Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-776-2023.pdf
PDF · 119.26 KB
Case nature
Subarea
65Ek/776/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní zast.: Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.563,76 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/776/2023 zo dňa 27. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnej účelne vynaložené trovy vo výške 48,21 Eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu povinnej do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.7.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 65Ek/776/2023, ktorým exekúciu z dôvodu vznesenej námietky premlčania v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a tiež oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 96,42 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. h), § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 195, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2 veta prvá, § 199c ods. 1 veta prvá, ods. 4, § 199d ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 21 ods. 3, ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „ZoZP“), § 21 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučným titulom v tomto konaní je Platobný výmer č. 1029/00/3 zo dňa 25.02.2000, právoplatný dňa 28.03.2000, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Ďalej uviedla, že v pôvodnom exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom pod sp. zn. EX 431/2005 nebola pohľadávka oprávneného vymožená ani len sčasti. Dodala, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku zo zdravotného poistenia, ktorá má charakter verejnoprávnej pohľadávky, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie pohľadávok, ale naopak ustanovenia v čase vydania rozhodnutia platného zákona o zdravotnom poistení.
3. V súvislosti s podanou námietkou premlčania zo strany povinného súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v bode 27 napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že rozhodnutie, na poklade ktorého bolo vedené pôvodné exekučné konanie a je vedené prebiehajúce exekučné konanie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.03.2000. Oprávnený si tak mal právo vymáhať poistné, resp. poplatok z omeškania, uplatniť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t. j. do 28.03.2003. Preto premlčacia doba na uplatnenie práva oprávneného vymáhať poistné začala plynúť dňa 29.03.2000 (deň po dni nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu), pričom uplynula dňom 29.03.2003. Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený podal pôvodný návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.05.2005, to znamená po uplynutí premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba uplynula dňom 29.03.2003. Z vyššie uvedeného potom vyvodil, že právo vymáhať pohľadávku uplatnenú oprávneným bolo premlčané už v čase začatia pôvodného exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že námietka premlčania povinného je v predmetnom prípade dôvodná. Uvedenému záveru nebráni ani skutočnosť, že oprávnený uplatnil právo na podanie opätovného návrhu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEKu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, teda že uplatnené právo oprávneného vymáhať pohľadávku bolo premlčané už v čase podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie a povinný námietku premlčania v tomto prípade uplatnil, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil (výrok I.). Ďalej v otázke trov exekúcie v zmysle § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. A podľa § 21 ods. 2 spolu s § 22 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ich vyčíslil sumou vo výške 36 eur (50% zo 60 eur + 20% DPH). V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie povinného zohľadňoval súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom právo oprávneného vymáhať pohľadávku priznanú exekučným titulom bolo premlčané, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok povinného na náhradu trov exekučného konania. Povinný si v návrhu na zastavenie uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 96,42,-Eur. Na základe uvedeného súd priznal trovy právneho zastúpenia povinného vo výške 96,42,- Eur -2 úkony právnej služby dokopy vo výške 71,37,-Eur (vypočítané z tarifnej hodnoty 1563,76,-Eur) + 2 krát režijný paušál vo výške 12,52,-Eur + DPH (výrok III.).
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 250 ods. 2 CSP.
