Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 243/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, Holubyho 51, Martin,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu, Holubyho 51, Martin, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“ alebo „otec“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na zvýšenie

výživného na maloleté dieťa 6. októbra 2010 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn.

. Na návrh sťažovateľa okresný súd rozhodoval o zmene výživného

na maloleté dieťa aj o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

4. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

a úhrady trov konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 460/16 (doručeným ústavnému súdu 16. júna 2016), v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Dovolím si uviesť toľko, že bez relevantných dôkazov, na ktoré poukazujú účastníci

v predmetnom konaní, najmä pokiaľ ide o zisťovanie príjmov otca maloletej počas

vykonávania svojej profesie na území , nemá súd reálnu možnosť vo veci

rozhodnúť vzhľadom aj na doteraz zabezpečené listinné dôkazy, ktoré neboli dostatočné

a pre ktoré došlo aj k zrušeniu rozhodnutí, ktoré boli vydané v merite veci.

Dovolím si podotknúť, že vzhľadom na to, že je nevyhnutná komunikácia s orgánmi

v zahraničí, je potrebné vykonávať preklady jednotlivých listinných dôkazov a toto všetko je

spojené s väčšími časovými nárokmi. ...

Od 01. 06. 2015 bolo nariadených 6 pojednávaní, z ktorých 3 boli odročené z dôvodu

práceneschopnosti 2 zákonných sudkýň a 2 z dôvodov na strane otca. Najbližšie sa vec bude

pojednávať na pojednávaní dňa 22. 06. 2016, ktorý nariadila ešte predchádzajúca zákonná

sudkyňa . Som toho názoru, že dôvody, ktoré spôsobili

neprimeranú dĺžku konania, sú objektívneho charakteru, a to najmä to, že vec má pridelenú

už piaty zákonný sudca, ide o rozsiahly spisový materiál a každý sudca potrebuje primeraný

čas na oboznámenie sa so skutkovým stavom a je potrebné dokazovať zárobkové pomery

otca, ktoré dosahoval/dosahuje v zahraničí.“

6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že vo veci od podania návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa

6. október 2010 až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto relevantné

procesné úkony:

- 19. november 2010 – odporca na okresnom súde prevzal podaný návrh a oznámil

svoju kontaktnú adresu,

- 23. november 2010 – okresný súd realizoval zisťovanie prostredníctvom inštitúcií

vo Veľkej Británii týkajúce sa príjmov otca maloletého dieťaťa,

- 28. január 2011 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito na účely ďalšieho

dokazovania, ktoré požadovali účastníci konania,

- 8. apríl 2011 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej, proti

ktorému podala 20. mája 2011 matka maloletého dieťaťa odvolanie; odvolanie proti

rozsudku 23. mája 2011 podal aj sťažovateľ,

- 17. august 2011 – po predložení veci Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

uznesením zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a 17. októbra 2011 mu vrátil súdny

spis na ďalšie konanie,

- 6. marec 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na 25. máj 2012 na účely

ďalšieho dokazovania,

- 23. apríl 2012 – okresný súd uznesením ustanovil prekladateľa z jazyka arabského

na preloženie predložených listín,

- 25. máj 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na 7. september 2012 z dôvodu

nepredloženia správy týkajúcej sa otca od dožiadaného orgánu,

- 7. september 2012 – okresný súd odročil pojednávanie na 26. október 2012 na účely

rozhodnutia o otázke kolízneho opatrovníka,

- 10. október 2012 – krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o ustanovení

kolízneho opatrovníka, pričom okresný súd predmetné uznesenie expedoval účastníkom

konania 15. marca 2013(!),

- 2. apríl 2013 – predmetný súdny spis bol pridelený na rozhodnutie novej zákonnej

sudkyni,

- 17. jún 2013 – okresný súd uznesením ustanovil prekladateľa z jazyka anglického,

- 5. september 2013 – okresný súd požiadal ustanoveného prekladateľa o realizáciu

prekladov v súvislosti s vykonaním dôkazov podľa nariadenia ES 1206/2001, pričom

prekladateľ preložené písomnosti predložil 27. septembra 2013,

- 22. január 2014 – okresnému súdu bolo vrátené dožiadanie z

s poučením ako postupovať pri jeho vybavení, pričom okresný súd sa následne 24. februára

2014 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

- 25. november 2014 – súdny spis bol pridelený novej zákonnej sudkyni, keďže

predchádzajúca zákonná sudkyňa odišla do dôchodku,

- 22. december 2014 – okresný súd urgoval ministerstvo vo veci vybavenia

dožiadania,

- 23. apríl 2015 – okresnému súdu bol doručený preklad listu a okresný súd

uznesením z 5. mája 2015 priznal prekladateľovi odmenu,

- 24. jún 2015 – pojednávanie sa neuskutočnilo, pričom na žiadosť právneho

zástupcu otca boli opakovane nariadené termíny pojednávaní; ostatný termín pojednávania

bol nariadený na 12. august 2015,

- 12. august 2015 – pojednávanie sa z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne

neuskutočnilo a bolo odročené na 16. september 2015, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu

žiadosti právneho zástupcu otca (kolízia s iným pojednávaním),

- 30. september 2015 – ani toto pojednávanie sa z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne neuskutočnilo,

- 26. október 2015 – vec bola na základe Dodatku č. 10 k rozvrhu práce na rok 2015

pridelená novej zákonnej sudkyni,

- 19. január 2016 – pojednávanie bolo bez prejednania veci z dôvodu

práceneschopnosti otca odročené na 18. marec 2016, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne preročené na 22. jún 2016,

- 26. apríl 2016 – na základe Dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016 bola vec

pridelená novému zákonnému sudcovi,

- 22. jún 2016 – okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom v merite veci.

7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 16. júna

2016 sťažovateľ zaujal v podaní doručenom ústavnému súdu 27. júna 2016 takéto

stanovisko:

«K doručenému vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Martin sp. zn.: Spr 460/16

uvádzam v stručnosti iba toľko, že sa zaoberá úkonmi len posledného roku prebiehajúceho

konania, ktoré sa však blíži už k šiestemu roku trvania. Navyše som toho názoru, že

pre potreby rozhodnutia o návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

mohol súd zvážiť aplikáciu ustanovenia a neudržiavať stav, kedy platí

výrok: „ak matka nie je ochotná spolupracovať a komunikovať s otcom dieťaťa, je dôležitou

otázkou, prečo jej chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať

s otcom na jeho výchove a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej

starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,

ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého

rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa.“ (str. 6 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu

v Žiline sp. zn.: zo dňa 17. 08. 2011).

Takmer šesť rokov trvajúce konanie podľa môjho názoru nie je možné ospravedlniť

ani zmenou zákonného sudcu. Preto na podanej sťažnosti trvám v celom rozsahu.»

8. V podaní doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2016 sťažovateľ k veci uviedol,

že:

«Na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. 06. 2016 bolo matkou ako aj mnou

predložených viacero listinných dôkazov. Môj právny zástupca ich predložil aj právnemu

zástupcovi matky. Keďže opačne tomu tak nebolo, môj právny zástupca požiadal, aby sa

mohol s týmito listinnými dôkazmi oboznámiť. K tomuto nedošlo aj pre rozsah predložených

dokladov. Listinné dôkazy boli odložené bokom a neboli vykonané.

Súd vyhlásil čiastočný rozsudok pod vplyvom troch sťažností podaných pre prieťahy

v konaní. Rozhodol o zamietnutí môjho návrhu na zverenie maloletej dcéry do striedavej

osobnej starostlivosti, hoci nejde o rozhodnutie o čiastočnom nároku. O tomto návrhu ani

nevykonával dokazovanie, len sa uspokojil s tým, že poukázal na rozhodnutie odvolacieho

súdu spred viac ako pol roka v inej prejednávanej veci. Nerešpektoval tak právny názor

odvolacieho súdu v prejednávanej veci a hoci uviedol, že v poslednom čase sa zlepšuje

komunikácia medzi rodičmi, zmenu stavu ponechal bez povšimnutia.

Súd rozhodol o výške splátok zameškaného výživného, hoci sám v rozsudku uvádza,

že na rozhodovanie po marci 2013 nemá podklady. To znamená, že určil výšku plnenia

bez posúdenia schopnosti a možností povinného rodiča ku dňu rozhodovania (§ 154 ods. 1

), hoci mu danú povinnosť ukladá hmotnoprávny predpis.

V odôvodnení rozsudku sa snaží súd „zhodiť“ vinu na prieťahy v konaní na moju

osobu s tým, že ja som nespolupracoval. Ja som od začiatku uvádzal svoj príjem a na tom sa

nič nezmenilo. Ak niekto zverí svoje finančné prostriedky na podnikanie druhej osobe

(osobitne, ak tá osoba nemôže sama na území niektorej krajiny podnikať alebo pracovať),

tak potom následne idú výsledky tohto podnikania späť k poskytujúcej osobe. Súd pritom

nepočkal ani na listinné dôkazy, ku ktorých predloženiu ma vyzval.

Vydanie čiastočného rozsudku má podľa môjho názoru jediný cieľ – odvrátiť pre súd

prvej inštancie negatívne rozhodnutie o podanej ústavnej sťažnosti. Preto sa odôvodnenie

rozsudku zaoberá údajným vinníkom prieťahov, preto je vydaný čiastočný rozsudok, aj bez

dôkazného stavu ku dňu jeho vyhlásenia, preto súd nevykonal predložené listinné dôkazy

a preto je návrh na zverenie maloletého dieťaťa čiastočným nárokom, o ktorom navyše nie

je potrebné ani vykonať dokazovanie.

