Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 580/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,

s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 2610/2014, , , , ,

Rvp 4058/2014, , , , ,

Rvp 4631/2014, , , , ,

Rvp 4810/2014, , , , ,

Rvp 5175/2014, , , , ,

Rvp 5180/2014, , , , ,

Rvp 5723/2014, , , , ,

Rvp 6005/2014, , , , ,

Rvp 6756/2014, , , , ,

Rvp 6761/2014, , , , ,

Rvp 8047/2014, , , , ,

Rvp 8797/2014 a , ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie a tiež porušenie

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného

súdu Prievidza sp. zn. z 30. októbra 2012 (), sp. zn.

zo 4. marca 2013 (), sp. zn. z 23. novembra

2011 (), sp. zn. z 3. júla 2012 (), sp. zn.

z 5. augusta 2013 (), sp. zn. z 12. augusta

2013 (), sp. zn. zo 16. januára 2013 (), sp. zn.

z 12. augusta 2013 (), sp. zn. zo 17. septembra

2013 (), sp. zn. z 2. septembra 2013 (),

sp. zn. z 12. augusta 2013 (), sp. zn.

zo 17. októbra 2012 (), sp. zn. z 27. septembra 2013

(), sp. zn. z 12. júla 2013 (), sp. zn.

z 22. júna 2012 (), sp. zn. zo 16. januára

2013 (), sp. zn. z 25. septembra 2012 (),

sp. zn. z 19. decembra 2012 (), sp. zn.

zo 6. júna 2012 (), sp. zn. z 9. augusta 2013

(), sp. zn. z 3. júla 2012 (), sp. zn.

z 11. septembra 2013 (, ), sp. zn.

z 10. októbra 2012 (, ), sp. zn.

z 2. septembra 2013 (), sp. zn. z 9. apríla

2013 (), sp. zn. z 31. mája 2013 (), sp. zn.

zo 4. decembra 2013 (), sp. zn.

z 25. septembra 2012 (), sp. zn. z 19. decembra 2012

(), sp. zn. z 22. októbra 2013 (,

Rvp 8047/2014), sp. zn. z 26. novembra 2013 (), sp. zn.

z 12. augusta 2013 (), sp. zn.

z 23. septembra 2011 (), sp. zn. z 15. januára 2013

(), sp. zn. z 12. mája 2014 (), sp. zn.

z 19. novembra 2012 (), uzneseniami Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou sp. zn. z 20. júna 2013 (), sp. zn.

z 30. augusta 2013 (, ), sp. zn.

z 8. apríla 2013 (), sp. zn. z 19. decembra

2013 (), sp. zn. zo 16. apríla 2013 (),

uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. z 29. mája 2013

(), uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

z 19. februára 2013 (), sp. zn. z 3. júna 2013

(), sp. zn. z 5. júna 2013 (), sp. zn.

z 30. mája 2013 (, ), sp. zn.

z 3. júna 2013 (), sp. zn. zo 16. septembra 2013

(), sp. zn. z 19. februára 2013 (), sp. zn.

z 18. júna 2013 (), sp. zn. z 10. apríla 2012

(), sp. zn. z 20. februára 2013 (), sp. zn.

zo 7. mája 2013 () a uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 9. januára 2014 (), sp. zn.

z 18. decembra 2013 (), sp. zn.

zo 17. decembra 2013 (), sp. zn. z 10. decembra 2013

(), sp. zn. z 28. januára 2014 (), sp. zn.

z 28. januára 2014 (), sp. zn.

z 22. januára 2014 (), sp. zn. z 5. februára 2014

(), sp. zn. z 28. januára 2014 (), sp. zn.

z 28. januára 2014 (), sp. zn. z 29. januára

2014 (), sp. zn. z 28. januára 2014 (), sp. zn.

z 5. februára 2014 (), sp. zn.

z 5. februára 2014 (, ), sp. zn. z 29. januára

2014 (), sp. zn. z 29. januára 2014 (), sp. zn.

z 13. februára 2014 (), sp. zn. z 31. januára

2014 (), sp. zn. z 31. januára 2014 (), sp. zn.

z 31. januára 2014 (), sp. zn. z 31. januára

2014 (), sp. zn. z 31. januára 2014 (), sp. zn.

z 24. februára 2014 (), sp. zn.

z 12. februára 2014 (), sp. zn. z 31. januára 2014

(), sp. zn. z 8. januára 2014 (), sp. zn.

z 15. januára 2014 (), sp. zn. z 5. februára

2014 (, ), sp. zn. z 12. februára 2014

(, ), sp. zn. z 26. februára 2014

(, ), sp. zn. z 27. februára 2014

(), sp. zn. zo 16. januára 2014 (), sp. zn.

z 23. januára 2014 (), sp. zn. z 25. marca

2014 (), sp. zn. z 26. februára 2014 (), sp. zn.

z 28. februára 2014 (), sp. zn. z 15. apríla

2014 (), sp. zn. z 8. apríla 2014 (), sp. zn.

z 12. marca 2014 (), sp. zn. z 12. marca

2014 (), sp. zn. z 10. februára 2014 (),

sp. zn. z 12. marca 2014 (), sp. zn.

z 30. apríla 2014 (), sp. zn. z 26. marca 2014

(), sp. zn. z 3. apríla 2014 (), sp. zn.

z 23. apríla 2014 (, ), sp. zn.

z 23. apríla 2014 (), sp. zn. z 28. apríla

2014 (), sp. zn. z 9. apríla 2014 (), sp. zn.

