Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 108/09
PDF · 204.95 KB
No categories available
III. ÚS 108/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. O., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. O.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 13
CoD 4/08-43 z 31. októbra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. A. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2009
doručená sťažnosť JUDr. A. O., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 CoD
4/08-43 z 31. októbra 2008 (ďalej aj „namietané uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala (spolu s ďalšou
dedičkou) návrh na vykonanie konania o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku
poručiteľa podľa § 175x zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Za podanie tohto návrhu zaplatila súdny poplatok
ustanovený položkou 18a písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) v sume 200 Sk. Uznesením Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31 D 1067/2007-32 z 23. novembra 2007 jej,
ako aj spoludedičke bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne aj súdny
poplatok za konanie o dedičstve v sume 200 Sk podľa položky 18a písm. a) sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa sťažovateľka aj spoludedička v zákonnej
lehote odvolali. O podanom odvolaní rozhodol krajský súd namietaným uznesením, ktorým
prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa názoru sťažovateľky namietané uznesenie krajského súdu „odporuje čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nakoľko uznesenie neobsahuje jasné právne závery
majúce pre vec podstatný význam, a tiež právne závery v ňom obsiahnuté sú svojvoľné
a zjavne neodôvodnené“.
Sťažovateľka po citácii judikatúry ústavného súdu uvádza, že podstatná je tá
skutočnosť, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 31 D 1067/2007 (na krajskom
súde pod sp. zn. 13 CoD 4/2008) nebolo konaním o dedičstve v zmysle § 175a OSP, ktoré
je súd povinný vykonať po smrti poručiteľa, ale išlo o konanie o „dodatočnom prejednaní
novoobjaveného dedičstva“, ktoré sa objavilo po skončení pôvodného konania o dedičstve
vedeného pod sp. zn. D 99/84. Podľa sťažovateľky je preto potrebné rozlišovať konanie
o dedičstve vykonávané po smrti poručiteľa, za ktoré vzniká poplatková povinnosť podľa
§ 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. vydaním rozhodnutia o dedičstve, kde
poplatníkom podľa § 2 ods. 1 písm. e) uvedeného zákona je dedič, a na druhej strane
konanie o „dodatočnom prejednaní novoobjaveného dedičstva“, ktoré sa vykonáva
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa pôvodné dedičské konanie skončilo, a kde
poplatková povinnosť vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. podaním
návrhu na konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa, pričom
táto povinnosť je uložená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. navrhovateľovi.
V tomto druhom prípade sa spoplatňuje návrh ako procesný úkon podľa § 1 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb.
Sťažovateľka pokračuje vo svojej argumentácii takto:
„Výklad, ktorý prezentuje krajský súd v napadnutom uznesení odporuje pravidlám
výkladu zákonov uvedených v článku 152 ods. 4 Ústavy SR v kontexte na ust. článku 59
ods. 2 Ústavy SR. Zmyslom a účelom zákona o súdnych poplatkoch je zabezpečiť príjem
štátnemu rozpočtu v prípade úkonov a konaní, ktoré súdy vykonávajú - vo väčšine prípadov
- v záujme a pre účastníkov. Zamerané na dedičské konanie poplatková povinnosť slúži
na krytie nákladov, ktoré majú súdy s prejednaním dedičstva, a konanie o prejednanie
dedičstva samo slúži zabezpečeniu právnej istoty účastníkov- dedičov, keď štát vykonaním
konania o prejednanie dedičstva napĺňa ústavné právo o zaručení dedenia podľa článku 20
ods. 1 Ústavy SR. Vykonanie dedičského konania je teda na prospech účastníkom-dedičom,
čomu zodpovedá, že náklady, ktoré súdu s takým konaním vzniknú (konanie je povinnosťou
súdu), má uhrádzať súdny poplatok. S poukazom na vyššie uvedené súdne poplatky za
prejednanie dedičstva majú svoj legitímny účel a význam. Výklad zákona o súdnych
poplatkoch, ktorý je uvedený napadnutom uznesení krajského súdu, však odporuje zmyslu
a účelu zákona o súdnych poplatkoch a nesleduje žiadny legitímny cieľ, tzn. sa nedá nijako
k tomu dospieť pri výklade, že v prípade dedičského konania pravidelne vykonávaného
po smrti poručiteľa sa súdny poplatok platí len za vykonanie konania o dedičstve, avšak
v prípade konania o prejednaní novoobjaveného dedičstva sa musí súdny poplatok zaplatiť
nielen za návrh (v praxi súd bez návrhu ani nekoná), ale naviac aj za konanie o dedičstve.