5. Svoju sťažnosť odôvodnil s tým, že podľa oprávneného všeobecné vyjadrenia povinnej ohľadom uplynutia premlčacej doby sú pre účinné uplatnenie námietky premlčania nepostačujúce. Nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 5/98 zo dňa 25.3.1998). Dlžník musí uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jeho vôle bol dostatočne jednoznačný a určitý (WEINHOLD, D. Promlčení a prekluze v obchodních závazkových vztazích. 3. vydaní. Praha: C.H.Beck, 2009 s. 11). Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla niekoľko rôznych zákonných ustanovení, ktoré upravovali plynutie lehôt pritom vôbec nijakým spôsobom nesúviseli s plynutím lehoty v prípade vymáhaných pohľadávok. Po citovaní niekoľkých zákonných ustanovení povinná vo svojom podaní uvádza: "Na základe uvedeného je zrejmé, že pohľadávka, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím – exekučným titulom na peňažné plnenie č.k. vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia č. 1029/00/3 zo dňa 25.02.2000, ktorý vydal Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., je premlčaná, nakoľko uplynula desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pre úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia je premlčacia doba trojročná." Preto podľa oprávneného je podanie povinnej pokiaľ ide o formuláciu námietky premlčania nejasné, chaotické a nezrozumiteľné. Oprávnený ma tiež za to, že súd by mal o námietke premlčania rozhodovať v intenciách podanej námietky povinnou. Nie je úlohou súdu vlastnou iniciatívou nahrádzať nevyhnutnú aktivitu povinnej, ktorá je potrebná v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka pre úspešnosť podanej námietky premlčania. Prvoinštančný súd v danom prípade postupoval podľa oprávneného nad rámec zákona, keď nejasnú a nezrozumiteľnú a teda podľa oprávneného nekvalifikovanú námietku premlčania upravil, keď skonštatoval, že k premlčaniu pohľadávok oprávneného došlo na základe
ust. § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.z o zdravotnom poistení účinného do 31.12.2004. Podľa názoru oprávneného prvoinštančný súd týmto postupoval nezákonne a v rozpore s princípom rovného postavenia strán sporu v civilnom konaní. Povinnou uplatnená námietka premlčania mal byť podľa názoru oprávneného vyhodnotená ako nedôvodná z vyššie uvedených dôvodov. Oprávnený tiež nesúhlasí s právnym záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosť, že oprávnený uplatnil právo na podanie opätovného návrhu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZOUNEK nebráni tomu, aby sa povinná domáhala premlčania nároku oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako. Z dikcie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca v predmetnej právnej úprave nerozlišuje pohľadávky zo starej exekúcie z hľadiska skutočnosti či pred podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplynula alebo neuplynula premlčacia doba opätovným návrhom uplatnenej pohľadávky. Výklad súdu považuje oprávnený za arbitrárny a svojvoľný, nakoľko nemá oporu v príslušnej právnej úprave. ZOUNEK bol prijatý v roku 2019 za účelom ukončenia niektorých exekučných konaní za veľmi špecifických podmienok definovaných týmto zákonom, ktoré sledovali základný cieľ zákonodarcu, a to zbavenie ekonomickej ťarchy dlžníkov v podobe „starých“ záväzkov vymáhaných v dlhotrvajúcich exekučných konaniach ako aj odbremenenie súdov od veľkého počtu neukončených exekučných konaní. Za účelom dodržania princípu právnej istoty tak z pohľadu dlžníka ako aj z pohľadu veriteľa bolo v § 9 ods. 2 ZOUNEK unifikované trvanie práva na vymáhanie pohľadávky jeho ohraničením dobou 1 roka odo dňa ukončenia pôvodného exekučného konania. Opätovným návrhom na vykonanie exekúcie začalo konanie nové, ktoré sa spravuje zákonnými ustanoveniami ZOUNEK a Exekučného poriadku. Oprávnený dodal, že námietka premlčania by v danom prípade bola úspešná v prípade (ktorý nevylučoval Exekučný poriadok účinný do 31.3.2017 a nevylučuje ho ani Exekučný poriadok účinný od 1.4.2017), že exekučné konanie je zastavené z dôvodu "nemajetnosti" povinného a oprávnený sa rozhodne opätovne vymáhať svoju pohľadávku napr. z dôvodu, že zistí, že dlžník medzičasom nadobudol majetok, z ktorého môže uspokojiť svoju pohľadávku. Avšak právnou úpravou uvedenou v ust. § 9 ods. 2 ZOUNEK došlo k explicitnému zadefinovaniu "nového" pravidla pokiaľ ide o plynutie premlčacích lehôt pre opätovné uplatnenie pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v uvedenej lehote, preto má za to, že k