Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 426/2018
PDF · 278.24 KB
No categories available
II. ÚS 426/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 303/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. júna 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P 303/2010 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom z 5. októbra 2010, doručeným
okresnému súdu 6. októbra 2010, domáhala zvýšenia výživného na maloletú
, narodenú , bývajúcu s matkou (sťažovateľkou, pozn.).
Sťažovateľka namieta, že do dnešného dňa nebolo konanie ukončené aj napriek tomu,
že ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 353/2015 z 20. októbra 2015 (ďalej len „nález
z 20. októbra 2015“) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal
sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 € a náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
Ústavný súd o ďalšej sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie
rovnakého základného práva a práva, rozhodol svojím uznesením č. k. II. ÚS 551/2016-14
z 30. júna 2016 (ďalej len „uznesenie z 30. júna 2016“) tak, že ju odmietol z časti
ako neprípustnú a z časti ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd o sťažnosti, ktorou sa opäť namietalo porušenie rovnakého základného
práva a práva, no v tomto prípade bol sťažovateľom
[otec maloletej, pozn. (ďalej aj „odporca“)], rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 243/2016
zo 17. augusta 2016 (ďalej len „nález zo 17. augusta 2016“), v ktorom konštatoval,
že základné právo a právo sťažovateľa postupom okresného súdu porušené boli, priznal
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
3. Sťažovateľka uviedla: „Do dnešného dňa nebolo konanie ukončené a to aj napriek
tomu, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa 20.10.2015, sp. zn. III. ÚS 353/2015, prikázal
Okresnému súdu Martin konať bez zbytočných prieťahov... Prvé pojednávanie vo veci bolo
dňa 28.01.2011 a ďalšie dňa 08.04.2011, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci. Na
základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline dňa 11.08.2011 vyhlásil rozhodnutie,
ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s usmernením ako má Okresný súd Martin ďalej postupovať. Okresný súd Martin
dňa 07.03.2012 zaslal dožiadanie do Veľkej Británie, za účelom zabezpečenia dôkazu o
príjme otca maloletej v predmetnej krajine. Obratom dňa 26.03.2012 súd prvého stupňa
dostal odpoveď s tým, že súd požadoval zabezpečenie dôkazu nesprávne. Ďalšie
pojednávanie bolo dňa 16.03.2012 a Okresný súd Martin opätovne dňa 07.05.2012 žiadal
Veľkú Britániu o zabezpečenie dôkazu. Opätovne bola súdu zaslané odpoveď s tým, že súd
požadoval zabezpečenie dôkazu nesprávne. Ďalšie a posledné pojednávanie vo veci bolo
dňa 25.05.2012. Súd síce vytýčil ďalšie pojednávanie na 07.09.2012, avšak toto sa
nekonalo. Súd opäť dňa 18.10.2013 žiadal Veľkú Britániu o zabezpečenie dôkazu, avšak
opäť nesprávne a to na základe odpovede zo dňa 22.01.2014. Súd dňa 24.02.2014 žiadal
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o pomoc a dňa 22.12.2014 znovu žiadal
Veľkú Britániu a Najvyšší súd Slovenskej republiky o pomoc. Sťažovateľka dňa 11.12.2014
podala na Okresnom súde sťažnosť na postup súdu v predmetnej veci. Okresný súd Martin -
predsedníčka okresného súdu JUDr. Alena Káčeriková odpoveďou zo dňa 29.12.2014
oznámila sťažovateľke, že po doručení odpovede z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky bude nariadený termín pojednávania. Následne v roku 2015 a 2016 bolo
nariadených niekoľko termínov pojednávania, ktoré boli nie z viny navrhovateľky zrušené.
Taktiež bolo súdu doručené dožiadanie z Veľkej Británie a to len čo sa týka príjmov po rok
2013.
