Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-6-2020.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej právnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: K. J., R..: XX. XX. XXXX, D. U. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pre vymoženie sumy 706,39 eur a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.: 6Er/1876/2001-13- zo dňa 26. 07. 2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, trovy exekúcie v sume 79,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Michalovce dňa 29. 05. 2001 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, vykonaním exekúcie pre vymoženie uplatnenej pohľadávky pôvodne označenej oprávnenej - Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, a to na základe vykonateľných rozhodnutí č. 500-2716-4105/2000-A zo dňa 14. 11. 2000 a č. 500-2716-4105/2000, ako aj trov exekúcie.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 02. 07. 2015 došlo súdnemu exekútorovi oznámenie o zmene veriteľa vymáhanej pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 zo dňa 10. 02. 2015 mu bola táto postúpená Sociálnou poisťovňou Bratislava. Na základe uvedeného sa táto spoločnosť stala novým oprávneným v tomto konaní.
4. Následne dňa 13. 09. 2018 zaslal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie v zmysle predloženej špecifikácie.
5. Citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 prvú vetu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a konštatoval, že z predloženého spisového materiálu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu na zastavenie exekúcie č. EX 335/01 zistil, že povinná nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Opakovanými šetreniami na príslušných úradoch bolo zistené, že povinná nevlastní žiadne účty v bankách, nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ani nehnuteľný, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej. Preto uviedol, že podľa jeho názoru ďalším výkonom exekúcie by len dochádzalo k neúmernému navyšovaniu trov exekúcie.
6. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, keďže majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
7. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 10. 09. 2018, ktoré si v danom konaní uplatnil v celkovej výške 175,21 eur.
8. Súd citoval ustanovenie § 200 ods. 5, § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2, ods. 3, § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
9. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu za špecifikované a vykonané úkony v zmysle predloženej špecifikácie nasledovne. Za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie + vyúčtovanie trov exekúcie 40 min., pričom takto stanovený čas považoval za plne postačujúci a primeraný na vykonanie týchto úkonov a to s prihliadnutím na ich obsah, rozsah, náročnosť, ako aj počítačové spracovanie. Keďže v danom prípade ide o odmeňovanie za účelne vynaložený čas na exekúciu, priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eur, keďže základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) cit. vyhlášky je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 56,44 eur (za jednotlivý úkon a 3,32 eur), ktorá odmena v sebe zahŕňa tieto úkony: 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 1 x zisťovanie bydliska povinného (ZVJS), 5 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (4 x SP + 1 x DÚ), 5 x zisťovanie účtu povinného (banky r. 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018), 6 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (kataster LV 4 x + DI 2 x). Pri týchto úkonoch súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za prevedený úkon, t. j. za každý 1 x, nakoľko viacnásobné doručovanie týchto písomnosti sa odráža na samotnej výške poštovného. Odmena súdneho exekútora preto predstavuje sumu 63,08 eur. Keďže súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal aj uplatnenú 20% DPH z odmeny vo výške 12,52 eur.
10. Súdnemu exekútorovi bola priznaná v danom prípade aj náhrada hotových výdavkov, ktorú si uplatnil v preukázateľnej výške poštovného, t. j. v sume 3,90 eur.
11. Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávnenej v danom prípade tak predstavujú sumu 79,60 eur, na ktorých zaplatenie súd zaviazal oprávnenú súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
13. Proti citovanému rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnená.
14. Uviedla, že má za to, že v danom prípade nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Poukázala na to, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie č. 500-2716-4105/2000 zo dňa 14. 11. 2000, vydané Sociálnou poisťovňou, so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02. 01. 2001, ako aj rozhodnutie č. 500-2716-4105/2000-A zo dňa 14. 11. 2000, vydané Sociálnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02. 01. 2001. Uviedla, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Ďalej zdôraznila, že na výkon týchto rozhodnutí je potrebné aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, t. j. exekučné konanie sa musí skončiť do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, jej účinky teda nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo
v každom štádiu konania. Vzhľadom na uvedené oprávnená mala za to, že v danom prípade sa právo vymáhať pohľadávku na podklade predmetných exekučných titulov prekludovalo už dňa 02. 01. 2011.
