Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 611 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (626)e8c/385540.dd0fbc.pdf
PDF · 156.4 KB
No categories available
6Cdo/69/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 69/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti
povinnému Mgr. V. Š., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr. Zuzanou
Bojkovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Roţňavská 2, o vymoženie 38,13 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8 Er 768/2010, o dovolaní
povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2011 sp.zn. 20 CoE
121/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok (ďalej ako „exekučný súd“) uznesením z 23. marca 2011 č.k.
8 Er 768/2010-65, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhovel námietkam povinného proti
exekúcii vedenej na vymoţenie splnenia povinnosti uloţenej povinnému právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo 14. augusta 2008 č. DK 91/000001/2009/R. Exekučný súd tak rozhodol majúc za to, ţe je
tu dôvod, pre ktorý je exekúcie neprípustná. Dospel totiţ k záveru, ţe exekúcia nie je vedená
v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie zo 14. júla 2010 a s poverením na vykonanie
exekúcie č. 5107017363* z 21. septembra 2010 vydaným v prospech oprávnenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874.
Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom dňa 27. októbra 2010
pod zn. EX 1443/10-16 totiţ vyplýva, ţe exekučné konanie sa začalo vo veci oprávnenej
„Všeobecná zdravotná poisťovňa, kraj. pobočka Bratislava, Ruţová dolina 10, 825 21
Bratislava, IČO: 35 937 874, DIČ: 2022027040“, ktorá nie je aktívne legitimovaná a nemá
ani spôsobilosť byť účastníkom konania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej
uznesením z 21. júla 2011 sp.zn. 20 CoE 121/2011 zmenil uznesenie exekučného súdu tak,
ţe námietky povinného proti exekúcii zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol,
ţe je nesporné, ţe návrh na exekúciu podala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, Mamateyova 17, ktorá je takto označená ako oprávnená aj v poverení vydanom
exekučným súdom pre súdneho exekútora. Skutočnosť, ţe poverený súdny exekútor
v upovedomení o začatí exekúcie za oprávnenú označil „Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
kraj. pob. Bratislava, IČO: 35 937 874, DIČ: 2022027040, Ruţová dolina 10, 825 21
Bratislava 26“, nezakladá podľa odvolacieho súdu dôvodnosť námietky povinného, pretoţe
nevyvoláva pochybnosti o hmotnoprávnej legitimácii oprávneného, ktorým je podľa § 37
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) ten, kto podal návrh
na exekúciu. Listiny tvoriace obsah spisu a údaje v nich zachytené (obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo zhodné s údajmi v obchodnom registri) jednoznačne identifikujú
oprávneného. Pochybnosti o jeho identite nevyvoláva pochybenie súdneho exekútora pri jeho
označení v upovedomení o začatí exekúcie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie tvrdiac, ţe jeho právne
závery majú znaky svojvôle a arbitrárnosti, úplne vybočili z právneho rámca vymedzeného
príslušnou právnou úpravou a odchýlili sa od konštantnej judikatúry, ktoré pochybenie malo
za následok porušenie jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, zakladajúce vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., a tieţ vadu
v právnom posúdení veci. Podľa povinného je predmetná exekúcia postihnutá vadou
spočívajúcou v nedostatku aktívnej legitimácie, keďţe je vedená v prospech neexistujúceho
oprávneného. Ţiadna právnická osoba označená ako „Všeobecná zdravotná poisťovňa,
krajská pobočka Bratislava“ totiţ neexistuje. IČO uvedené v exekučnom titule patrí inému
subjektu s odlišným obchodným menom, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá nemá
sídlo v Ruţovej doline 10, ale na Mamateyovej 17. Súdnym exekútorom označený oprávnený
je zameniteľný s iným, uţ zaniknutým subjektom, „verejnoprávnou“ Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, ktorá sa členila na pobočky a mal dokonca sídlo v Ruţovej doline 10. Povinný
tieţ tvrdí, ţe i exekučný titul, rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
má nedostatky, ktoré ho robia nespôsobilým byť riadnym, materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Nielenţe neobsahuje presnú individualizáciu oprávneného, ale dokonca
ho neoznačuje vôbec.
Oprávnená označila dovolanie povinného za „irelevantné“.
Dovolací súd konajúci o dovolaní povinného, po zistení, ţe dovolanie bolo podané
včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 239 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 242
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti
uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,
kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne
obsadeným). V dovolacom konaní ţiadna z týchto vád nevyšla najavo.
Pokiaľ povinný v dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, ţe svojím postupom
a rozhodnutím sa dopustil vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pričom túto vadu vidí v tom, ţe
odvolací súd sa odchýlil od konštantnej judikatúry, úplne vybočili z právneho rámca
vymedzeného príslušnou právnou úpravou a poprel zmysel a účel relevantných právnych
noriem, robí tak neopodstatnene.
O odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide v prípade
procesného postupu, ktorým súd znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných
oprávnení (napríklad oprávnenia byť prítomný na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci,
navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť
procesný úkon a pod.) priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
a uplatnenia jeho práv. Procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. sa nezakladá právnym
posúdením veci.
