Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 284/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, Holubyho 51, Martin, pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu, Holubyho 51, Martin, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 3. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Dňa 27. 06. 2007 som podal návrh na náhradu škody vo výške 65.800,- Sk. Tento

návrh som podal ešte na Okresný súd Dolný Kubín a konanie bolo vedené pod sp. zn.:

. Tento súd nariadil vo veci tri pojednávania a síce v dňoch 13. 09. 2007,

16. 10. 2007 a 13. 11. 2007. Posledné pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Od 01. 01. 2008 bola vec postúpená novozriadenému Okresnému súdu Námestovo

(účinnosť Z. z). Tento súd nariadil pojednávanie až na 02. 06.

2009, kedy rozsudkom môj návrh zamietol. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 6

-120 zo dňa 24. 02. 2010 bol tento rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu

prvého stupňa. Po vrátení spisu na prvostupňový súd dňa 23. 04. 2010 bolo nariadené

pojednávanie na deň 12. 10. 2010. Toto a ani ďalšie nariadené pojednávanie, vytýčené na

deň 21. 12. 2010, sa však neuskutočnili pre ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu,

resp. pre potrebu opätovného predvolania odporcu a jeho právneho zástupcu. K vykonaniu

nariadeného pojednávania došlo až dňa 24. 02. 2011, kedy môj návrh prvostupňový súd

znova zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.: -205 zo dňa 22. 11.

2011 rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis

sa vrátil prvostupňovému súdu dňa 28. 02. 2012. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo

vykonané dňa 03. 04. 2012. Po takmer deviatich mesiacoch mi súd uznesením sp. zn.: 3

C/239/2008-221 zo dňa 31. 12. 2012 uložil povinnosť zložiť zálohu na znalecké dokazovanie

vo výške 200,- EUR. Dňa 31. 01. 2013 na základe uznesenia sp. zn.. -223

bol ustanovený znalec na vypracovanie znaleckého posudku ( .)

Znalecký posudok č. 26/2013 bol doručený súdu dňa 26. 08. 2013. Nasledujúce

pojednávanie sa uskutočnilo dňa 22. 10. 2013. Na tomto pojednávaní došlo k jeho

odročeniu na deň 12. 11. 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku. V tento deň však súd

rozhodol o doplnení dokazovania. Uznesením zo dňa 05. 12. 2013 sp. zn.: 3 C/239/2008-

265 pribral do konania znalecký ústav, ktorý predložil znalecký posudok č. 40/2014

dňa 21. 02. 2014.

Nakoľko následne nedošlo k vytýčeniu termínu pojednávania, dňa 16. 06. 2014 som

adresoval predsedníčke Okresného súdu Námestovo sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej

som namietal, že okrem porušovania zásady plynulosti konania dochádza aj k neprimeranej

dĺžke rozhodovania o uplatnenom nároku. Predsedníčka Okresného súdu Námestovo

v odpovedi sp. zn.: Spr 4537/14 zo dňa 27. 06. 2014 vyhodnotila moju sťažnosť ako

dôvodnú a v záujme plynulého konania nariadila dohľad v trojmesačných lehotách. Keďže v

ďalších troch mesiacoch od doručenia odpovede predsedníčky súdu nedošlo k určeniu

termínu pojednávania, udelil som plnú moc na podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej

republiky. Potom však v mesiacoch november a december 2014 došlo k vytýčeniu termínov

pojednávania. V decembri 2014 však muselo byť pojednávanie odročené pre moju náhlu

hospitalizáciu. Dňa 13. 01. 2015 vydal Okresný súd Námestovo rozsudok, ktorým môj návrh

tretíkrát zamietol. Na podklade môjho odvolania rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením

sp zn.: -406 zo dňa 30. 09. 2015 o zrušení v poradí tretieho rozsudku

prvostupňového súdu. Uvedené uznesenie mi doručil prvostupňový súd dňa 06. 11. 2015

a to bez nariadenia termínu pojednávania.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že znova, už po tretíkrát,

prvostupňový súd nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu. O. i. odvolací súd prisvedčil

mojej argumentácii, že závery znaleckého dokazovania sú v danej veci nepoužiteľné.

Napriek tomu, že ja som nenavrhoval nariadenie znaleckého dokazovania, súd ma zaviazal

na úhradu zálohy na znalecké dokazovanie v sume 200,- EUR.