15. Oprávnená ďalej poukázala na skutočnosť, že ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť dňa 01. 07. 2001. Mala za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady týkajúce sa práva vymáhať poistné, poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále a pokuty, o ktorých bolo rozhodnuté pred 01. 07. 2001. Toto tvrdenie oprávnená opiera aj o právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v Stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v prípade práva vymáhať poistné (poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále, pokuty), o ktorom bolo rozhodnuté pred 01. 07. 2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa ustanovenia § 25 zákona č. 274/1994 Z. z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie. Preto mala oprávnená za to, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorého bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. V tejto súvislosti oprávnená poukázala aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 733/2014-32, v ktorom tento poukázal na nečinnosť okresného súdu v exekučnom konaní trvajúcom viac ako 9 rokov, čo je neprimerane dlhé. Zároveň súd skonštatoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Súd má v priebehu celého konania skúmať či sú splnené podmienky pre vedenie exekučného konania. V prípade uplynutia prekluzívnej lehoty je súd povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.
16. Pokiaľ ide o trovy exekučného konania oprávnená poukázala na judikatúru (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo/13/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo/11/2008), kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. V tejto súvislosti oprávnená poukázala aj na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podala ešte v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, a teda ho podala opodstatnene a včas, preto procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnená totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho zdôraznila, že príslušný súd je povinný zastaviť exekúciu aj z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy predmetného zastaveného exekučného konania znášala oprávnená.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
18. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávnenej v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSPP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
20. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
21. Oprávnená napadla citované uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnená sa návrhom zo dňa 16. 05. 2001, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21. 05. 2001, domáhala u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Slobody 13, Michalovce, vykonania exekúcie proti povinnej, na základe ktorého mu mala povinná zaplatiť oprávnenej sumu 21 281 Sk (poistné v sume 13 566 Sk a penále v sume 7 715 Sk).
23. Exekučným titulom v danej veci sú :
- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 500-2716-4105/2000-A zo dňa 14. 11. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2001, na uhradenie penále povinnou oprávnenej vo výške 7 715 Sk, do 15 dní od doručenia rozhodnutia,
- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 500-2716-4105/2000 zo dňa 14. 11. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2001, na uhradenie poistného povinnou oprávnenej vo výške 13 566 Sk, do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
24. Okresný súd Michalovce poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom Nám. slobody 13, Michalovce, poverením č. 5807 024272 na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti o zaplatenie sumy 21 281 Sk a trov exekúcie.
25. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina návrhom zo dňa 10. 09. 2018, doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 13. 09. 2018 žiadal, aby súd zastavil predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa jeho zistení majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému navyšovaniu trov.
26. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
27. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník navrhol. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f), ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (pozri najmä Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom f) sa vyžaduje, aby uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pričom na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. Sociálnej poisťovne pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
29. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z., rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do 10-tich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
30. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu poverením na vykonanie exekúcie dňa 29. 05. 2001. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02. 01. 2001. Až dňa 13. 09. 2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Ďalej súd odvolací zistil, že rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, neboli vykonané v lehote do 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z., t. j. do 02. 01. 2011.
31. Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola zavedená zákonom č. 242/2001 Z. z. zo dňa 31. 05. 2001, ktorým bolo prijaté nové znenie ustanovenia § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2001 a v odseku 3 dňa 01. 04. 2002. Zákon č. 242/2001 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia,
teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. jeho ustanovenia aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Podľa uvedeného odvolací súd dodáva, že zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z. z. pre povinnú je výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok nepoznal, a teda aj podľa názoru NS SR (stanovisko zo dňa 04. 11. 2002 Snj 84/02), je potrebné preklúziu rozhodnutia vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z. z. posudzovať podľa tohto zákona, t. j. podľa novšej úpravy. Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 02. 01. 2011.
32. Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu tohto zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).