premlčaniu jeho práva na vymáhanie uplatneného nároku nemohlo dôjsť. Pokiaľ ide o trovy konania prvoinštančný súd uviedol, že "nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom právo oprávneného vymáhať pohľadávku priznanú exekučným titulom bolo premlčané, oprávnený je zodpovedný za návrh na vykonanie exekúcie, súd preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok povinného na náhradu trov exekučného konania". Oprávnený považuje záver súdu s poukazom na ust. § 199c ods. 1 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku o tom, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému za nepodložený a scestný. Súdy v nespočetných prípadoch zastavovania exekučných konaní z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku) konštatovali, že uplynutie prekluzívnej lehoty počas exekučného konania nemožno dať ako dôvod jeho zastavenia za vinu oprávnenému, preto trovy exekúcie neuhrádza. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp.zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011 konštatoval, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (pre preklúziu vymáhaného nároku) sa nepostupuje podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ale podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Najvyšší súd vo tomto rozhodnutí judikoval, že v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty počas exekučného konania, ktoré je následne zastavené z uvedeného dôvodu, nie je možné zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému, preto trovy exekúcie platí povinný. V prípade uplynutia premlčacej lehoty je záver prvoinštančného súdu ešte absurdnejší, keď predpokladá, že oprávnený má mať v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť o tom či námietku premlčania povinný uplatní a či bude táto námietka aj dôvodná. V danom prípade preto oprávnenému nemožno v žiadnom prípade pričítať zodpovednosť za zastavenie exekúcie z dôvodu eventuálneho zániku práva vymáhať uplatnenú pohľadávku, teda za to, že nastali počas konania skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 31.8.2023 vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu aj povinná, ktorá uviedla, že predmetnú exekúciu povinný od počiatku považuje za nezákonnú, keďže táto je neprípustná z dôvodu, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a exekúcia sa nezačala po práve, nakoľko vymáhateľnosť pohľadávky zanikla premlčaním. Právo oprávneného vymáhať pohľadávku bolo premlčané už pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom o tejto skutočnosti mal a má oprávnený vedomosť. Argumentácia
oprávneného ohľadom všeobecného vyjadrenia povinného k uplynutiu premlčacej doby (všeobecné vyjadrenie povinného k časovému aspektu premlčania) neobstojí, nakoľko povinný v podanom Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 jednoznačne uviedol: „Povinná týmto podaním namieta premlčanie pohľadávky oprávneného vo výške 1.563,76 eur s prísl.“ Povinný v podanom Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 jednoznačne namietol premlčanie pohľadávky oprávneného a práva oprávneného vymáhať pohľadávku oprávneného vo výške 1.563,76 eur s prísl., pričom z povahy veci jednoznačné vyplýva, že sa jednalo o adresovaný právny úkon smerujúci voči oprávnenému (druhému účastníkovi právneho vzťahu). Podľa ust. § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní účinného do 31.12.2004 právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Pokiaľ oprávnený argumentuje nejednoznačnosťou a neurčitosťou prejavu povinného vo vzťahu k uplatneniu námietky premlčania, povinný opätovne namieta premlčanie pohľadávky oprávneného vo výške 1.563,76 eur s prísl. a rovnako namieta premlčanie vymáhateľnosti tejto pohľadávky, ku ktorej premlčaniu došlo na základe ust. § 21 ods. 3 vyššie cit. zákona. Pokiaľ ide o námietku oprávneného k citovaniu niekoľkých zákonných ustanovení týkajúcich sa premlčania, ktoré nesúviseli s plynutím lehoty v prípade vymáhanej pohľadávky, povinný uvádza, že nemal k dispozícii všetky informácie o čase realizácie jednotlivých úkonov súdu a oprávneného v rámci pôvodného exekučného konania a pre krátkosť času nebolo v jeho možnostiach tieto zistiť a následne posúdiť, v zmysle ktorého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu je pohľadávka premlčaná. Povinný sa nestotožňuje s argumentáciou oprávneného, že súd pri posúdení námietky premlčania povinného postupoval nad rámec zákona a nahradil nevyhnutnú aktivitu povinného. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bol súd z úradnej moci povinný skúmať, či je oprávneným uplatnené právo premlčané, pričom dôvody pre zastavenie exekúcie boli pre súd objektívne rozpoznateľné z listín predložených oprávneným, z obsahu spisu a z evidencie vedenej súdnym exekútorom. Dôvodnosť námietky premlčania súd skúma vo vzťahu k uplatnenému nároku; nie je významné z akých právnych dôvodov bola námietka premlčania vznesená. Povinný podaný Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 riadne odôvodnil a uviedol v ňom všetky skutočnosti, ktoré ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie mohol uplatniť, pričom má za to, že formulácia námietky premlčania bola jasná, zrozumiteľná a samotná námietka premlčania bola v predmetnom prípade dôvodná. Námietka premlčania je hmotnoprávny úkon povinného adresovaný oprávnenému, pričom tento môže byť obsahom návrhu na zastavenie exekúcie a môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu (§ 124 ods. 2 CSP). Povinný má za to, že súd preskúmaním spisu správne zistil, že rozhodnutie, na podklade ktorého bolo vedené pôvodné exekučné konanie a je vedené prebiehajúce exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť dňom 28.03.2000. Oprávnený si tak mal právo vymáhať poistné, resp. poplatok z omeškania uplatniť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do 28.03.2003. Povinný má za to, že súd preskúmaním spisu a šetrením správne zistil, že pôvodné exekučné konanie bolo vedené na Okresnom súd Martin pod sp. zn. 17Er/1132/2005, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.05.2005 a žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 13.05.2005. Pôvodné exekučné konanie tak začalo dňa 13.05.2005, to znamená po uplynutí premlčacej doby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo vymáhať pohľadávku uplatnené oprávneným bolo premlčané už v čase začatia pôvodného exekučného konania. Pokiaľ bolo právo oprávneného premlčané už v čase začatia pôvodného exekučného konania, nie je možné vyvodiť záver o nepremlčaní uplatneného práva len na základe včasnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní v znení neskorších zmien. Premlčanie je inštitútom, ktorý chráni dlžníka pred vymáhaním starých pohľadávok, pričom nemá za následok zánik pohľadávky (preklúziu), ale iba jej právnu nevymáhateľnosť. Čo sa týka nároku na náhradu trov exekúcie je potrebné zohľadniť mieru úspechu povinného v konaní, nakoľko tento mal plný úspech v konaní. Povinný má za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že mal vedomosť o premlčaní svojho práva vymáhať pohľadávku priznanú exekučným titulom a je teda zodpovedný za návrh na vykonanie exekúcie, preto je dôvodné priznať povinnému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré mu vznikli. Povinný má za to, že rozhodnutie exekučného súdu je rozhodnutím správnym, zákonným a preskúmateľným. Zo samotného Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2023 ako i z vykonaného dokazovania, nesporne vyplýva záver, že exekúcia prebieha napriek tomu, že právo oprávneného vymáhať premlčanú pohľadávku priznanú exekučným titulom je premlčané, o čom mal oprávnený vedomosť už v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a preto je nutné túto exekúciu ako nezákonnú zastaviť. Na základe vyššie
uvedeného skutkového a právneho stavu, povinný žiada, aby súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 65Ek/776/2023 zo dňa 27.07.2023 ako nedôvodnú zamietol. Oprávnený si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci v celkovej výške 48,21 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien, za jeden úkon právnej pomoci – vyjadrenie sťažnosti: 35,69 eur, RP: 12,52 eur).
7. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky súdu dňa 10.08.2023 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 31.07.2023, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
15. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
16. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.03.2023, kedy bol exekučnému súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – Platobný výmer č. 1029/00/3 zo dňa 25.02.2000, právoplatný dňa 28.03.2000, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., dňa 30.03.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi (373EX 171/2023). Dňa 27.04.2023 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
20. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
21. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „ZoZP“) účinného do 31.12.2004, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.