O mojom návrhu sa teda koná viac ako osem rokov. Za túto dobu odvolací súd zrušil

tri rozsudky Okresného súdu Námestovo. Z toho v dvoch uzneseniach odvolacieho súdu sa

uvádza, že prvostupňový súd sa (dôsledne) neriadil už publikovaným právnym názorom...“

3. Keďže dosiaľ nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Okresnému súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.: sa

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-

EUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44,-

EUR (slovom dvestodeväťdesiatšesťeur a štyridsaťštyri eurocentov), ktorú je Okresný súd

Námestovo povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu,

Advokátska kancelária, Holubyho ul. č. 51, 036 01 Martin, č. vedený

v ( ), do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 574/16 z 11. augusta 2016, v ktorom okrem iného uvádza:

„Po preštudovaní spisu a oboznámení sa s vyjadrením zákonného sudcu som zistila,

že konanie sa začalo na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 27. 6. 2007 podaním návrhu

na zaplatenie náhrady za používanie motorového vozidla a náhrady škody za poškodenie

vozidla. Konanie bolo vedené pod spisovou značkou .

Okresný súd Dolný Kubín vykonal vo veci tieto úkony:

- dňa 3. 7. 2007 boli účastníkom konania zasielané poučenia o procesných právach

a povinnostiach, pričom odporcovi bol zároveň zaslaný návrh na vyjadrenie

- dňa 9. 8. 2007 bolo nariadené pojednávanie na deň 13. 9. 2007, ktoré bolo

odročené na deň 16. 10. 2007 za účelom výsluchu navrhnutých svedkov

- pojednávanie dňa 16. 10. 2007 bolo odročené na deň 13. 11. 2007 za účelom

výsluchu svedka

- pojednávanie dňa 13. 11. 2007 bolo odročené na neurčito za účelom posúdenia

vykonania dôkazu svedka a následne za účelom vypátrania jeho súčasného pobytu

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo

bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu

Námestovo, kde bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Monike Kurjakovej a bola jej

pridelená nová spisová značka ...

Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že v konaní na Okresnom súde Námestovo

došlo k prieťahom v konaní v období od januára 2008 (kedy bola vec prevedená na Okresný

súd Námestovo) až do 6. 2. 2009. Ďalším obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie

od 29. 2. 2012 do 3. 9. 2012, kedy súd poskytol účastníkom konania lehotu na mimosúdne

vyriešenie sporu a v období od 31. 1. 2013 do 26. 8. 2013 vznikli taktiež prieťahy v konaní,

ktoré však boli spôsobené tým, že súd čakal na vypracovanie znaleckého posudku

ustanoveným znalcom. Vec bola niekoľkokrát pridelená na konanie a rozhodnutie inému

sudcovi (zákonná sudkyňa odišla 2x na materskú dovolenku, príchod nových sudcov), ktorý

si vec potreboval naštudovať, aby mohol vo veci konať. Vo veci bol štyrikrát vyhlásený

rozsudok, pričom trikrát bol na základe odvolania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Aj proti vyhlásenému rozsudku zo dňa 21. 4. 2016 je podané odvolanie a spis bude

po návrate z ústavného súdu predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o predmetnom odvolaní.“

5. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- v súlade s Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2008 (Spr 683/08) bola vec dňa 13. 6. 2008 prevedená do senátu 2C

JUDr. Miroslava Jagnešáka

- v súlade s Dodatkom č. 10 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2008 (Spr 983/08) bola vec dňa 29. 9. 2008 prevedená do senátu 6C Mgr. Daniely

Pilarčíkovej

- dňa 6. 4. 2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 2.6.2009. na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, ktorý bol účastníkom konania odoslaný 1. 7. 2009, a proti ktorému

bolo dňa 21. 7. 2009 podané odvolanie zo strany žalobcu, následne bolo odvolanie

dňa 29. 7. 2009 zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného a spis bol

dňa 14. 8. 2009 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní

- Krajský súd v Žiline uznesením č.k. zo dňa 24. 2. 2010 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, spis bol doručený okresnému súdu dňa

23. 4. 2010 a následne bolo dňa 29. 4. 2010 uznesenie krajského súdu rozoslané účastníkom

konania

- v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2010

(Spr 166/108) bola vec dňa 23. 2. 2010 prevedená do senátu 3C JUDr. Moniky Kurjakovej

- dňa 4. 8. 2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 12. 10. 2010, ktorý bol

preložený na deň 21. 12. 2010, ktoré pojednávanie bolo odročené na 24. 2. 2011 za účelom

opätovného predvolania právneho zástupcu žalovaného

- na pojednávaní dňa 24. 2. 2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo

podané dňa 14. 4. 2011 odvolanie žalobcom, následne bolo dňa 18. 4. 2011 odvolanie