Od uvedeného súd nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k ukončeniu súdneho
konania okrem vytyčovania a zrušovania termínov pojednávania. S poľutovaním uvádzame,
že tak, ako sme sa vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 28.09.2015 v konaní pred Ústavným súdom
SR sp. zn. III. ÚS 353/2015, že rozhodovať vo veci sa zrejme nebude ani v roku 2016,
keďže nie sú zabezpečené podklady pre rozhodnutie za uplynulé roky a súd v danom smere
aj napriek naším urgenciám neuskutočnil žiadny relevantný úkon.
Dňa 12.04.2016 sťažovateľka podala na Ústavný súd SR ústavná sťažnosť
pre porušovanie jej základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR a pre porušenie
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. I2P/303/2010, kde sťažovateľa navrhla aby súd vo vyslovil nález, že bolo
na základe uvedených skutočností opäť porušené jej základné právo a aby Okresný súd
Martin konal bez zbytočných prieťahov a rovnako aby bolo sťažovateľke priznané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,- €. Dňa 26.05.2016 bola doručená výzva Ústavného súdu SR
na doplnenie sťažnosti zo dňa 16.05.2016, ktorý uviedol, že nakoľko Ústavný súd SR
už v tejto veci rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 353/2015 z 20.10.2015 právoplatným
13.11.2015, tak je na sťažovateľke aby preukázala, že sa bezúspešne domáhala odstránenia
prieťahov v konaní podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR vydaného v predmetnej veci. Danou výzvou súd
vyzval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti zo dňa 14.04.2016 a to doplnením opätovnej
sťažnosti realizovanej na Okresnom súde Martin a to aj napriek už realizovanej sťažnosti
a Ústavným súdom vysloveným porušením práv sťažovateľky spočívajúcich
v pretrvávajúcich prieťahoch v konaní, ktoré neboli aj napriek vyslovenému záveru
odstránené tak, ako je uvedené v podanej Ústavnej sťažnosti.
Vzhľadom na výzvu bola dňa 09.06.2016 opäť podaná sťažnosť na postup súdu
na Okresný súd Martin, na základe ktorej nám súd zaslal odpoveď, v znení ktorej považuje
sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú, označil sťažnosť ako nedôvodnú vzhľadom
na vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý ponechal termín určený pôvodnou zákonnou
sudkyňou t.j. 22.06.2016 a vo veci vydal čiastočný rozsudok. Od doručenia Nálezu
Ústavného súdu SR v konaní o zvýšenie výživného okrem vytýčenia pojednávania
na deň 22.06.2016, ktorý bol pôvodne vytýčený na deň 08.03.2016 pred tým na deň
19.01.2016 a to až na základe opätovnej žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania
zo dňa 03.12.2015, nakoľko pôvodná žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa
22.10.2015 ostala bez povšimnutia. S uvedeným sa preto nemožno stotožniť pretože
aj napriek vykonanému pojednávaniu dňa 22.06.2016 ubehlo minimálne 6 mesiacov
bez toho aby súd vo veci konal vyžiadaním potrebných dokladov pre rozhodnutie.
Dňa 13.07.2016 bola sťažovateľkou zaslaná odpoveď na Ústavný súd v ktorej
aj napriek odpovedi Okresného súdu Martin sťažovateľka na sťažnosti, ktorá je plne
odôvodnená trvá a žiada Ústavný súd SR aby danú sťažnosť do konania prijal alebo pokiaľ
by považoval podanie zo dňa 14.04.2016 za neúplné, žiada bola Ústavná sťažnosť posúdená
ako opätovný návrh po vykonaní sťažnosti na Okresný súd Martin a to z dôvodu rýchlosti
a hospodárnosti konania a to najmä s ohľadom na charakter konania starostlivosti súdu
o maloleté dieťa.