Vyššie uvedená argumentácia bude predmetom podaného odvolania proti

uvedenému rozsudku.»

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

15. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

16. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

18. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

19. Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj

bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie

rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach

o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), súd je povinný vykonať

ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

V citovanom zákonom ustanovení sa premieta zásada materiálnej pravdy, ktorá sa stále

uplatňuje v nesporových konaniach (ku ktorým patrí aj konanie o zvýšenie výživného)

a ktorá znamená, že zodpovednosť za výsledok konania nesie súd a že účastníci, ktorí sú

subjektmi konania, nie sú pri svojej nečinnosti pri dokazovaní postihnutí žiadnou sankciou

ani negatívnymi dôsledkami.

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je posúdenie

podmienok zmeny výšky už určeného výživného na neplnoleté dieťa sťažovateľa.

Ide o konanie, ktoré právne zložité obyčajne nie je, metodika všeobecných súdov vo veciach

starostlivosti o maloletých aj s medzinárodným prvkom (sťažovateľ, otec dieťaťa je cudzí

štátny príslušník) je dostatočne jasná a podopretá ich stabilizovanou judikatúrou. Ústavný

súd pripúšťa určitý stupeň skutkovej náročnosti v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov

prostredníctvom dožiadaní adresovaných príslušným orgánom vo Veľkej Británii,

no súčasne konštatuje, že uvedenou skutočnosťou nie je možné ospravedlniť stav

napadnutého konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.

Dôvodom na ospravedlnenie daného stavu podľa názoru ústavného súdu nemôže byť

ani nutnosť ustanovenia kolíznych opatrovníkov a tlmočníkov, pretože ide o nenáročné

procesné úkony a navyše v okolnostiach danej veci ide o uplatnenie nárokov pre maloleté

dieťa, ktoré vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou

(napr. , , ).

22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , bolo správanie

sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu nezistil, že by

vo vyhodnocovanom konaní existovali také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi

mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti

na takéto skutočnosti nepoukázal.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

24. Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý,

keď okresný súd vo veci vykonal veľký počet procesných úkonov v zásade v primeraných

časových intervaloch, no na druhej strane bez konkrétneho posunu v merite veci, a preto je

potrebné tento postup vyhodnotiť ako neefektívny.

25. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení sp. zn.

zo 17. augusta 2011, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu

z 28. septembra 2006 vytýkajúc okresnému súdu nedôsledné zisťovanie majetkových

pomerov sťažovateľa.

26. Ústavný súd pripúšťa, že zabezpečovanie dôkazov prostredníctvom dožiadania

od príslušných orgánov v cudzine samo osebe objektívne prispieva k predĺženiu priebehu

konania, no v okolnostiach danej veci z prípisu ( )

doručeného okresnému súdu 7. mája 2012 vyplýva, že dožiadanie nebolo možné vykonať

z dôvodu, že požadované údaje neboli dostatočne špecifikované. Z uvedeného dôvodu bolo

nutné uvedené dožiadanie doplniť a opakovane odoslať na vybavenie, čo nepochybne

prispelo k predĺženiu napadnutého konania.

27. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol

(napr. ).

28. V súvislosti s významom sporu pre sťažovateľa už ústavný súd viackrát uviedol,

že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto

vzťahoch majú príslušné súdy venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka

napadnutého konania závažne ovplyvňuje zabezpečenie základných životných potrieb

maloletých detí ().

29. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi

veci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi

rodičmi a deťmi, preto konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať

„mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať

za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo

z 8. 7. 1987, séria 120-A, bod 85). Argumenty okresného súdu poukazujúce na to, že vec

na rozhodovanie mali pridelenú už piati zákonní sudcovia, nemohol akceptovať, keď vo

svojej predchádzajúcej stabilnej judikatúre už konštatoval, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom

prípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,

čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd

(, , ).

30. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval dostatočne efektívne a v dostatočnej miere nezohľadnil, o čo

sťažovateľovi v tejto veci ide. Do dňa prerokovania sťažnosti ústavným súdom napadnuté

konanie nebolo právoplatne skončené, teda stav právnej neistoty sťažovateľa odstránený

nebol.

31. Uvedený postup okresného súdu teda nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

32. Na základe uvedeného a berúc do úvahy aj to, o čo sťažovateľovi v konaní ide,

dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní o návrhu

na zvýšenie výživného, v jeho priebehu rozšírené aj o rozhodovanie o striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

III.

33. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už v náleze

sp. zn. z 20. októbra 2015, ktorým bolo vyhodnotené napadnuté konanie

okresného súdu z pohľadu iného účastníka konania – matky maloletého dieťaťa.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

36. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na právnu neistotu

v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä skutočnosť,

že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Vladimírom Kašubom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

40. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

41. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 139,83 €, t. j. spolu 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.

42. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016