Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 246/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného

, v mene ktorej koná advokát a konateľ

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Zdenovi Lehkému trovy

konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet

jeho právnej zástupkyne , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 19. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“,

v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. novembra 2008 okresnému súdu

návrh na náhradu škody v sume 16,50 € spolu s príslušenstvom.

3. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

4. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 2057/2016 z 15. júna 2016 (doručeným ústavnému súdu 24. júna 2016),

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že v čase od podania návrhu,

teda od 12. 11. 2012 do 24. 02. 2014 v konaní vznikli prieťahy nečinnosťou tunajšieho súdu.

Spis sa nachádzal u v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne

, ktorá vo veci nekonala.

Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce

prikázaný opatrením zo dňa 24. 02. 2014 na rozhodovanie ,

sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bol

s účinnosťou od 01. 04. 2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd

Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola

predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bola na tunajší súd preložená

sudkyňa , ktorej bola predmetná vec od 02. 05. 2014 prikázaná

na ďalšie konanie. Zákonná sudkyňa od prevzatia veci koná plynule a bez prieťahov.

, ako nová zákonná sudkyňa musela prednostne konať

vo veciach s pozitívnym nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky a nevybavené

reštančné spisy dávať na termín od najstaršieho, dbať na urýchlené konanie v žalobách

o osobnom stave ako i pracovných sporoch, s prihliadnutím na skutočnosť, že jej prikázané

reštančné spisy boli datované už od roku 1991, vo veci sp. zn. (v ktorej až

doposiaľ nebola zo strany účastníkov evidovaná žiadna signalizácia alebo sťažnosť

na prieťahy v konaní) bol vytýčený najskorší možný termín pojednávania (vzhľadom

na objektívny stav oddelenia) dňa 21. 08.2014 na deň 10. 03. 2015.

Poukazujem na skutočnosť, že navrhovateľ pôvodne (od roku 2008) žaloval odporcov

titulom náhrady škody sumu 16,50 Eur. Až do prvého pojednávania (10. 03. 2015) bol úplne

nečinný, o konanie vo veci sa nezaujímal a na prípadné prieťahy v konaní žiadnym

spôsobom neupozorňoval. Na prvom pojednávaní krátkou cestou založil do spisu návrh

na zmenu petitu (čím znemožnil súdu rozhodnúť o žalobe na pojednávaní), požadujúc

od odporcov namiesto sumy 16,50 Eur sumu 14.850 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

Súd obratom rozhodol o procesnom návrhu navrhovateľa a vyzval ho na doplatenie

súdneho poplatku. Navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorému súd

vyhovel.

Záverom uvádzam, že súd vo veci koná plynule a bez prieťahov, ďalší termín

pojednávania je vytýčený na 21. 06. 2016.“

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 15. júna 2016 bol aj prehľad procesných

úkonov napadnutého konania, z ktorých ústavný súd zistil, že od podania žaloby

20. novembra 2008 bol súd vo veci absolútne nečinný do 12. mája 2012, kedy vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, a následne 15. februára 2013, t. j. po deviatich

mesiacoch, doručil návrh odporcom na vyjadrenie a naďalej bol v konaní nečinný až

do pridelenia veci v poradí tretiemu sudcovi. Vo vzťahu k predmetu sťažnosti boli v čase

od augusta 2014 zistené tieto relevantné úkony:

„21. 08. 2014 - stanovený termín na 10.03.2015

10. 03. 2015 - prejednanie veci, pojednávanie odročené na neurčito, za účelom

rozhodnutia o procesnom návrhu sťažovateľa (sťažovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia

sumy 16,50 € z titulu náhrady škody, na pojednávaní krátkou cestou predložil návrh, ktorým

uplatnil úhradu sumy 14 850 € z titulu bezdôvodneho obohatenia, pozn.)10. 03. 2015 -

uznesenie o pripustení zmeny petitu

09. 07. 2015 - určený na 29. 09. 2015

28. 09. 2015 - výzva navrhovateľovi na úhradu SP za zmenu návrhu

29. 09. 2015 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín 03. 12. 2015

26. 10. 2015 - šetrenie pomerov navrhovateľa v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie

od SP

25. 11. 2015 - uznesenie o priznaní oslobodenia od platenia SP navrhovateľovi

03. 12. 2015 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na ďalší T 28. 01.

2016

25. 01. 2016 - oznámenie účastníkom o zrušení termínu

28. 01. 2016 - určený na 15. 03. 2016

11. 03. 2016 - oznámenie účastníkom o zmene termínu pojednávania (z dôvodu PN

sudcu) na nový 14. 04. 2016

14. 04. 2016 - prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín 19. 05. 2016

18. 05. 2016 - žiadosť zástupcu navrhovateľa o odročenie pojedávania z dôvodu PN

zástupcu

18. 05. 2016 - výzva zástupcovi navrhovateľa na predloženie vyjadrenia ošetrujúceho

lekára

19. 05. 2016 - prejednanie veci, výsluch svedka, odročené na termín 21. 06. 2016.“

7. Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že pojednávanie nariadené na 21. jún

2016 sa z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa neuskutočnilo

a bolo odročené na 27. september 2016. Okresný súd prípisom z 21. júna 2016 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľa, aby v prípade pretrvávajúcich zdravotných problémov

brániacich mu zúčastniť sa na nariadených pojednávaniach bezodkladne postupoval podľa

a o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov. Obsah vyžiadaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho

vyjadrení z 15. júna 2016, ktoré považuje ústavný súd za preukázané.

8. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a podľa listiny, podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

15. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

18. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

20. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o náhradu škody tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Výklad a používanie

právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je

upravená aj metodika ich postupu v týchto veciach. Obdobne ústavný súd hodnotí

aj sťažnosťou napadnuté konanie, konštatujúc, že jeho doterajší priebeh nemožno pripísať

na vrub zložitosti prerokúvanej veci. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že ani okresný

súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neargumentoval tým, že by napadnuté konanie

vykazovalo znaky skutkovej alebo právnej zložitosti.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočných prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania.

22. Ústavný súd nemôže akceptovať argumentáciu sťažovateľa, že podanie sťažnosti

predsedovi okresného súdu na prieťahy by v súlade s judikatúrou ESĽP (rozsudok z 12. 6.

2012 Komanický proti Slovenskej republike) nebolo účinným prostriedkom vzniknutého

stavu. Uvedené konštatovanie sťažovateľa je účelové, pričom nesprávne interpretuje

odôvodnenie predmetného rozhodnutia ESĽP, podľa ktorého „podstatnou otázkou nebolo

zodpovedanie, či sťažnosť podľa zákona o súdoch je ako taká efektívna v zmysle čl. 35

dohovoru, ale posúdiť, či sťažovateľ vyčerpal účinné prostriedky nápravy v zmysle tohto

článku dohovoru“.

23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažovateľ nevyužil

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný prostriedok nápravy proti porušovaniu

v sťažnosti označených práv a nepostupoval podľa základnej zásady práva „vigilantibus

iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva), a preto túto

skutočnosť pripísal na ťarchu sťažovateľa a zohľadnil pri ustálení sumy priznaného

finančného zadosťučinenia.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

25. Ústavný súd konštatuje, že v období od 20. novembra 2008, okrem vykonania

troch jednoduchých procesných úkonov (pokyn na pripojenie súvisiacich spisov, výzva

na úhradu súdneho poplatku, doručenie návrhu odporcom na vyjadrenie) bol okresný súd

bez zákonného dôvodu v napadnutom konaní úplne nečinný až do 21. augusta 2014, keď

bol nariadený termín pojednávania na 10. marec 2015. Nečinnosť teda trvala viac

ako 6 a pol roka.

26. Od 10. marca 2015 až dosiaľ okresný súd nariadil na prejednanie veci

7 pojednávaní, z ktorých sa uskutočnili iba 4 (bez výrazného posunu v merite veci)

a 3 pojednávania boli odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu

a práceneschopnosti právneho zástupcu sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní okrem nečinnosti bol poznačený aj neefektívnosťou.

27. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol

(napr. ).

28. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nesvedčí

o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1

tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

29. Ústavný súd ďalej konštatuje, že súlade so svojou štandardnou judikatúrou nie je

možné prieťahy v konaní relevantne ospravedlňovať ani viacnásobnými zmenami

zákonného sudcu, ku ktorým v priebehu napadnutého konania došlo.

30. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

31. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a právo na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov

zavinených postupom okresného súdu sa bezdôvodne predlžuje stav jeho právnej neistoty.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 500 €. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia zobral ústavný

súd do úvahy predmet sporu (náhrada škody pôvodne uplatnená v sume 16,50 € spolu

s príslušenstvom, v marci 2015 zmenené a uplatnené ako bezdôvodné obohatenie

v sume 14 850 € s príslušenstvom) dĺžku doterajšieho priebehu napadnutého konania,

postup súdu v danej veci, ale aj neprejavenie dostatočného záujmu sťažovateľa o stav

konania a nedôsledné plnenie si svojich procesných povinností vyplývajúcich zo zákona

[, a (od 1. 7. 2016 , a Civilného

sporového poriadku)].

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

a konateľom advokátskej kancelárie . Podľa § 36

ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

39. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €. Keďže právna zástupkyňa je platcom dane

z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 355,73 €.

40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa , v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016