Pritom sa jedná vždy o majetok toho istého poručiteľa, a jeho prejednanie v dedičskom
konaní má stíhať rovnaká poplatková povinnosť bez ohľadu na to, či ide o prvé prejednanie
dedičstva, alebo dodatočne prejednanie novoobjaveného dedičstva. Nie je udržateľné, aby
dedič bol spoplatňovaný podľa náhodilej okolnosti spočívajúcej v tom, či sa v prvom
dedičskom konaní prejedná dedičstvo celé, alebo bude nutné vykonať konanie
o dodatočnom prejednaní novoobjaveného dedičstva, ktoré bude dediča stáť dva krát toľko
(najprv má zaplatiť súdny poplatok za návrh a potom za konanie súdu), ako prvé dedičské
konanie (kde sa platí súdny poplatok len za konanie). Takýto výklad zákona o súdnych
poplatkoch vedie absurdným výsledkom jeho aplikácie, ako je tomu v tomto prípade,
a popiera sa tým celý jeho účel, zmysel a dôsledné rozlíšenie poplatkovej povinnosti závislej
od toho, či ide o prvé dedičské konanie, alebo dodatočné, ako som to načrtla vyššie.“
Na základe uvedených skutočností v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
vo veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2008 č.k. 13Cod 4/08-43 porušené
bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 31.10.2008 č.k. 13 Cod 4/08-43 a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Krajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľke uhradiť trovy konania v sume
292,38 € na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa
svojho práva zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde podľa
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú
(I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že namietané uznesenie krajského
súdu a výklad v ňom obsiahnutý popiera zmysel a význam právnej úpravy podľa zákona
č. 71/1992 Zb., neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, nedáva jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a navyše jeho
právne závery sú svojvoľné a zjavne neodôvodnené.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil tieto okolnosti, z ktorých
pri svojom rozhodovaní vychádzal:
Sťažovateľka a spoludedička po skončení pôvodného dedičského konania podali
na okresnom súde návrh na konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku
poručiteľa podľa § 175x OSP. Za podanie tohto návrhu zaplatili súdny poplatok v sume
200 Sk ustanovený položkou 18a písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. Po vydaní rozhodnutia o dedičstve im uznesením okresného súdu č. k. 31 D 1067/2007-
32 z 23. novembra 2007 bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť aj súdny
poplatok za konanie o dedičstve v sume 200 Sk podľa položky 18a písm. a) sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka a spoludedička v zákonnej lehote
odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 13 CoD 4/08-43 z 31. októbra 2008 prvostupňové
uznesenie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení namietaného
uznesenia krajský súd uviedol, že Občiansky súdny poriadok upravuje v ustanovení § 175a
konanie o dedičstve začaté z úradnej povinnosti a v ustanovení § 175x ods. 1 konanie
o dedičstve začaté na návrh pre prípad, že sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa
konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve objaví nejaký
poručiteľov majetok. Podľa ustanovenia § 175x ods. 2 OSP v odôvodnených prípadoch,
najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd
o dodatočne objavenom majetku začať konanie aj bez návrhu. Podľa názoru krajského súdu
z tohto ustanovenia vyplýva, že Občiansky súdny poriadok zhodne upravuje konanie
o dedičstve, či už začalo z úradnej povinnosti, alebo na základe návrhu. V nadväznosti
na uvedenú skutočnosť, keď v položke 18a písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. je určený súdny poplatok za konanie o dedičstve bez rozlíšenia, ako sa
konanie o dedičstve začalo, vzťahuje sa preto poplatková povinnosť na každé konanie
o dedičstve. Krajský súd konštatoval, že v prípade podania návrhu na konanie o prejednaní
dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa sa platí súdny poplatok podľa § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. za návrh, kde poplatníkom je v zmysle ustanovenia § 2
ods. 1 písm. a) uvedeného zákona navrhovateľ a takisto vzniká poplatková povinnosť podľa
ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona vydaním rozhodnutia o dedičstve, kde je
poplatníkom dedič podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e) uvedeného zákona (krajský súd
na tomto mieste zrejme pisárskou chybou uviedol nesprávne písmeno odseku – c, pozn.).
Krajský súd argumentoval aj voči tvrdeniu účastníkov konania, podľa názoru ktorých zákon
nepripúšťa platenie súdneho poplatku dvakrát za jeden a ten istý poplatkový úkon,
a zdôraznil, že zákon č. 71/1992 Zb. rozlišuje súdne poplatky za úkony a súdne poplatky
za konanie. V predmetnom konaní teda nebol zaplatený dvakrát súdny poplatok za ten istý
úkon, ale bol zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu a súdny poplatok za konanie
o dedičstve, ktoré sa skončilo vydaním rozhodnutia.
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne
závery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov
a ktoré sa stali základom ich rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (podobne aj II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 231/04).
Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj I. ÚS 13/00,
Podľa § 175x ods. 1 OSP ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa
konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§175 zca) nejaký
poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná
o tomto majetku konanie o dedičstve.
