Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 353/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Zboju, Kuzmányho 4, Martin, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. zo 14. júla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľ“ alebo „matka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na zvýšenie

výživného na maloleté dieťa 6. októbra 2010 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn.

.

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.

Spr 545/15 (doručeným ústavnému súdu 29. júna 2015), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Dovolím si uviesť toľko, že bez relevantných dôkazov, na ktoré poukazujú účastníci

v predmetnom konaní, najmä pokiaľ ide o zisťovanie príjmov otca maloletej počas

vykonávania svojej profesie na území Veľkej Británie, nemá súd reálnu možnosť vo veci

rozhodnúť vzhľadom aj na doteraz zabezpečené listinné dôkazy, ktoré neboli dostatočné

a pre ktoré došlo aj k zrušeniu rozhodnutí, ktoré boli vydané v merite veci.

Dovolím si podotknúť, že vzhľadom na to, že je nevyhnutná komunikácia s orgánmi

v zahraničí, je potrebné vykonávať preklady jednotlivých listinných dôkazov a toto všetko je

spojené s väčšími časovými nárokmi.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„Konanie vo veci sa začalo na tunajšom súde dňa 06.10.2010. Vec napadla

zákonnému sudcovi JUDr. Romanovi Tichému, ktorý bol od 01.04.2012 preložený

na Krajský súd v Žiline. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony súdu a účastníkov

konania:

dňa 18.10.2010 bola vykonaná lustrácia spisu, zároveň boli vykonané úkony

v súvislosti s pripojením spisov a predložený tajomníčke senátu príslušného súdneho

oddelenia.

dňa 12.11.2010 bol doručený návrh na vykonanie dôkazov prostredníctvom právnej

zástupkyne matky maloletého dieťaťa,

na súde 19.11.2010 vykonaný úradný záznam po tom, čo sa dostavil otec dieťaťa,

ktorému krátkou cestou bol doručovaný návrh na zvýšenie výživného, čo potvrdil svojim

podpisom a uviedol kontaktnú adresu,

dňa 23.11.2010 súd vydal uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka pre

maloleté dieťa, ktoré bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011,

dňa 12.11.2010 právna zástupkyňa matky podáva na súd písomný návrh

na vykonanie dôkazov, a to zisťovaním prostredníctvom inštitúcii vo Veľkej Británii

ohľadom príjmov otca maloletého dieťaťa,

táto požiadavka bola realizovaná kanceláriou dňa 25.11.2010,

dňa 30.11.2010 bol vytýčený termín pojednávania vo veci na 28.01.2011,

dňa 26.11.2010 do spisu bolo pripojené splnomocnenie advokátky na zastupovanie

otca maloletej v uvedenom súdnom spore,

č. 1. 26 30 súdneho spisu obsahujú žiadosti zo strany súdu o podanie správ

ohľadne príjmov matky dieťaťa, otca dieťaťa, dotazy na zamestnávateľov matky,

č. 1. 31 38 obsahujú odpovede, a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Martine o poberaní dávok v hmotnej núdzi niektorého z rodičov, o peňažnom príspevku na

kompenzáciu sociálnych dávok, potvrdenie zamestnávateľa matky o jej príjme, ako aj

ďalšieho zamestnávateľa, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov,

dňa 14.01.2011 bolo písomne zaslané oznámenie právnej zástupkyne otca

maloletého dieťaťa vo forme upozornenia súdu na porušovanie a zneužívanie výkonu

rodičovských práv zo strany matky a zo strany základnej školy s materskou školou

v Martine, ktorú maloletá navštevuje,

zároveň pripojené fotokópie zápisnice z OO PZ zo dňa 22.12.2010 o podaní

oznámenia otca maloletej o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zápisnica zo dňa