žalobcu zaslané právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie a dňa 11. 5. 2011 bol spis

predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní

- uznesením krajského súdu č. k. -205 zo dňa 22. 11. 2011 bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie; spis bol vrátený okresnému súdu

dňa 28. 2. 2012

- dňa 29. 2. 2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 3. 4. 2012, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne vyriešenie

sporu s tým, že ak v lehote 14 dní nebude súd oboznámený s výsledkom mimosúdneho

prejednania, nariadi znalecké dokazovania za účelom zistenia výšky nájmu za sporné

motorové vozidlo za obdobie neoprávnenej držby zo strany odporcu

- dňa 3. 9. 2012 súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania na oznámenie,

či došlo k mimosúdnej dohode, resp. na zaslanie okruhu otázok, ktoré chcú adresovať

znalcovi

- uznesením súdu č. k. -221 zo dňa 31. 12. 2012 bola žalobcovi uložená

povinnosť na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie

- uznesením súdu č. k. -223 zo dňa 31. 1. 2013 bol ustanovený znalec

z odboru cestná doprava na podanie znaleckého posudku, ktorému bola zároveň uložená

lehota 45 dní na vypracovanie znaleckého posudku

- dňa 21. 5. 2013 súd urgoval u znalca vypracovanie znaleckého posudku, kde znalec

podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa 31. 5. 2013 požiadal o zapožičanie

spisu, ktorý bol znalcovi zaslaný dňa 31. 5. 2013

- dňa 5. 8. 2013 súd opätovne urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku

- dňa 26. 8. 2013 bol súdu doručený znalecký posudok

- dňa 4. 10. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 22. 10. 2013, ktoré bolo

odročené na 12. 11. 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 12. 11. 2013 bolo vyhlásené uznesenie o pokračovaní

v dokazovaní a zároveň bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom znaleckého

dokazovania, kde bude ustanovený znalec z odboru ekonomika

- uznesením súdu č. k. -265 zo dňa 5. 12. 2013 bol ustanovený znalecký

ústav z odboru ekonómia a manažment na vypracovanie písomného znaleckého posudku,

kde bola zároveň uložená znalcovi lehota 45 dní na vyhotovenie znaleckého posudku

- v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2014 (Spr 15/14) bola vec

dňa 13. 1. 2014 prevedená do senátu 6C Mgr. Daniely Pilarčíkovej

- dňa 17. 1. 2014 súd zaslal spis znaleckému ústavu

- dňa 21. 2. 2014 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

- dňa uznesením súdu č. k. -284 zo dňa 19. 6. 2014 a č. k. 3C/239/2008-

286 zo dňa 19. 6. 2014 bolo rozhodnuté o priznaní odmeny za vypracované znalecké

posudky

- dňa 1. 10. 2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 4. 11. 2014, ktorý termín

pojednávania bol zmenený na deň 11. 11. 2014, ktoré pojednávanie bolo odročené

na 11. 12. 2014 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu

- pojednávanie 11. 12. 2014 bolo odročené na deň 13. 1. 2015 za účelom

zabezpečenia osobnej účasti žalobcu

- na pojednávaní dňa 13. 1. 2015 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo

podané odvolanie zo strany žalobcu dňa 30. 3. 2015 a dňa 28. 4. 2015 bolo odvolanie

zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného a spis bol dňa 5. 6. 2015 predložený

Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní

- uznesením krajského súdu č. k. -406 zo dňa 30. 9. 2015 bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie; spis bol vrátený okresnému súdu

dňa 2. 11. 2015 a následne dňa 3. 11. 2015 bolo uznesenie krajského súdu rozposlané

právnym zástupcom účastníkov konania

- dňa 28. 1. 2016 bolo nariadené pojednávanie na deň 23. 2. 2016, ktorý termín

pojednávania na žiadosť právneho zástupcu žalovaného bol preložený na deň 1. 3. 2016,

ktoré pojednávanie bolo odročené na deň 5. 4. 2016 za účelom výsluchu svedka

- pojednávanie dňa 5. 4. 2016 bolo odročené na deň 21. 4. 2016 za účelom

vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 21. 4. 2016 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol zaslaný právnym

zástupcom účastníkov konania dňa 21. 4. 2016, a proti ktorému bolo dňa 1. 6. 2016 podané

odvolanie zo strany žalovaného a následne bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu

zástupcovi žalobcu dňa 23. 6. 2016, ktoré vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené súdu

dňa 7. 7. 2016.“

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko zaujal v podaní doručenom

ústavnému súdu 31. augusta 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„K doručenému vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Námestovo

sp. zn.: Spr 574/16 zo dňa 11. 08. 2016 uvádzam na úvod v stručnosti, že pre mňa

ako účastníka konania je rozhodujúce, kedy súd vykoná úkon vo veci samej, t. j. úkon

smerujúci ku konečnému rozhodnutiu.