Podľa § 175x ods. 2 OSP v odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára,
štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom
v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
Podľa položky 18a písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. sa
vyberá v občianskom súdnom konaní poplatok za konanie o dedičstve. Podľa § 5 ods. 1
písm. d) uvedeného zákona poplatková povinnosť vzniká vydaním rozhodnutia o dedičstve
a poplatníkom je podľa § 2 ods. 1 písm. e) uvedeného zákona dedič.
Podľa položky 18a písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. sa
vyberá v občianskom súdnom konaní poplatok za podanie návrhu na prejednanie dedičstva
k novoobjavenému majetku súdom. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona poplatková
povinnosť vzniká podaním návrhu a poplatníkom je podľa § 2 ods. 1 písm. a) uvedeného
zákona navrhovateľ.
Ťažiskovou v prerokúvanej veci je v podstate otázka interpretácie právnej úpravy –
ustanovenia položky 18a písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.,
a to v tom smere, či sa poplatková povinnosť podľa tejto položky vzťahuje len na samotné
pôvodné dedičské konanie alebo aj na konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému
majetku poručiteľa.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 175x ods. 1 OSP
upravuje konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa na základe
návrhu a ustanovenie § 175x ods. 2 OSP konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému
majetku poručiteľa z úradnej moci súdu. Krajský súd vychádzajúc z tohoto ustanovenia
poukázal na zhodu právnej úpravy pre konanie o dedičstve začaté či už z úradnej moci,
alebo na základe návrhu. Ďalej krajský súd argumentoval tým, že v položke 18a písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. je určený poplatok za konanie
o dedičstve bez špecifikácie toho, ako sa konanie začalo, a preto podľa jeho názoru sa tento
poplatok vzťahuje na každé konanie o dedičstve (začaté na základe návrhu, aj z úradnej
moci súdu).
Z uvedeného vyvodil krajský súd právny záver, že v prípade podania návrhu
na konanie o prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa vzniká
poplatková povinnosť jednak za podanie návrhu, ako aj za samotné konanie o dedičstve,
u ktorého táto vzniká vydaním rozhodnutia. Krajský súd reagoval aj na námietky
„odvolateľov“, podľa názoru ktorých zákon nepripúšťa platenie súdneho poplatku dvakrát
za jeden a ten istý úkon a poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 1 zákona
č. 71/1992 Zb., ktorý rozlišuje súdne poplatky za úkony a súdne poplatky za konanie.
Krajský súd systematickým výkladom, a teda posúdením relevantnej právnej úpravy
v kontexte súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 175x ods. 1 a 2 OSP)
a zákona č. 71/1992 Zb. (§ 2 a § 5 zákona č. 71/1992 Zb.) dospel k právnemu záveru (hoci
z pohľadu sťažovateľky „nespravodlivému“) o vzniku poplatkovej povinnosti jednak
za návrh, ako aj za konanie o dedičstve v prípade konania podľa § 175x OSP. Odôvodnenie
vyvodeného právneho záveru považuje ústavný súd za stručné, avšak logické a dostatočné,
majúce oporu v aplikovanej právnej úprave, a preto výsledok interpretácie uskutočnenej
krajským súdom nepovažuje za zjavne svojvoľný.
V závere treba opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave
všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto
sústavy. Z tohto postavenia mu preto v okolnostiach prípadu ani neprislúchalo posudzovať
vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému krajský súd pri interpretácii a aplikácii
zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o odvolaní
spĺňalo požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd zistil, že v rámci výkonu svojej
právomoci krajský súd v uznesení č. k. 13 CoD 4/08-43 z 31. októbra 2008 poskytol
zrozumiteľným výkladom, ktorý patrí do jeho výlučnej právomoci, dostatočné odôvodnenie
odpovedajúce na podstatné skutkové a právne otázky. Ústavný súd preto skonštatoval
konformnosť uznesenia krajského súdu s obsahom sťažovateľom namietaného porušenia
základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy.
Na záver v súvislosti s otázkou „spravodlivosti“ rozhodnutia ústavný súd
poznamenáva, že s poukazom na účinky rozhodnutia krajského súdu z hľadiska intenzity
zásahu do majetkovej sféry sťažovateľky výklad a aplikácia zákona uskutočnená krajským
súdom nemá (suma súdnych poplatkov predstavovala celkovú výšku 400 Sk) a ani by
nemohla mať (výška súdneho poplatku bola položkou 18a sadzobníka súdnych poplatkov
zákona č. 71/1992 Zb. limitovaná výškou 5 000 Sk) charakter popretia materiálneho
princípu spravodlivosti, ktoré by mohlo založiť arbitrárnosť rozhodnutia.
Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2009