25.12.2010 vykonaná na OO PZ Martin, ďalšia zápisnica vykonaná na OO PZ zo dňa

07.01.2011,

dňa 21.01.2011 právna zástupkyňa otca maloletej podala vyjadrenie k návrhu na

zvýšenie výživného na maloleté dieťa s priložením potvrdenia ÚNM Martin zo dňa

04.01.2011, pracovná zmluva, ktorá bola uzatvorená s otcom dieťaťa, výpisom z katastra

nehnuteľností, potvrdením ČSOB zo dňa 29.11.2010 o účte otca maloletej, z ktorého sa

vykonávajú úhrady, výpisy z listu vlastníctva týkajúce sa nehnuteľností,

zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.01.2011, ktoré bolo odročené na neurčito za

účelom zváženia ďalšieho dokazovania, ktoré prednášali účastníci na pojednávaní,

Sociálna poisťovňa pobočka Martin v súvislosti s poskytnutím súčinnosti vo vzťahu

k otcovi maloletej zo dňa 24.01.2011,

dňa 15.02.2011 vytýčený termín pojednávania na deň 08.04.2011 o 09:00 hod.,

dňa 14.03.2011 bol požiadaný otec dieťaťa o predloženie konkrétnych listinných dôkazov,

takáto žiadosť bola vykonaná aj vo vzťahu k matke maloletej a zamestnávateľov, následné

odpovede zamestnávateľov na požiadavku súdu, ktoré sú na č. 1.100 107,

dňa 28.03.2011 matka dieťaťa na výzvu súdu predkladá požadované doklady,

ktorými špecifikuje náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletú a dokladá

relevantnými listinnými dôkazmi, ako aj výpismi z účtov z peňažného ústavu, ktoré sú na

č. 1. 109 163,

dňa 07.04.2011 list z Referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR

Martin v súvislosti s vykonaným pohovorom s otcom dieťaťa, záznam z pohovoru v rodine,

potvrdením zo dňa 06.04.2011 zo Základnej školy s materskou školou v Martine,

list zo dňa 10.02.2011 vydaný na žiadosť matky k súdnemu pojednávaniu

v súvislosti s tréningom a uvedením ceny za jednotlivé tréningy a ďalšie doklady v súvislosti

so zakúpením rôznych potrieb pre maloletú na č. 1. 170 179 súdneho spisu,

zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.04.2011, na ktorom súd vyhlásil rozsudok,

žiadosť o predĺženie zákonnej lehoty na písomné vypracovanie rozsudku, ktorú

predsedníčka súdu zákonnému sudcovi povolila, a to do 05.05.2011 a zároveň oznámenie

účastníkom konania o predĺžení lehoty na vypracovanie rozsudku,

rozsudok č. 1. 191, ktorý bol vyhlásený, bol účastníkom doručený

dňa 20.05.2011 súdu doručené odvolanie navrhovateľa, t. j. matky proti rozsudku

z uvedených dôvodov,

dňa 23.05.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne otca maloletej podáva

odvolanie proti rozsudku v časti, ktorou zamietol jeho návrh na zverenie dieťaťa

do striedavej starostlivosti,

dňa 25.05.2011 prostredníctvom VSÚ odvolania posielané účastníkom konania,

ako aj kolíznemu opatrovníkovi s určením lehoty na písomné vyjadrenie,

dňa 08.06.2011 matka prostredníctvom právnej zástupkyne podáva vyjadrenie

k odvolaniu otca.

dňa 10.06.2011 právna zástupkyňa otca podáva vyjadrenie k odvolaniu matky,

dňa 13.06.2011 ÚPSVaR Martin podáva vyjadrenie k odvolaniam,

dňa 21.06.2011 spis predkladaný odvolaciemu súdu v Žiline, ktorý spis je doručený

dňa 08.07.2011 pod sp. zn. ,

dňa 11.08.201í Krajský súd v Žiline oznámil verejné vyhlásenie rozhodnutia na deň

17.08.2011 o 10:45 hod..