Pokiaľ sa v doručenom vyjadrení uvádza, že k prieťahom došlo v období

od prevedenia veci na Okresný súd Námestovo do 06. 02. 2009, ide o zrejmý omyl. Prvým

úkonom vo veci samej je pojednávanie dňa 02. 06. 2009. Dňa 06. 02. 2009 sa nič neudialo

podľa rozpisu úkonov. Preto nejde o prieťahy v konaní v tomto úvodnom čase v dĺžke

13 mesiacov, ale 17 mesiacov.

Navyše mi v doručenom vyjadrení chýba stanovisko k otázke vyplývajúcej

z odôvodnenia podanej sťažnosti a síce, že prečo vo veci bežnej agendy všeobecných súdov

je potrebné trikrát zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Aj takýto

nesprávny postup a nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu má za následok

neúmernú dĺžku konania, ktorá aktuálne presiahla 110 mesiacov.“

7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jeho

vyjadrení z 11. augusta 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na ,

ide o znenie platné do 1. júla 2016.

15. Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

16. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o náhradu škody patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Ani v okolnostiach danej veci

podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovej zložitosti, ktorou by bolo možné

ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac

ako 9 rokoch od jeho začatia. Na právnu ani skutkovú zložitosť nepoukázal ani okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti.

19. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd

konštatuje, že nezistil takú závažnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorú by v súvislosti

s prieťahmi v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

20. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 27. júna 2007 podaním

návrhu „na zaplatenie náhrady za používanie motorového vozidla a náhrady škody

za poškodenie vozidla“. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci

miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubín a od 1. januára 2008 po reorganizácii

súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie veci až do jej právoplatného skončenia

miestne a vecne príslušný okresný súd.

21. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2008, prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na okresný súd

(nadobúdajúci súd).

22. Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.

Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie

okresný súd.

23. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil obdobie úplnej nečinnosti

okresného súdu od 1. januára 2008 do 6. apríla 2009, t. j. v období po prechode výkonu

súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo.

24. Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania okrem nečinnosti

bol poznačený aj neefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené vyplýva predovšetkým

zo skutočnosti, že prvostupňové rozsudky okresného súdu boli v priebehu napadnutého

konania po podaní odvolaní trikrát uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho

nepochybne došlo k spomaleniu jeho priebehu, pričom aj proti ostatnému, teda štvrtému

rozsudku okresného súdu z 21. apríla 2016, bolo podané žalovaným odvolanie a vec bude

predložená na rozhodnutie krajskému súdu.

25. V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. z 2. júna 2009

bol uznesením krajského súdu sp. zn. z 24. februára 2009 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem

iného uviedol:

„Z obsahu spisu, a to najmä zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že by okresný súd

vykonal dôkaz týmito listinami postupom v zmysle ustanovenia .

Následne sa ani nezaoberal hodnotením týchto dôkazov v odôvodnení napadnutého

rozsudku, prípadne odôvodnením, prečo tieto dôkazy nevykonal. Na základe týchto

skutočností preto krajský súd považuje rozsudok okresného súdu v tejto časti za

nepreskúmateľný.

Tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil

v súlade so zásadami pre odôvodnenie rozsudku stanovenými v , čím sa

stal jeho rozsudok nepreskúmateľným, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude vec opätovne

prejednať a rozhodnúť, vychádzať z vyššie prezentovaných právnych záverov krajského

súdu, nárok navrhovateľa za používanie motorového vozidla posúdiť v zmysle ustanovení

(a nasledujúcich , prípadne podľa Občianskeho

zákonníka a v časti nároku o o náhradu za poškodenie a nadmerné opotrebenie motorového

vozidla svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné podmienky odôvodnenia

stanovené v “

26. Aj rozsudok okresného súdu sp. zn. z 24. februára 2011 bol

uznesením krajského súdu sp. zn. z 22. novembra 2011 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem

iného uviedol:

„Napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom vydaným okresným súdom

v prejednávanej veci. Jeho predchádzajúci, rovnako zamietajúci rozsudok, bol zrušený

uznesením krajského súdu najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uplatneného

nároku navrhovateľa, a absencie riadneho odôvodnenia skutkových a právnych záverov

vyslovených v tomto rozsudku. Krajský súd tu zdôraznil, že nárok navrhovateľa

špecifikovaný ako náhrada za používanie motorového vozidla vo výške 42 500,- Sk je nutné

posudzovať z hľadiska ust. a ako nárok na vydanie

úžitkov za užívanie predmetného motorového vozidla. Okresný súd sa týmito závermi

síce riadil, avšak následne vychádzal opätovne z nesprávneho právneho posúdenia,

a to pri určení, čo možno za takéto úžitky považovať...