Ústavný súd dňa 30.06.2016 sťažnosť sťažovateľky odmietol a odvolal sa
na judikatúru Ústavného súdu z ktorého vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03) a rovnako konštatoval, že dĺžka napadnutého konania
v okolnostiach danej veci po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
z 20.10.2015 nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť po prípadnom prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie porušenie označených práv sťažovateľky a sťažnosť odmietol
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Sťažovateľka sa opäť domáhala sťažnosťou na postup súdu vo veci dňa 06.06.2017
o konanie bez prieťahov ako aj opätovnou žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania,
výzvy na konanie bez prieťahov z rovnakého dátumu, avšak aj napriek tomu do dnešného
dňa nebolo vykonané žiadne pojednávanie a vo veci súd nevykonal relevantné dožiadania
na zabezpečenie podkladov pre úspešné ukončenie veci a to najmä správny a právnym
spôsobom. Súd na základe podanej sťažnosti síce vytýčil pojednávanie na 18.09.2017, avšak
toto pre ospravedlnenie otca odročil na neurčito. Žiadne ďalšie pojednávanie vytýčené
nebolo a súd aj napriek viacnásobným urgenciám zo strany sťažovateľky nevykonal
relevantné zistenia tak, ako bolo uvedené už vyššie. Sťažnosťou zo dňa 28.12.2017 sa
sťažovateľka opäť domáhala sťažnosťou na Okresnom súde nápravy a to aj vyjadrením
ku konaniu z rovnakého dátumu, okrem iného aj k PN (práceneschopnosť, pozn.) otca
maloletej, avšak opäť neúspešne. K dožiadaniu z Veľkej Británie zo strany dotknutého súdu,
ktorý sa bráni, že dožiadanie nebolo úspešné bez uvedenia dôvodov dožadovanej strany
z Veľkej Británie ale opak je pravdou keďže Veľká Británia vo svojej odpovedi riadne
špecifikovala v čom súd pochybil a ako mal postupovať aby boli požadované doklady
zaslané tak ako aj niekoľko rokov dozadu v rámci prejednávanej veci. Žiadne ďalšie úkony
neboli zo strany súdu vykonané, nedošlo k náprave a opäť konštatujeme prieťahy v súdnom
konaní.
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky bolo porušené jednak nečinnosťou Okresného súdu Martin a jednak
neodbornosťou pri postupe o zabezpečenie dôkazu v konaní, ktoré možno začať aj
bez návrhu. Podrobný postup súdu od posledného rozhodovania Ústavného súdu SR nie je
potrebné vzhľadom na vyššie uvedené opisovať. Žiadne relevantné konania smerujúce
k ukončeniu veci sa neuskutočnilo.
Účastník konania nemôže byť na svojich právach prejednania vecí bez zbytočných
prieťahov ukrátený nesprávnym resp. žiadnym postupom súdu. Máme za to, že prieťahy
v konaní boli spôsobené zbytočne najmä nesprávnym postupom Okresného súdu Martin,
ktorý v do dnešného dňa nezabezpečil potrebné podklady pre rozhodnutie v zmysle
rozhodnutia krajského súdu a to aj napriek našej urgencii a návrhu na riešenie
zo dňa 03.12.2015 a následných, v ktorých sme žiadali zabezpečiť dôkazy potrebné
aj za nasledujúce obdobia. Máme za to, že súd vytýčením termínu pojednávania
bez zabezpečenia podkladov pre rozhodnutie koná nehospodárne a vytvára tak zbytočné
prieťahy v konaní.
Sťažovateľka... vyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu
jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka
oprávnená podľa osobitných predpisov, a preto je sťažnosť prípustná.“
4. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 8. januára 2018 na sťažnosť
sťažovateľky z 28. decembra 2017 uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením zákonného sudcu,
ktorý k sťažnosti uviedol: „Vo veci bolo na deň 12.05.2017 nariadené pojednávanie,
ktoré bolo vzhľadom na podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo dňa 25.01.2017 zrušené.
Vec bola po rozhodnutí NS SR o dovolaní na tunajší súd vrátená dňa 17.07.2017.