V danom prípade povinný procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať v zmysle vyššie
uvedeného. Vyčíta mu spôsob, ako na vec aplikoval právne predpisy („Odvolací súd zaloţil
svoje rozhodnutie na právnom názore, ktorý je v príkrom rozpore s dlhoročnou konštantnou
judikatúrou, pričom úplne poprel zmysel a účel relevantných právnych noriem.“). Povinný tu
teda namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnej aplikácii a interpretácii
ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde
zo strany povinného o námietku vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú
povinný uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov
odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţil svoje
rozhodnutia (k tomu viď niţšie).
Pokiaľ povinný vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje i z toho, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je zaloţené na záveroch, ktoré javia znaky svojvôle a arbitrárnosti a nie je
ani dostatočne odôvodnené (ktoré vady by za určitých podmienok mohli mať skutočne za
následok porušenie zásad spravodlivého súdneho konania), robí tak tieţ neopodstatnene.
Právne závery odvolacieho súdu totiţ nie sú svojvoľné a arbitrárne a sú náleţite a správne
odôvodnené.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento
zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný.
Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez
ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná
legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa
exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je
označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia).
V preskúmavenej veci návrh na vykonanie exekúcie podala dňa 24. júna 2010
súdnemu exekútorovi Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17,
850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 [za ktorú konal jej štatutárnym zástupcom právne účinne
poverený zamestnanec (§ 21 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), riaditeľ krajskej pobočky v Bratislave,
Ruţová dolina 10]. Urobením tohto procesného úkonu sa Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., stala účastníčkou exekučného konania v procesnom postavení oprávnenej, ktoré jej
procesné postavenie sa účinne (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku) dosiaľ nezmenilo. K takej
zmene v jej procesnom postavení rozhodne nedošlo tým, ţe súdom poverený súdny exekútor
v upovedomení o začatí exekúcie (ale aj v iných svojich procesných úkonoch) za oprávnenú
mylne označuje [zaiste nesprávne vychádzajúc z označenia osoby konajúcej za oprávnenú
(riaditeľ krajskej pobočky)] „Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, kraj. pob. Bratislava, Ruţová
dolina 10“. Odvolací súd, na rozdiel od exekučného súdu, preto správne uzavrel, ţe vada
v označení oprávnenej v písomných procesných úkonoch súdneho exekútora nezakladá
dôvodnosť námietky povinného proti exekúcii.
Dovolací súd k dôvodom odvolacieho súdu uvedeným v jeho napadnutom rozhodnutí,
s ktorými sa v celom rozsahu stotoţňuje, ešte poznamenáva, ţe podľa jeho názoru je identita
oprávnenej plne zachovaná dokonca aj v procesných úkonoch súdneho exekútora aj napriek
jeho pochybeniu v označení oprávnenej. Pri (mylnom) označení oprávnenej súdny exekútor
totiţ uviedol aj „IČO: 35937874“, ktorá patrí (ako to správne uvádza aj povinný) len
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava), a nie jej
pobočke v Bratislave, Ruţová dolina 10 (porovnaj ustanovenia § 27 zákona č. 540/2001 Z.z.
o štátnej štatistike).
Povinný v dovolaní tieţ tvrdí, ţe exekučný titul, rozhodnutie Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo 14. augusta 2009, č. DK 91/000001/2009/R, má
nedostatky, ktoré ho robia nespôsobilým byť riadnym, materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Tvrdí, ţe oprávnenou predloţený exekučný titul nielenţe neobsahuje presnú
individualizáciu oprávneného, ale dokonca ho neoznačuje vôbec.
Toto tvrdenie povinného nemá oporu v exekučnom titule.
Z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo 14. augusta 2009,
č. DK 91/000001/2009/R (originál ktorého je zaloţený v spise exekučného súdu na č.l. 4-9)
vyplýva, ţe ním bolo rozhodnuté o odvolaní platiteľa poistného Mgr. V. Š. proti platobnému
výmeru č. 2504-1/2003 z 9. januára 2004 vydanému Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so
sídlom v Bratislave, ktorým bola platiteľovi poistného uloţená povinnosť zaplatiť dlţné
poistné a poplatok z omeškania na účty Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č.l. 10-13 spisu
exekučného súdu).V rozhodnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za prvým
označením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, t.j. toho, v prospech ktorého subjektu má
platiteľ poistného plniť, je uvedené, ţe v ďalšom texte rozhodnutia bude pre tento subjekt
pouţívaná skratka „zdravotná poisťovňa“. Z výrokovej časti rozhodnutia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou v znení: „Platiteľ poistného je povinný zaplatiť do 8 dní po
doručení tohto rozhodnutia, na účet zdravotnej poisťovne, vedený v Štátnej pokladnici ...“
preto nepochybne vyplýva, kto je oprávnený z toho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kto
je právnym nástupcom bývalej „verejnej“ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vyplýva priamo
zo zákona (§ 74 zákona č. 581/2004 Z.z.).
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu je
správne a preto dovolanie povinného proti nemu treba uznesením zamietnuť podľa § 243b
ods. 1 a 4 O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov konania
proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu nepriznal oprávnenej náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. septembra 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová