna vecná legitimácia oprávneného, čo viedlo k zastaveniu exekúcie, a teda z procesného hľadiska oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
23. Sudca na záver poznamenáva, že o žiadosti oprávneného na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za vydanie poverenia bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyššia súdna úradníčka za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.