Súd od vrátenia spisu vykonal dokazovanie za účelom zistenia príjmov otca v SR
a zároveň bol prostredníctvom dožiadania požiadaný príslušný súd vo Veľkej Británii
o zistenie príjmov otca za roky 2014, 2015, 2016.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.09.2017. Dňa 14.09.2017 bola na tunajší
súd doručená žiadosť zástupcu otca na odročenie pojednávania z dôvodu PN otca, ktorý
trvá na svojej osobnej účasti. Zdravotný stav otca mu neumožňoval zúčastniť sa
pojednávania. Súd pojednávanie odročil na neurčito. Otec bol opätovne PN od 03.10.2017.
Dožiadanie z Veľkej Británie sa vrátilo odmietnuté. Bez uvedených dôkazov v zmysle
intencií Krajského súdu v Žiline, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej.
V ďalšom bude potrebné odstrániť príčiny nevybavenia dožiadania a opätovne
dopytovať dožiadaný súd vo Veľkej Británii o zabezpečenie listinných dôkazov
ako aj aktualizovať príjmy za rok 2017.
Na záver je potrebné podotknúť, že prípadné prieťahy v konaní vznikajú
z objektívnych dôvodov (nemoc otca, nevybavené dožiadanie).“
5. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie úkonov v napadnutom konaní okresného
súdu, ktorú vypracoval okresný súd k 3. júlu 2018, zo spisového materiálu vo veci
a zo svojho skoršieho uznesenia (sp. zn. II. ÚS 551/2016 z 30. júna 2016), uvádza
túto chronológiu úkonov po 13. novembri 2015 (po právoplatnosti nálezu
sp. zn. III. ÚS 353/2015):
- 2. decembra 2015 bolo nariadené pojednávanie na 19. január 2016;
- 4. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania;
- 11. decembra 2015 boli právnym zástupcom odporcu (otca maloletej) predložené
listinné dôkazy;
- 18. januára 2016 právny zástupca odporcu elektronicky doručil okresnému súdu
žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti odporcu a zároveň bol
v tento deň s touto žiadosťou oboznámený aj právny zástupca sťažovateľky;
- 19. januára 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo bez prerokovania veci
odročené na 18. marec 2016 z dôvodu práceneschopnosti odporcu;
- 11. marca 2016 bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 18. marec 2016 odročené
na 22. jún 2016 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne;
- 26. apríla 2016 bola vec na základe dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016
pridelená sudcovi Mgr. Martinovi Bauerovi;
- 22. júna 2016 bol na pojednávaní vyhlásený čiastočný rozsudok a pojednávanie
bolo odročené na neurčito s cieľom ďalšieho dokazovania. Vo veci nebolo rozhodnuté
konečným rozsudkom, keďže súd nemal preukázané pomery odporcu od roku 2013
až dosiaľ a bolo potrebné vykonať dožiadanie na príslušný orgán v Spojenom kráľovstve;
- 27. júla 2016 bol spis zaslaný ústavnému súdu;
- 11. augusta 2016 bolo podané odvolanie odporcu;
- 15. augusta 2016 bolo expedované vyjadrenie k odvolaniu právnemu zástupcovi
odporcu a kolíznemu opatrovníkovi;
- 22. augusta 2016 bol spis prevedený výnimkou späť sudkyni JUDr. Miroslave
Korbašovej po jej návrate z materskej dovolenky, keďže pred nástupom na ňu bola vo veci
zákonnou sudkyňou;
- 7. septembra 2016 bol spis vrátený z ústavného súdu;
- 28. septembra 2016 bol spis predložený súdnej tajomníčke na vypracovanie
predkladacej správy;
- 29. septembra 2016 bola vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd v Žiline
(ďalej len „krajský súd“);
- 3. októbra 2016 bol spis zaslaný krajskému súdu;
- 6. februára 2017 bol spis vrátený z krajského súdu (rozsudok okresného súdu
č. k. 12 P 303/2010-990 z 22. júna 2016 potvrdený);
