Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 420/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 24. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. novembra 2014 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd rozhodol napadnutým rozhodnutím

o vylúčení deviatich sudcov Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. prerokovávajúcich podľa rozvrhu práce súdne agendy

na občianskoprávnom úseku z rozhodovania vo veci sťažovateľa z dôvodu ich zaujatosti

proti právnemu zástupcovi sťažovateľa v dôsledku ich negatívneho subjektívneho vzťahu

k jeho osobe. Súčasne vec prikázal na konanie Okresnému súdu Trebišov.

Sťažovateľ nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože krajský súd v iných dvoch

veciach rozhodujúc o rovnakých dôvodoch zaujatosti k právnemu zástupcovi sťažovateľa

rozhodol, že sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová (vo veci vedenej pod sp. zn.

), resp. sudca JUDr. Martin Lopúch (vo veci vedenej pod sp. zn.

) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania týchto vecí. Súčasne

poukazuje aj na to, že vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. krajský

súd uznesením sp. zn. z 2. mája 2014 nevylúčil žiadneho sudcu okresného

súdu. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že „vyjadrenie všetkých sudcov zmanipuloval súčasný

predseda okresného súdu...“.

Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie je vydané „v rozpore s článkom 1 ods. 1

... je nepresvedčivé a vzbudzuje pochybnosti“, porušujúce jeho označené základné

práva a slobody zaručené a dohovorom.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo ... zaručené v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 1

, tiež v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo dňa 24. 11. 2014 porušené bolo.

... Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 24. 11.

2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť ... trovy právneho

zastúpenia v sume 320,44 €...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený ( ).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu stabilne

pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho názoru

ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť ().

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená

musia im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002),

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti v podstate (primárne) napáda porušenie svojho základného

práva na zákonného sudcu podľa , k porušeniu ktorého malo dôjsť

napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý rozhodol o vylúčení deviatich sudcov

okresného súdu z dôvodu, že sa vyjadrili, „že sa cítia zaujatí, žiadajú o vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a súhlasia s tým, aby bola vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie inému súdu“.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že v jeho prípade sudca/sudcovia nemali byť vylúčení z

prerokúvania a rozhodovania tejto veci a že neboli rešpektované jeho procesné práva pri

rozhodovaní krajského súdu v napadnutom rozhodnutí, bude mať možnosť svoje výhrady

uplatniť pri využití prostriedkov právnej ochrany, ktoré mu

priznáva voči meritórnemu rozhodnutiu. Ide jednak o právo na riadne opravné prostriedky,

ale aj právo využiť mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu

vo veci samej. Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým

na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí (m. m. ,

). Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd nepovažoval za potrebné

obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu

sťažovateľom označenému základnému právu podľa je oprávnený

poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiu vo veci samej, preto rešpektujúc požiadavku subsidiarity

plynúcu z i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(, , ).

V nadväznosti na zhora vyslovený právny názor ústavný súd ďalej konštatuje,

že v danom prípade nezistil tiež žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

základného práva na súdnu ochranu podľa (resp. práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a sťažovateľom napadnutým procesným

rozhodnutím krajského súdu. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti

odmietol podľa aj ako zjavne neopodstatnenú.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že o obdobnej sťažnosti (avšak iného sťažovateľa,

ale zastúpeného tým istým právnym zástupcom) rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn.

z 11. februára 2015 tak, že ju odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015