Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/46/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Z. T., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom Na Q. XXX, XXX XX R., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -20 zo dňa 24.02.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že exekučné konanie bolo zastavené pre uplynutie prekluzívnej lehoty na vymoženie plnenia, povinný zomrel bez zanechania majetku, teda na jeho strane neexistuje subjekt, ktorý by bol spôsobilý tieto trovy nahradiť a nie je žiaden zákonný dôvod na to, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 1 - 3 pozná tri výnimky kedy náklady exekúcie znáša oprávnený, kde by prichádzalo do úvahy zavinenie oprávneného avšak v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008 oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu a prípadne vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti nemohol ovplyvniť.

2 Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Z obsahu odvolania vplýva, že oprávnený podal odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie ale namietal dôvody zastavenia exekúcie. Uviedol, že pri strete staršej právnej úpravy s novou v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Predmetný exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy keď platilo ust. neskončila. Ďalej uviedol, že na danú vec je potrebné použiť ust. správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V zmysle ust. zákona o priestupkoch je zákon o priestupkoch vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom špeciálnym. Právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a po prijatí novely správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Cieľom vypustenia ust. zákona o priestupkoch sa bolo, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom vymáhať, spadalo pod režim Správneho poriadku. Rozhodnutie o trovách konania považoval za zjavnú svojvôľu súdu, pretože súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z týchto dôvodov navrhol aby odvolací súd rozhodnutie zrušil, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,39 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. (ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Súdny exekútor výslovne napadol výrok o trovách konania avšak vecne namietal dôvody zastavenia exekúcie. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že podľa ust. § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. V zmysle uvedeného je súdny exekútor účastníkom konania len pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. -17, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil že aspekt neústavnosti nemožno vidieť ani v skutočnosti, že kým povinný a oprávnený boli oprávnení podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie (a tým aj proti výroku o povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora), samotný súdny exekútor takým právom nedisponoval. Vzhľadom na to, že súdny exekútor výslovne nenapadol výrok o zastavení exekúcie a zároveň ani nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie sa odvolací súd v intenciách odvolacích dôvodov zaoberal len správnosťou rozhodnutia o trovách exekúcie.

9. V tomto prípade bolo exekučné konanie zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, nakoľko prekluzívna lehota na vymoženie plnenia z exekučného titulu začala plynúť dňom 06.09.2006 a márne uplynula dňa 06.09.2009, čím sa exekučný titul stal neúčinným. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade niet osoby, ktorú by podľa zákona bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, a to ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, ďalej ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 24.10.2013 vyslovil, že: „Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.“ Na úhradu trov exekúcie by za iných okolností mal byť zaviazaný povinný, ten však zomrel ako nemajetný a teda niet právneho nástupcu, ktorý by bol spôsobilý hradiť trovy exekúcie.

10. Čo sa týka odvolacej námietky súdneho exekútora, že rozhodnutie o trovách konania je svojvoľné odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodnutie dostatočne a racionálne odôvodnil v zmysle zákonných ustanovení. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevidel žiadne pochybenie vo vzťahu k nepriznaniu trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak nielen proti povinnému, ktorý zomrel ako nemajetný, ale ani voči oprávnenému, a to s poukazom na znenie ust. § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. .

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný a oprávnenému a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).