Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 326/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom

Golianom, advokátska kancelária, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 4. júna 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 8. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 29. júna

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 4. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie

krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 8. novembra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného

súdu“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 8. novembra 2013 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 4. júna 2014 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.

1 v znení neskorších predpisov, za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne a pre jeho výkon bol

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie a proti

napadnutému rozhodnutiu okresného súdu a krajského súdu ústavnú sťažnosť. Sťažovateľ

v podanej sťažnosti koncentruje svoju argumentáciu predovšetkým do sféry skutkových

zistení a od nich sa odvíjajúcich pochybení v postupe orgánov činných v trestnom konaní

a súdov, pričom poukazuje na to, že (i) „Mám za to, že výpoveď svedka, znalca

dokazuje, že vo výtere z pošvy poškodenej nebola zistená DNA

odsúdeného a to aj napriek tomu, že vo svojom posudku tvrdí opak. Tvrdenia

vychádzajú zrejme z presvedčenia, že ak sa na nohavičkách poškodenej v časti

rozkroku našli stopy DNA , odsúdeného, musí aj vzorka z výteru pošvy

poškodenej obsahovať rovnaký biologický materiál a teda aj DNA odsúdeného. Výpoveď

znalca dokazuje, že výter z pošvy poškodenej neobsahoval dostatočný

materiál na detekovanie biologického materiálu, ktorý by potvrdzoval prítomnosť DNA

odsúdeného “, (ii) „To že odsúdený na HP podrobne popísal okolnosti

stretnutia sa s poškodenou ako aj priebeh nasledujúcich udalosti zo dňa 09.08.2009

v inkriminovanom čase, bolo právom odsúdeného vyjadriť sa ku všetkým skutkom, ktoré sa

mu kladú za vinu bez toho aby taká skutočnosť bola vnímaná a hodnotená v neprospech

sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ v prípravnom konaní odmietol vypovedať, bolo

tiež len jeho právom sťažovateľa, v tom čase obvineného, ktoré právo sťažovateľ

v rozhodujúcom čase len využil a teda ani táto skutočnosť nemôže byť sťažovateľovi

na príťaž, ako to v rozpore so zistením skutkového stavu veci, tvrdia oba súdy, najmä že

vo výpovediach sťažovateľa z prípravného konania a jeho výpovedi na HP sú rozpory“,

(iii)“... sťažovateľ má za to, že bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

SR, pretože o vo veci samej rozhodoval sudca disciplinárne potrestaný

a teda vo vzťahu k sťažovateľovi nemohol vystupovať ako nezávislí sudca“, (iv)

„Vychádzajúc z obsahu spisu a z jeho nahliadnutia som nezistil, že by vyšetrovateľ úkony

výsluchu svedkov vyššie označených zopakoval po vznesení obvinenia sťažovateľa a to aj

napriek tomu, že výpovede viacerých svedkov mali významnú právnu relevanciu

pre rozhodnutie vo veci samej...“ (v) „Do pozornosti súdu si dovolím dať aj ďalšie

skutočnosti a to zanedbanie zabezpečenia neopakovateľného dôkazu odberu vzorky krvi

poškodenej , bez ktorého dôkazu nebolo možné ustáliť čas intoxikácie

poškodenej, množstvo použitej látky, čo bolo spôsobilé sťažovateľa v konaní poškodiť, lebo

ustálením momentu intoxikácie poškodenej, momentu podania jej ketamínu, mohlo dôjsť

k objasneniu a určeniu presného času, kedy sa mohla poškodená dostať do stavu

bezbrannosti s možnosťou jeho zneužitia na jej znásilnenie sťažovateľom, keď po ustálení

takého času nie je vylúčené zistenie, že v rozhodujúcom čase sťažovateľ s poškodenou nebol

vôbec v kontakte. Ďalej poukazujem na stopy po vpichoch injekčnou striekačkou na tele

poškodenej zistených na príkaz vyšetrovateľa, čo poškodená popiera“, (vi) „Do pozornosti

súdu dávam aj vyjadrenie poškodenej, ktorá tvrdila, že sťažovateľa vôbec nepozná, spoznala

by ho podľa hlasu. Pred prvým stretnutím sťažovateľa a poškodenej pri ich konfrontácii,

mám za to, mala byť poškodenej predložená hlasová vzorka, zadovážená podľa § 160 Tr.

Por., k čomu nedošlo, čo je potrebné vyhodnotiť negatívne, ako zanedbanie ďalšej

povinnosti vyšetrovateľa v záujem riadneho objasnenia trestného činu kladeného

sťažovateľovi za vinu. Vykonanie tzv. hlasovej skúšky na HP nemožno pokladať

za relevantný dôkaz, ak poškodená pred touto tzv. hlasovou skúškou prišla so sťažovateľom

do kontaktu.“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní a rozsudkom vedenom pod spis. zn.

v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej

ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho

základné právo podľa .

2. Krajský súd Bratislava postupom a uznesením spis. zn. v súvislosti

s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom

ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo

podľa .

3. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. v súvislosti

s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci zákonom

ustanoveným postupom ako aj v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na

poskytnutie času a možnosti na prípravu obhajoby a práva obhajoby prostredníctvom

obhajcu porušil podľa a

Slovenskej republiky.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn.

a Uznesenie Krajského súdu Bratislava spis. zn. ruší, sťažovateľ sa

prepúšťa na slobodu a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 20.000,00 €.., ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť...

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €..., ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný

vyplatiť...

7. Okresný súd je povinný vyplatiť trovy právneho zastúpenia

v sume 284,08 €...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

práv poskytuje.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo

slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

8. Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že „Aktuálne vo veci samej

prebieha dovolacie konanie na najvyššom súde SR, kde je dovolanie vedené

pod spis. zn. ...“, a teda ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáha ochrany

uvedených práv jednak na Najvyššom súde Slovenskej republiky a zároveň aj na ústavnom

súde, musí byť jeho sťažnosť odmietnutá pre predčasnosť, pretože o ochrane ním označených

práv, ktorých vyslovenia porušenia sa v konaní pred ústavným súdom domáha, bude najprv

rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.

9. Ústavný súd preto zaujal názor (, , ,

), že v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota

na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porov. , ,

, a tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Zvolský a Zvolská proti Českej republike z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53 a 54, alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, a jeho

body 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015