Krajský súd považuje za predčasné aj rozhodnutie okresného súdu o nároku

na náhradu škody uplatnenú navrhovateľom. V tomto prípade si okresný súd riadne

neustálil uplatnený nárok, ktorý navrhovateľ špecifikoval ako náhrada za poškodenie

a nadmerné opotrebovanie vozidla. Okresný súd tieto sumy ustálil ako nárok na náhradu

škody, o ktorom rozhodoval v zmysle ust. . Avšak aj v tomto

prípade vzhľadom na to, ako boli tieto sumy uplatnené, je nutné posúdiť, či uvedené sumy

majú predstavovať skutočne vynaložené náklady na opravu (zabezpečenie nových) častí,

prípadne či ide o sumu, ktorá by sa mala zohľadniť v rámci bežného opotrebenia v náhrade

za používanie motorového vozidla. Následne po preukázaní existencie právneho základu

tohto nároku bude sa okresný súd zaoberať jeho výškou a rovnako v tomto prípade zváži

aplikáciu za splnenia vyššie uvedených podmienok.“

27. Napokon aj rozsudok okresného súdu sp. zn. z 13. januára 2015 bol

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 30. septembra 2015 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem

iného uviedol:

„Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd nepostupoval dôsledne

podľa a v ďalšom konaní nevychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu

v jeho zrušujúcom uznesení, krajský súd v časti o nároku navrhovateľa na náhradu

za užívanie motorového vozidla rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie.

V súvislosti so zamietajúcim rozhodnutím okresného súdu o nároku navrhovateľa

na náhradu škody krajský súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že okresný súd

nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení o stave

predmetného motorového vozidla v čase predtým, ako bolo odovzdané odporcovi na

základe neplatnej kúpnej zmluvy a v čase po jeho vrátení navrhoval vykonať dôkazy

oboznámením sa s čestnými vyhláseniami ,

, a . Okresný súd bez bližšieho zdôvodnenia, prečo

uvedené čestné vyhlásenia nepovažoval za skutočnosti preukazujúce tvrdenia navrhovateľa,

jeho nárok na náhradu škody ako nepreukázaný čo do základu aj výšky zamietol.

Bolo potrebné, aby sa s obsahom predmetných čestných vyhlásení oboznámil a tieto

následne vyhodnotil. Keďže okresný súd navrhované dôkazy nevykonal, nevyhodnotil

a bez ďalšieho ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho

nároku na náhradu škody, jeho závery, vzhľadom na uvedené pochybenia, sú predčasné

a nemožno ich považovať za správne. Okresný súd preto v ďalšom konaní tieto dôkazy

vykoná, vyhodnotí ich z hľadiska formálneho aj materiálneho (t.j. z hľadiska obsahu

či preukazujú tvrdenia uvádzané navrhovateľom) a následne opätovne o tomto nároku

rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti vyplývajúce

z . Najmä, aby bolo zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal

pri ustálení skutkového stavu veci a ako dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných

súvislostiach hodnotil.“

28. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

29. Ústavný súd napokon konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska

je neakceptovateľné, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac

ako 9 rokoch od jeho začatia.

30. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení v súvislosti

s prieťahmi uviedla, že vec bola niekoľkokrát pridelená na konanie a rozhodnutie inému

sudcovi, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. ),

podľa ktorej nie je možné prieťahy v konaní relevantne ospravedlňovať ani viacnásobnými

zmenami zákonného sudcu, ku ktorým v priebehu napadnutého konania došlo.

31. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

32. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

33. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany

označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

36. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľ poukázal na to, že

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stav jeho neistoty pretrvával už viac ako 9 rokov.

37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené

ani po viac ako 9 rokoch od jeho začatia, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

39. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy ( ).

40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Vladimírom Kašubom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

41. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €.

42. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej vykonané v roku 2015 spolu s režijným

paušálom (2 x 8,39 €) predstavuje sumu 296,44 €.

43. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016