dňa 17.08.2011 zápisnica o vyhlásení rozhodnutia, ktorým bol prvostupňový

rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie,

dňa 17.10.2011 spis vrátený z odvolacieho súdu prvostupňovému súdu s tým, že dňa

18.10.2011 bol predložený sudcovi,

podľa úradného záznamu zo dňa 26.10.2011 matka si na súde krátkou cestou

prevzala zrušujúce rozhodnutie krajského súdu,

dňa 28.10.2011 právna zástupkyňa matky predkladá listiny za účelom preukázania

príjmov otca maloletého (č. 1. 243 251),

dňa 23.12.2011 realizuje sa referát zákonného sudcu o získavanie a vyžiadanie

správ tak, ako boli navrhované jednotlivými účastníkmi konania,

dňa 23.12.2011 nariadené pojednávanie na 25.05.2012,

dňa 04.01.2012 nariadený termín pojednávania na 16.03.2012,

dňa 29.12.2011 doručená prostredníctvom právneho zástupcu otca sťažnosť

na prieťahy v konaní a zároveň vyjadrenie zákonného sudcu k uvedenej sťažnosti zo dňa

04.01.2012 a následná odpoveď predsedníčky Okresného súdu Martin právnemu zástupcovi

otca dieťaťa zo dňa 05.01.2012,

zápisnica z pojednávania zo dňa 06.03.2012, ktoré pojednávanie bolo odročené

na 25.05.2012 o 08:30 hod. s tým, že podaním doručeným súdu dňa 20.03.2012 právny

zástupca otca dieťaťa predkladá listinné dôkazy v origináloch jeho jazyka a za tým účelom,

aby boli predložené originály týchto listinných dôkazov,

dňa 05.04.2012 adresované ÚPSVaR Martin otec dieťaťa vzniesol námietky

zaujatosti k pracovníkom ÚPSVaR Martin,

dňa 18.04.2012 predložené originály listinných dôkazov zo strany otca dieťaťa,

uznesenie zo dňa 23.04.2012, ktorým bol ustanovený prekladateľ z jazyka

arabského na preloženie listín,

dňa 17.05.2012 súdu doručená odpoveď z Daňového úradu Košice vrátane

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby,

dohoda o ukončení právneho zastúpenia medzi advokátkou matky dieťaťa

a doloženie plnej moci zo dňa 24.05.2012, pripojené potvrdenia o príjme

matky,

zaplatené poplatky matkou, ktoré sú na č. 1. 336 365 a ďalšie listinné dôkazy

v cudzom jazyku na č. 1.366 375,

správa kolízneho opatrovníka z návštevy v rodine zo dňa 24.05.2012,

zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.05.2012, ktoré bolo odročené na 07.09.2012

z dôvodu, že nebola doručená správa ohľadom otca prostredníctvom dožiadaného orgánu

na pojednávanie,

úradný preklad z arabského jazyka do slovenského na č. 1. 381 385,

uznesenie zo dňa 15.06.2012, ktorým bola priznaná prekladateľovi odmena

a zároveň daná aj na realizáciu doručením do učtárne súdu dňa 16.07.2012,

dňa 22.06.2012 ÚPSVaR Martin podáva vyjadrenie k námietke zaujatosti

a ustanovenie iného kolízneho opatrovníka z dôvodov uvedených na č. 1. 391 395,

úradný záznam zo dňa 06.09.2012, z ktorého obsahu je zrejmé, že dožiadanie, ktoré

bolo založené do súdneho spisu, bolo prijaté, ale nebolo možné ho vybaviť, pretože nebola

uvedená presná adresa svedka alebo osoby, od ktorej žiadal súd zisťovať údaje, jasné

a presné otázky, ktoré sa počas výsluchu mali položiť, po doplnení tejto požiadavky bude

znovu vykonaný výsluch,

č. 1. 399 402 obsahuje výdaje na maloletú v školskom roku 2012/2013,

dňa 07.09.2012 zápisnica o pojednávaní, ktoré bolo odročené na 26.10.2012

o 09:00 hod. za účelom rozhodnutia o otázke kolízneho opatrovníka,

písomný kontakt s pracovníčkou Min. spravodlivosti z odboru medzinárodného

práva súkromného na č. 1. 405 412,

uznesenie zo dňa 10.10.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie o ustanovení

kolízneho opatrovníka v Martine a zároveň ustanovený opatrovník v Žiline bolo v dôsledku

odvolania zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa

31.01.2013,

termín vytýčený na 26.10.2012 bol dňa 22.10.2012 zmenený na deň 19.12.2012

o 14:00 hod. z dôvodu účasti sudcov na školení, ktoré poriadalo MS SR pre agendu P,

č. 1. 419 odvolanie voči uzneseniu o zmene kolízneho opatrovníka prostredníctvom

kolízneho opatrovníka v Martine a odvolanie kolízneho opatrovníka, ktorý bol ustanovený,

a to v Žiline,

upovedomenie o zrušení pojednávania zo dňa 19.12.2012 z dôvodu predloženia

spisu Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o uznesení v súvislosti so zmenou kolízneho

opatrovníka,

dňa 20.11.2012 doručené písomné vyjadrenie k odvolaniam otca prostredníctvom

právneho zástupcu,

č. 1. 431 zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline uznesenia OS MT zo dňa

10.10.2012, ktoré bolo referátom VSÚ zo dňa 15.03.2013 doručované účastníkom konania,

dňa 02.04.2013 predmetný spis bol pridelený JUDr. Nore Zátopkovej,

dňa 09.04.2013 spis predložila zákonná sudkyňa predsedníčke súdu po jej

vyjadrení a následnom vylúčení z prejednávania a rozhodnutia dňa 12.04.2013,

náhodným výberom podľa pokynu bola vec pridelená dňa 15.04.2013 zákonnej sudkyni

JUDr. Márii Ilgovej,

dňa 20.05.2013 na pokyn sudcu spis predložený VSÚ na ustanovenie opatrovníka

vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie KS ZA (č. 1. 431),

dňa 17.05.2013 doručené súdu vyjadrenie matky, ktorá podáva vo veci písomné

vyjadrenie prostredníctvom právnej zástupkyne,

dňa 24.05.2013 po konzultácii VSÚ so zákonnou sudkyňou a na základe jej pokynu

bol realizovaný referát sudkyne na č. 1. 446 a následne predložený spis VSÚ na ďalší

postup, pretože kolízny opatrovník podľa názoru sudkyne bol právoplatne ustanovený

na č. 1.14 súdneho spisu,

VSÚ dňa 17.06.2013 vydal uznesenie o ustanovení prekladateľa z jazyka anglického

v súvislosti s vykonaním prekladov, ktoré boli prostredníctvom právnych zástupcov zaslané

účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi,

dňa 02.07.2013 sudca vyzval právnu zástupkyňu otca maloletej na oznámenie

všetkých relevantných skutočností potrebných pre vykonanie dožiadania do Veľkej Británie

za účelom zisťovania zárobkových a majetkových pomerov na strane otca, ktoré skutočnosti

boli konkretizované a zároveň bolo poukazované aj na ustanovenia , ods. 1, 4 ,

a ,

dňa 18.07.2013 právny zástupca otca dieťaťa doručuje oznámenie k výzve zo dňa

02.07.2013, ako aj právna zástupkyňa matky dieťaťa reaguje na výzvu súdu doručením

oznámenia zo dňa 01.08.2013 vrátane listinných dôkazov,

listom zo dňa 05.09.2013 bol požiadaný ustanovený prekladateľ o vykonanie

prekladov, ktoré sú uvedené v prílohe žiadosti o vykonanie dôkazu podľa nariadenia ES

1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov

v občianskych a obchodných veciach a ktoré požiadavky boli v rámci zistených skutočností

maximálne konkretizované,

zo strany prekladateľa preložené písomnosti boli súdu doručené dňa 27.09.2013,

následne uznesením zo dňa 18.10.2013 bola priznaná prekladateľovi odmena, ktorá bola

daná na realizáciu do učtárne 25.11.2013,

uvedené preložené písomnosti dňa 18.10.2013 boli zaslané na príslušný dožiadaný

súd alebo orgán do Veľkej Británie,

dňa 22.01.2014 do súdneho spisu sa vrátilo dožiadanie z Veľkej Británie

s poučením v tom smere, že Okresný súd Martin v súvislosti s kauzou a dožiadaním má sa

obrátiť o vzájomnú právnu pomoc, a to prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR

na konkrétnu adresu, ktorá bola vyšpecifikovaná a zároveň bol pripojený aj návod

Spojeného kráľovstva, ako postupovať pri žiadostiach o vzájomnú právnu spoluprácu, ako

predkladať žiadosť úradom s tým, že vyslovil presvedčenie, že súdu tento návod pomôže,

dňa 24.02.2014 sa Okresný súd Martin v súvislosti s nevybavením dožiadania

z Veľkej Británie obrátil na Min. spravodlivosti SR, odbor medzinárodného práva

súkromného s ohľadom na zvolenie ďalšieho postupu pre úspešné vybavenie dožiadania tak,

ako to bolo súdu oznámené,

súd rozhodol o priznaní odmeny prekladateľovi, a to uznesením zo dňa 24.02.2014

a zároveň súčasťou súdneho spisu je aj vyhotovená žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri

vybavovaní dožiadania adresované Min. spravodlivosti, ktorá bola zaslaná 12.03.2014

s tým, že súd doteraz nedisponuje žiadnou odpoveďou ani reakciou na požiadavku súdu.

25.11.2014 spis pridelený novej zákonnej sudkyni po odchode sudkyne

JUDr. Márie Ilgovej do dôchodku,

22.12.2014 súdom zaslaná urgencia Ministerstvu spravodlivosti SR, sekcia

medzinárodného práva vo veci vybavenia dožiadania a zároveň žiadosť o usmernenie

ďalších krokov súdu, ktoré by viedli k zefektívneniu postupu v danej veci (mailom +

písomne),

dňa 27.01.2015 ministerstvo mailom oznámilo, že vec bola z ich strany urgovaná,

pričom termín vybavenia dožiadania bol odhadnutý na jeden mesiac,

dňa 05.02.2015 ministerstvo mailom preposlalo odpoveď britského kontaktného

bodu, pričom termín vybavenia bol odhadnutý na 28 dní,

dňa 24.03.2015 súd mailom urgoval ministerstvo ohľadom vybavenia dožiadania,

nakoľko v zmysle predchádzajúcej komunikácie mala byť vec vybavená začiatkom marca

2015,

dňa 26.03.2015 ministerstvo mailom oznámilo, že britský kontaktný bod bol z ich

strany urgovaný. V ten istý deň bolo oznámené, že kontaktný bod stále informáciu zisťuje,

dňa 07.04.2015 bola doručená odpoveď na dožiadanie,

dňa 09.04.2015 bol prekladateľ požiadaný o preklad listín

z anglického do slovenského jazyka,

dňa 23.04.2015 bol súdu doručený preklad listín,

dňa 05.05.2015 bolo vypracované uznesenie o priznaní odmeny prekladateľovi,

dňa 11.05.2015 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 24.06.2015 o 09:00

hod., PM 8,

dňa 13.05.2015 požiadal právny zástupca otca o určenie nového termínu vzhľadom

na kolíziu veci s hlavným pojednávaním v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin,

dňa 20.05.2015 súd zrušil vytýčený termín pojednávania, zároveň bol vytýčený nový

termín pojednávania na 01.07.2015 o 09:00 hod., PM 8,

dňa 20.05.2015 právny zástupca otca súdu mailom oznámil, že otec maloletej

odlieta dňa 01.07.2015 na dovolenku, pričom na svojej osobnej účasti na pojednávaní trvá.

Požiadal o zmenu termínu,

dňa 01.06.2015 súd zrušil vytýčený termín pojednávania, zároveň bol vytýčený nový

termín pojednávania na 12.08.2015 o 09:00 hod., PM 8.“

Z pripojenej prílohy k stanovisku sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu ku

sťažnosti vyplýva, že ostatným úkonom vo veci je upovedomenie účastníkov o zrušení

pojednávania nariadeného na 30. september 2015 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne.

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 29. júna 2015

sťažovateľka zaujala v podaní doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2015 takéto

stanovisko:

„S poľutovaním musíme konštatovať, že takýmto spôsobom vybavovania

prejednávanej veci sa v tomto roku 2015 pojednávania vo veci zrejme nedočkáme. Pokiaľ

ide o zabezpečovanie dôkazov z Veľkej Británie, ktoré sú v danej veci zabezpečené len

po rok 2013, pričom rozhodovať vo veci sa bude zrejme, ak vôbec, až v roku 2016, bude

potrebné opätovne zabezpečovať predmetné dôkazy opäť z Veľkej Británie za roky 2014

a 2015, resp. 2016, a teda otázne zostáva, či bude možné predmetnú vec o zvýšení

výživného do dovŕšenia plnoletosti maloletej vôbec ukončiť.

Vzhľadom na charakter prejednávanej veci starostlivosti súdu o maloleté deti je

vyššie uvedené konštatovanie prinajmenšom alarmujúce. Aj v danom prípade vidíme

pochybenie súdu, keď svoju neúspešnú prvotnú žiadosť o zabezpečenie dôkazov o príjme

otca maloletej neaktualizoval o neskoršie obdobia, čím v znení vyššie uvedeného spôsobil

ďalšie prieťahy v konaní do budúcna. A ak súd prvého stupňa majúc túto informáciu

neurobil ďalšie kroky na zabezpečenie takéhoto dôkazu priebežne, pričom čaká

na pojednávanie, kde mu to v právnej veci, kde súd koná aj z úradnej moci, oznámia

zúčastnené strany, dochádza opäť k pochybeniu súdu a zbytočným prieťahom v konaní.

V chronológii zaslanej súdu nie ani zmienka o tom, že by súd prvého stupňa

opätovne žiadal Veľkú Britániu o zabezpečenie ďalších dôkazov o príjme otca za roky 2014

a 2015, vychádzajúc pritom zo zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, kedy

tieto údaje sú pre rozhodnutie nevyhnutné.

Je neprijateľné, aby sa o výživnom na maloleté dieťa konalo 5 rokov. Akým spôsobom

má matka maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho potreby, keď súd vo veci tak dlhú dobu

nerozhodne konečným rozsudkom tak, aby sa tento mohol stať právoplatným

a vykonateľným. Samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo rozhodnutím

odvolacieho súdu zrušené taktiež neospravedlňuje prieťahy v súdnom konaní, keďže

nesprávne rozhodnutie resp. nesprávny postup súdu je v danom smere dôvodom tak dlhého

súdneho konania.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 24. júna 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu,

ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,

o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých

otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie

dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V citovanom

zákonom ustanovení sa premieta zásada materiálnej pravdy, ktorá sa stále uplatňuje

v nesporových konaniach (ku ktorým patrí aj konanie o zvýšenie výživného) a ktorá

znamená, že zodpovednosť za výsledok konania nesie súd a že účastníci, ktorí sú subjektmi

konania, nie sú pri svojej nečinnosti pri dokazovaní postihnutí žiadnou sankciou ani

negatívnymi dôsledkami.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je posúdenie

podmienok zmeny výšky už určeného výživného na neplnoleté dieťa sťažovateľky. Ide

o konanie, ktoré právne zložité obyčajne nie je, metodika všeobecných súdov vo veciach

starostlivosti o maloletých aj s medzinárodným prvkom (otec dieťaťa je cudzí štátny

príslušník) je dostatočne jasná a podopretá ich stabilizovanou judikatúrou. Ústavný súd

pripúšťa určitý stupeň skutkovej náročnosti v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov

prostredníctvom dožiadaní adresovaných príslušným orgánom vo Veľkej Británii,

no súčasne konštatuje, že uvedenou skutočnosťou nie je možné ospravedlniť stav

napadnutého konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom. Dôvodom na

ospravedlnenie daného stavu podľa názoru ústavného súdu nemôže byť ani nutnosť

ustanovenia kolíznych opatrovníkov a tlmočníkov, pretože ide o nenáročné procesné úkony

a navyše v okolnostiach danej veci ide o uplatnenie nárokov pre maloleté dieťa,

ktoré vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou (napr. III. ÚS

344/05, , ).