- 17. februára 2017 bol spis predložený súdnej tajomníčke na vyznačenie
právoplatnosti;
- 20. februára 2017 bol spis predložený sudkyni na ďalšie úkony, pojednávanie
nebolo nariadené z dôvodu zmeny sídla okresného súdu;
- 29. marca 2017 bolo nariadené pojednávanie na 12. máj 2017;
- 3. apríla 2017 bolo podané dovolanie proti rozsudku krajského súdu;
- 5. apríla 2017 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu podania dovolania,
spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na úkony spojené s dovolaním;
- 21. apríla 2017 bolo dovolanie odporcu zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľky
a kolíznemu opatrovníkovi;
- 9. mája 2017 prišla odpoveď na dovolanie, spis bol predložený vyššiemu súdnemu
úradníkovi;
- 10. mája 2017 bolo vyjadrenie k dovolaniu zaslané právnemu zástupcovi odporcu
a kolíznemu opatrovníkovi;
- 25. mája 2017 vyjadrenie k vyjadreniu k dovolaniu neprišlo a spis bol predložený
vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie úkony spojené s dovolaním;
- 31. mája 2017 bol spis zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“);
- 17. júla 2017 bol spis vrátený z najvyššieho súdu a dovolanie bolo odmietnuté;
- 19. júla 2017 bolo expedované uznesenie, spis bol predložený vyššiemu súdnemu
úradníkovi na úkony spojené s dožiadaním listín zo zahraničia;
- 2. augusta 2017 bolo expedované tlačivo A spolu s prílohou dožiadanému súdu
v Birminghame (Spojené kráľovstvo) a spis bol predložený súdnej tajomníčke na lustráciu
odporcu a jeho zamestnania na Slovensku;
- 3. augusta 2017 bola vykonaná lustrácia odporcu, spis bol predložený sudkyni
na ďalšie úkony;
- 7. augusta 2017 bolo nariadené pojednávanie na 18. september 2017 a taktiež bola
zaslaná výzva zamestnávateľovi odporcu s cieľom zistenia mzdových podmienok;
- 11. augusta 2017 prišla odpoveď na výzvu od zamestnávateľa odporcu;
- 14. septembra 2017 prišla žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie
z dôvodu, že odporca je práceneschopný. Následne na to sa právnemu zástupcovi odporcu
zasiela výzva, či zdravotný stav jeho klienta mu neumožňuje účasť na pojednávaní – žiada
sa aj vyjadrenie lekára;
- 14. septembra 2017 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že právny
zástupca odporcu uviedol, že odporca má kontrolu 21. septembra 2017 a až po nej by vedeli
ustáliť dobu liečenia, preto zatiaľ nie je možné stanoviť nový termín pojednávania;
- 28. septembra 2017 bol právnemu zástupcovi odporcu zaslaný e-mail so žiadosťou
o informáciu, či zdravotný stav jeho klienta mu naďalej neumožňuje zúčastniť
sa pojednávania a 3. októbra 2017 prišiel od právneho zástupcu odporcu e-mail
s potvrdením o práceneschopnosti a s potvrdením od lekára odporcu s oznámením,
že pán nie je zo zdravotných dôvodov spôsobilý zúčastniť sa pojednávania;
- 3. októbra 2017 prišli odpovede na dožiadania zo Spojeného kráľovstva a spis bol
predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi;
- 16. novembra 2017 vyšší súdny úradník predložil spis sudkyni na ďalší postup
vzhľadom na odpoveď dožiadaného súdu (dožiadaný orgán neposkytol žiadaný dôkaz);
- 5. decembra 2017 bol výnimkou do senátu 9P prevedený sudca Mgr. Peter Majcher
(dodatok č. 10 k rozvrhu práce 2017 – spisy 19P JUDr. Korbašovej – nástup na materskú
dovolenku);
- 7. decembra 2017 bol spis predložený sudcovi;
- 29. decembra 2017 bolo do spisu založené vyjadrenie ku konaniu právneho
zástupcu sťažovateľky JUDr. Zboju;
- 9. januára 2018 sudca predložil spis vyššiemu súdnemu úradníkovi s cieľom
zabezpečenia prekladu písomností na č. l. 1155;
- 11. januára 2018 vyšší súdny úradník vypracoval žiadosť o preklad z anglického
jazyka, ktorá bola expedovaná v rovnaký deň;
- 19. januára 2018 bol súdu doručený preklad z anglického jazyka a spis bol
predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na priznanie odmeny za preklad;
- 25. januára 2018 bolo expedované uznesenie o priznaní odmeny za preklad
prekladateľovi, následne bol spis predložený sudcovi;
- 15. marca 2018 bola expedovaná žiadosť o preklad do anglického jazyka
prekladateľovi ;
- 21. marca 2018 bol súdu doručený preklad prekladateľa a spis bol predložený
vyššiemu súdnemu úradníkovi na priznanie odmeny za preklad;
- 27. marca 2018 boli uznesenie o priznaní odmeny prekladateľovi za preklad
a žiadosť o vykonanie dôkazu v anglickom jazyku zaslané súdu v Spojenom kráľovstve;
- 18. júna 2018 prišla odpoveď zo Spojeného kráľovstva a spis bol predložený
vyššiemu súdnemu úradníkovi;
- 26. júna 2018 vyšší súdny úradník spis predložil sudcovi z dôvodu, že dožiadaný
súd nevybavil žiadosť okresného súdu z dôvodu, že otec nemá trvalý pobyt v Spojenom
kráľovstve.
6. Sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie ako kompenzáciu nekonania
a zároveň nesprávneho konania okresného súdu, v dôsledku ktorého je podľa svojho
tvrdenia krátená na požadovanom zvýšenom výživnom, ktoré po dobu teraz už viac
ako piatich rokoch zabezpečuje pre maloletú dcéru sama z dôvodu zvýšených potrieb
maloletého dieťaťa.
Napokon sťažovateľka žiada, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania o tejto
sťažnosti.
7. Sťažovateľka v zmysle už uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci
nález v tomto znení:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. 12P/303/2010, bolo opätovne porušené.
Okresnému súdu Martin sa v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/303/2010 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume
357,96 € (slovom tristopäťdesiatsedem eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú je Okresný súd
Martin povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Zboju, účet vedený
v , do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,
12. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
13. Sťažovateľka v sťažnosti namieta prieťahy v napadnutom konaní, ktoré už boli
predmetom posudzovania ústavného súdu:
- v konaní vedenom na podnet sťažovateľky pod sp. zn. III. ÚS 353/2015, v ktorom
ústavný súd rozhodol nálezom z 20. októbra 2015 tak, že vyslovil porušenie sťažovateľkou
označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru, okresnému súdu
prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ako aj úhradu trov konania; označený
nález nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2015;
- v konaní vedenom na podnet sťažovateľky pod sp. zn. II. ÚS 551/2016, v ktorom
ústavný súd rozhodol uznesením z 30. júna 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
1. augusta 2016, tak, že sťažnosť sťažovateľky odmietol z časti ako neprípustnú a z časti
ako zjavne neopodstatnenú;
- v konaní vedenom na podnet odporcu pod sp. zn. III. ÚS 243/2016, v ktorom
ústavný súd rozhodol nálezom zo 17. augusta 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
14. novembra 2016 a v ktorom konštatoval, že základné právo a právo sťažovateľa
postupom okresného súdu porušené boli, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
Zároveň sťažovateľka namieta aj prieťahy v období po právoplatnosti nálezu
z 20. októbra 2015, ktorým sa rozhodlo o porušení jej základného práva a práva, čiže
po 13. novembri 2015.
14. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
15. Keďže ústavný súd už konštatoval porušenie uvedeného základného práva
a práva sťažovateľky nálezom z 20. októbra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
13. novembra 2015, túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde [v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde]
ako neprípustnú.
16. Ústavný súd preto posudzoval sťažovateľkou namietané porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu
z 20. októbra 2015.
Časový úsek napadnutého konania preskúmaný ústavným súdom v uznesení
z 30. júna 2016 (od právoplatnosti nálezu z 20. októbra 2015 do vyhlásenia čiastočného
rozsudku 22. júna 2016) nevykazoval také prieťahy, ktoré by bolo možné označiť
za zbytočné, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od právoplatnosti nálezu
z 20. októbra 2015 (právoplatného 13. novembra 2015), ústavný súd ich možnú prítomnosť
ku dňu rozhodnutia o aktuálnej sťažnosti opätovne preskúmal.
17. Ústavný súd konštatuje, že počas časového úseku približne 2 a pol roka
od právoplatnosti nálezu z 20. októbra 2015 okresný súd vo veci konal a jeho konanie
v tomto časovom úseku nie je možné, vychádzajúc z chronológie úkonov, považovať
za neúčelné.
Mnohé z úkonov majú povahu len bežných, nenáročných úkonov procesnej povahy,
no do úvahy treba brať to, že v preskúmavanom časovom období bola vec zaslaná
ústavnému súdu, po podaní odvolania odporcu bola riešená krajským súdom, po podaní
dovolania odporcu bola zas riešená najvyšším súdom. Negatívne na postup v konaní
pôsobila aj práceneschopnosť odporcu.
Vo veci bolo dvakrát nariadené pojednávanie a v oboch prípadoch bolo zrušené,
a to z dôvodu podania dovolania odporcom a neskôr z dôvodu práceneschopnosti odporcu.
Okresný súd pochybil, pokiaľ ide o dožiadanie informácií z 2. augusta 2017
od príslušného orgánu Spojeného kráľovstva, ktorý v odpovedi okresnému súdu uviedol,
v čom pochybil, a vyzval ho na doplnenie žiadosti v lehote, ktorú mu určil. Okresný súd
však ostal pasívny a konanie o poskytnutí informácií bolo po uplynutí lehoty zastavené.
Týmto nesprávnym postupom okresného súdu boli „stratené“ necelé dva mesiace.
Za príliš formalistický až obštrukčný však možno považovať prístup orgánu
Spojeného kráľovstva, ktorý až na základe dožiadania okresného súdu z 27. marca 2018
vo svojej odpovedi zo 14. júna 2018, doručenej okresnému súdu 18. júna 2018, uviedol,
že žiadosti okresného súdu nemôže vyhovieť, keďže odporca nemá pobyt v Spojenom
kráľovstve, čo však bolo zrejmé už z predchádzajúcich dožiadaní okresného súdu.
Zo spisového materiálu vyplýva, že predsedníčkou okresného súdu je vo veci
pravidelne vykonávaná kontrola postupu konania.
Ústavný súd konštatuje, že je neakceptovateľné, aby konanie, v ktorom sa
prejednávajú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, trvalo takmer osem rokov, a to aj napriek
zabezpečovaniu dôkazov od orgánov v cudzine. Z toho dôvodu už ústavný súd nálezom
z 20. októbra 2015 konštatoval porušenie uvedeného základného práva a práva sťažovateľky
a nálezom zo 17. augusta 2016 porušenie uvedeného základného práva a práva odporcu.
V týchto nálezoch však posudzoval postup okresného súdu od začiatku konania
pred okresným súdom.
18. Pokiaľ však ide o preskúmavané obdobie v rámci tejto sťažnosti sťažovateľky,
vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
19. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
20. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých
opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na stabilizovanú judikatúru
ústavného súdu, ako aj na to, že dĺžka napadnutého konania v okolnostiach danej veci
po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 20. októbra 2015 nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie porušenie uvedeného základného práva a práva sťažovateľky, ústavný súd
sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018