22. Podľa § 21 ods. 4 ZoZP účinného do 31.12.2004, pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.
23. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
24. Sudca aj napriek argumentom oprávneného v podanej sťažnosti nepovažuje vznesenú námietku premlčania zo strany povinnej za nepostačujúcu, nejasnú, či chaotickú. Naopak poukaz oprávneného na Rozsudok Najvyššieho údu SR sp. zn. 4 Cdo 5/98 zo dňa 25.3.1998 je v danej veci nenáležitý. V citovanom rozhodnutí dovolací súd zistil, že odvolací súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného napriek tomu, že žalovaná sa premlčania vôbec NEDOVOLALA. Dovolací súd ďalej zdôraznil, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či uplatnené právo je premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. V citovanom spore žalovaná v rámci odvolania uviedla, že „Platila som za hygienický závadný byt, na čo bytový podnik prišiel po piatich rokoch.“ Preto dovolací súd v danej veci dospel k záveru, že v tejto časti odvolania a ani z jeho ďalšieho obsahu nemožno vyvodiť, že žalovaná nejakú námietku premlčania práva uplatneného žalobcom v konaní vzniesla. Na rozdiel od podania žalovanej uvedeného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v tomto prípade povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie jasne a zrozumiteľne vzniesla (formulovala) námietku premlčania, pričom okrem iného uviedla, že exekúcia prebieha na plnenie, ktoré je premlčané v celom rozsahu, o čom mal oprávnený vedomosť už v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinná zároveň citovala § 124 Civilného sporového poriadku. Súčasne je v tejto súvislosti potrebné pripomenúť oprávnenému, že právne posúdenie vznesenej námietky premlčania je na konajúcom súde, a preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou správne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania s poukazom na citované ustanovenia zákona o zdravotnom poistení. Rovnako sa vyššia súdna úradníčka logicky správne vysporiadala aj s aplikáciou ust. § 9 ods. 2 ZoUNEKu na daný skutkový stav, nakoľko aj z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že v odseku 2 bola upravená VÝNIMKA, kedy po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. Predmetné ustanovenie sa samozrejme (výkladom a contrario) nepoužije v prípade, pokiaľ právo oprávneného bolo premlčané už v čase začatia pôvodného exekučného konania. Predmetným ustanovením bol vytvorený dostatočný časový rámec pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. Jedine týmto výkladom je podľa sudcu dodržaný v danom prípade princíp právnej istoty. Sudca v tejto súvislosti ešte uvádza, že ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Vznesenie námietky premlčania v zásade predstavuje výkon práva v súlade so zákonom, pretože inštitút premlčania je zákonným inštitútom, ktorý prispieva k právnej istote v právnych vzťahoch a je aplikovateľný voči ktorémukoľvek právu podliehajúcemu premlčaniu. Sudca preto odmietol výklad oprávneného, že vznesenie námietky premlčania zo strany povinnej by bolo úspešné len v prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu „nemajetnosti“. Súd preto považoval námietku premlčania vznesenú povinnou za dôvodnú a exekúciu v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
25. Súčasne čo sa týka nespokojnosti oprávneného s náhradou trov, ktoré vznikli povinnej v súvislosti s jej právnym zastúpením v tomto konaní sudca uvádza, že s poukazom na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku bolo správne rozhodnutie, ktorým vyššia súdna úradníčka zaviazala oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia povinnej, nakoľko to bol práve oprávnený, ktorý bol v predmetnom konaní neúspešný (pozri odôvodnenie v bode 42 napadnutého rozhodnutia aj samotnej sťažnosti ... nakoľko úspech v tomto konaní mal povinný, pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom právo oprávneného vymáhať pohľadávku priznanú exekučným titulom bolo premlčané ...), nakoľko to bol samotný oprávnený, ktorý svojim návrhom na vykonanie exekúcie inicioval začatie exekučného konania, pričom išiel do rizika, že povinná vznesie námietku premlčania. Tohto rizika si musel byť oprávnený vedomý a samozrejme v prípade neúspechu v konaní bol povinný aj nahradiť trovy protistrany (tu povinnej). Pričom aj z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že povinnému (v zásade výnimočne) možno priznať súdom náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ktorým bol úspešný. Nenáležitý je tu naopak poukaz oprávneného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011, nakoľko toto rozhodnutie sa týkalo právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
26. Zároveň v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhu na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
31. Povinný vo svojom vyjadrení k sťažnosti oprávneného si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci v celkovej výške 48,21 eur (§10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien, za jeden úkon právnej pomoci – vyjadrenie k sťažnosti: 35,69 eur, RP: 12,52 eur).
32. Podľa § 20d vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.
33. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
34. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
35. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
36. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
37. Po preskúmaní uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie k sťažnosti oprávneného, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky v uplatnenej sume 48,21 Eur, nakoľko bol v tomto konaní v plnej miere úspešný. Pri výpočte sumy za priznaný úkon vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.563,76 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby ako správne uviedol právny zástupca povinného je vo výške 35,69 Eur + 1x režijný paušál á 12,52 eur, čo predstavuje sumu 48,21 Eur.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia povinného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti oprávneného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou oprávneného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, pričom ich uložil oprávnenému nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).