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , bolo správanie

sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu nezistil, že by

vo vyhodnocovanom konaní existovali také skutočnosti, ktoré by mohli byť osobitne

zohľadnené v neprospech sťažovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý, keď

okresný súd od podania návrhu sťažovateľky vykonal veľký počet procesných úkonov

v zásade v primeraných časových intervaloch, no na druhej strane bez konkrétneho posunu

v merite veci, a preto je potrebné tento postup vyhodnotiť ako neefektívny.

O neefektívnosti konania zo stany súdu okrem iného svedčí aj zrušujúce uznesenie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 17. augusta 2011, keď v odôvodnení

uznesenia bolo okrem iného uvedené:

„Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že okresný súd neriadil sa citovanou

zákonnou úpravou, rozhodol predčasne, hodnotiace závery sú nedostatočné, nemajú

podklad vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu je rozhodnutie okresného súdu

neúplné a nepreskúmateľné.

S poukazom na obsah spisu možno konštatovať, že okresný súd nedôsledne zisťoval

majetkové pomery otca a vzhľadom na jeho vzdelanie a schopnosti ani nepreveril tvrdenie

matky o tom, že otec v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii, pracuje ako lekár na základe

registrácie. Uvedenej skutočnosti by nasvedčovalo i časté zdržiavanie sa otca na území

Veľkej Británie, pričom na pojednávaní konanom dňa 28.1.2011 otec potvrdil, že je

v Anglicku naďalej registrovaný ako lekár. Za uvedenú registráciu platí 400, eur ročne,

ktorú čiastku podľa vlastného vyjadrenia nepovažuje za vysokú, vzhľadom na to, čo by jej

odhlásením mohol stratiť, (č. l. 88). Možno konštatovať, že oproti poslednému rozhodovaniu

o výživnom na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov (pri poslednom rozhodovaní

bol otec nezamestnaný), túto zmenu však okresný súd dostatočne nepreveril. Uspokojil sa

s tvrdením otca, podporeným len fotokópiou pracovnej zmluvy, že pracuje ako mobilný

obchodný zástupca pre nákup pre Stavebnú spoločnosť HGZ (pre spoločnosť svojho otca),

s príjmom vo výške 6.000, saudských rijálov (cca 1.000, eur) mesačne. Okresný súd však

vzhľadom na znenie článku 11 tejto zmluvy opomenul vyhodnotiť jej prípadnú platnosť.!“

Ústavný súd pripúšťa, že zabezpečovanie dôkazov prostredníctvom dožiadania

od príslušných orgánov v cudzine samo osebe objektívne prispieva k predĺženiu priebehu

konania, no v okolnostiach danej veci z prípisu (Birmingham Civil Justice Centre)

doručeného okresnému súdu 7. mája 2012 vyplýva, že dožiadanie nebolo možné vykonať

z dôvodu, že požadované údaje neboli dostatočne špecifikované. Z uvedeného dôvodu bolo

nutné uvedené dožiadanie doplniť a opakovane odoslať na vybavenie, čo nepochybne

prispelo k predĺženiu napadnutého konania.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nielen nečinnosť, ale

aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho

činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol (napr. ).

V súvislosti s významom sporu pre sťažovateľku už ústavný súd viackrát uviedol,

že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto

vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého

konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí (I.

ÚS 194/03).

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi veci,

pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi

a deťmi, preto konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu

starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok

de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo z 8. 7. 1987,

séria 120 A, § 85).

Z tohto aspektu ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní

nepostupoval dostatočne efektívne a v dostatočnej miere nezohľadnil, o čo sťažovateľke,

zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa, v tejto veci ide. Do dňa prerokovania sťažnosti

ústavným súdom konanie ešte nie je právoplatne skončené, teda stav právnej neistoty

sťažovateľky odstránený nebol.

Uvedený postup okresného súdu teda nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Na základe uvedeného a berúc do úvahy aj to, o čo sťažovateľke v konaní ide, dospel

ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní o návrhu

na zvýšenie výživného, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázala na právnu neistotu v súvislosti

s doterajšou dĺžkou napadnutého konania zavinenú „nekonaním a nesprávnym konaním“

okresného súdu v napadnutom konaní.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä

skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom JUDr. Tomášom

Zbojom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu

419,49 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

444,66 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015