z 9. apríla 2014 (), sp. zn. z 12. mája

2014 (), sp. zn. zo 6. mája 2014 () a sp. zn.

zo 7. mája 2014 (), ako aj postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 3848/2014, , , , ,

Rvp 4629/2014, , , , ,

Rvp 4687/2014, , , , ,

Rvp 5173/2014, , , , ,

Rvp 5178/2014, , , , ,

Rvp 5673/2014, , , , ,

Rvp 6003/2014, , , , ,

Rvp 6475/2014, , , , ,

Rvp 6759/2014, , , , ,

Rvp 8034/2014, , , , ,

Rvp 8226/2014, , a s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014,

7. apríla 2014, 9. apríla 2014, 11. apríla 2014, 17. apríla 2014, 22. apríla 2014, 25. apríla

2014, 2. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna

2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014, 21. júla 2014 a 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru uzneseniami Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou, Okresného súdu Partizánske, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

(ďalej len „okresné súdy“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté

uznesenia okresného súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a tiež

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví

tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola

priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili

sťažovateľkou menovite určenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,

ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene

dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného

titulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,

na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných

konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade iniciovala

začatie rozhodcovských konaní pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským

súdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade

ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, boli napadnutými

uzneseniami okresných súdov exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné

a následne zastavené. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka

odvolania, o ktorých rozhodol napadnutými uzneseniami krajský súd tak, že ich ako vecne

správne potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňou

označené základné práva podľa a charty, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne

začatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už raz

udelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdov

ako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecné

preskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámec

svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke

odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek

tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne

postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom ktorom prípade k dispozícii exekučný

titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný.

Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresné

súdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladá

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že súdy veci nesprávne

právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože podľa

sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanie

rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej

osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za

neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej

návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt

proti Csaba Csipai a spol. C 472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1

a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť

dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,

aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti

zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný

súd o nich rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie svojich základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupmi

okresných súdov v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie

jej základných práv podľa a a podľa charty, ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského

súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia

okresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie

a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania je rozhodovanie o sťažnostiach sťažovateľky, ktorými namieta

porušenie ňou označených práv zaručených , dohovorom, dodatkovým protokolom

a chartou napadnutými uzneseniami okresných súdov a napadnutými uzneseniami krajského

súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že

predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

okresných súdov, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresných súdov v napadnutých konaniach

a napadnuté uznesenia okresných súdov vydané v týchto konaniach, ktorými okresné súdy

zamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, resp. vyhlásili

exekúcie za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutými

uzneseniami krajského súdu možno námietky sťažovateľky sumarizovať do štyroch

základných skupín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súd nenapravil

pochybenia okresných súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nad rámec

svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tieto exekučné

tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií). Okrem tohto

sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil ani pochybenia okresných súdov, ktoré pri

vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice)

aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa jej tvrdenia nie je prameňom práva. Sťažovateľka tiež

namieta, že krajský súd a pred ním tiež okresné súdy hoci mali, neprerušili exekučné

konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoru

na posúdenie prejudiciálnu otázku o tom, či sa majú jej ustanovenia aplikované vo veciach

sťažovateľky vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci

spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských

súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník

splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,

je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, že

tak krajský súd, ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanie

tak, ako im to ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred

súdom.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností konštatuje, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto

sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila

v množstve predchádzajúcich sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už

zaoberal a všetky odmietol ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 30. októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

pozn.) alebo v rozhodnutiach sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 11. decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska

zápisnica, pozn.). Ústavný súd nezistil žiadne dôvody na to, aby argumentácia, na základe

ktorej odmietol predchádzajúce sťažnosti, nebola aplikovateľná na sťažnosti, ktoré

predbežne prerokúva v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný súd z dôvodu

hospodárnosti považuje za dostatočné odkázať na argumentáciu, na základe ktorej odmietol

predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky. Navyše sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na

danú právnu problematiku.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. novembra 2012, ktorým tento súd zrušil

uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov z omeškania,

ústavný súd uvádza, že tak urobil v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenia zrušovaného

uznesenia, a tým naplnenia odvolacieho dôvodu zakotveného v

(t. j. odňatia možnosti sťažovateľky konať pred súdom), nie však z dôvodov, ktoré by

vylučovali právne posúdenie sťažovateľkiných prípadov, z akých vychádzal krajský súd pri

konaní a rozhodovaní o odvolaniach proti uzneseniam okresných súdov, ktoré sú

predmetom tohto ústavného prieskumu.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej

práv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z neho

vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd pred

rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedal

účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka

odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.

C 472/11 z 21. 2. 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosť

oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie

z uvádzaných dôvodov už z napadnutých uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala

odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí

majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení

uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené

uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský

súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje argumenty, pre ktoré

dospel k záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a napadnutých uznesení postačuje,

aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade

v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva

musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu

odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej

možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe

uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami bol vo veciach sťažovateľky princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý

tvorí súčasť obsahu práv zaručených , dohovoru a

charty, dodržaný.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosti sú v častiach smerujúcich proti napadnutým uzneseniam krajského súdu a postupu,

ktorý predchádzal ich vydaniu, zjavne neopodstatnené, a preto ich z tohto dôvodu podľa §

25 ods. 2 odmietol.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015