Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. septembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. júna 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom z 5. októbra 2010, doručeným

okresnému súdu 6. októbra 2010, domáhala zvýšenia výživného na maloletú

, narodenú , bývajúcu s matkou (sťažovateľkou, pozn.).

Sťažovateľka namieta, že do dnešného dňa nebolo konanie ukončené aj napriek tomu,

že ústavný súd nálezom sp. zn. z 20. októbra 2015 (ďalej len „nález

z 20. októbra 2015“) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 € a náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

Ústavný súd o ďalšej sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie

rovnakého základného práva a práva, rozhodol svojím uznesením č. k. -14

z 30. júna 2016 (ďalej len „uznesenie z 30. júna 2016“) tak, že ju odmietol z časti

ako neprípustnú a z časti ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd o sťažnosti, ktorou sa opäť namietalo porušenie rovnakého základného

práva a práva, no v tomto prípade bol sťažovateľom

[otec maloletej, pozn. (ďalej aj „odporca“)], rozhodol nálezom sp. zn.

zo 17. augusta 2016 (ďalej len „nález zo 17. augusta 2016“), v ktorom konštatoval,

že základné právo a právo sťažovateľa postupom okresného súdu porušené boli, priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

3. Sťažovateľka uviedla: „Do dnešného dňa nebolo konanie ukončené a to aj napriek

tomu, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa 20.10.2015, sp. zn. , prikázal

Okresnému súdu Martin konať bez zbytočných prieťahov... Prvé pojednávanie vo veci bolo

dňa 28.01.2011 a ďalšie dňa 08.04.2011, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci. Na

základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline dňa 11.08.2011 vyhlásil rozhodnutie,

ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie s usmernením ako má Okresný súd Martin ďalej postupovať. Okresný súd Martin

dňa 07.03.2012 zaslal dožiadanie do Veľkej Británie, za účelom zabezpečenia dôkazu o

príjme otca maloletej v predmetnej krajine. Obratom dňa 26.03.2012 súd prvého stupňa

dostal odpoveď s tým, že súd požadoval zabezpečenie dôkazu nesprávne. Ďalšie

pojednávanie bolo dňa 16.03.2012 a Okresný súd Martin opätovne dňa 07.05.2012 žiadal

Veľkú Britániu o zabezpečenie dôkazu. Opätovne bola súdu zaslané odpoveď s tým, že súd

požadoval zabezpečenie dôkazu nesprávne. Ďalšie a posledné pojednávanie vo veci bolo

dňa 25.05.2012. Súd síce vytýčil ďalšie pojednávanie na 07.09.2012, avšak toto sa

nekonalo. Súd opäť dňa 18.10.2013 žiadal Veľkú Britániu o zabezpečenie dôkazu, avšak

opäť nesprávne a to na základe odpovede zo dňa 22.01.2014. Súd dňa 24.02.2014 žiadal

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o pomoc a dňa 22.12.2014 znovu žiadal

Veľkú Britániu a Najvyšší súd Slovenskej republiky o pomoc. Sťažovateľka dňa 11.12.2014

podala na Okresnom súde sťažnosť na postup súdu v predmetnej veci. Okresný súd Martin -

predsedníčka okresného súdu JUDr. Alena Káčeriková odpoveďou zo dňa 29.12.2014

oznámila sťažovateľke, že po doručení odpovede z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky bude nariadený termín pojednávania. Následne v roku 2015 a 2016 bolo

nariadených niekoľko termínov pojednávania, ktoré boli nie z viny navrhovateľky zrušené.

Taktiež bolo súdu doručené dožiadanie z Veľkej Británie a to len čo sa týka príjmov po rok

2013.

Od uvedeného súd nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k ukončeniu súdneho

konania okrem vytyčovania a zrušovania termínov pojednávania. S poľutovaním uvádzame,

že tak, ako sme sa vyjadrili vo vyjadrení zo dňa 28.09.2015 v konaní pred Ústavným súdom

SR sp. zn. , že rozhodovať vo veci sa zrejme nebude ani v roku 2016,

keďže nie sú zabezpečené podklady pre rozhodnutie za uplynulé roky a súd v danom smere

aj napriek naším urgenciám neuskutočnil žiadny relevantný úkon.

Dňa 12.04.2016 sťažovateľka podala na Ústavný súd SR ústavná sťažnosť

pre porušovanie jej základných práv a slobôd podľa SR a pre porušenie

SR a ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , kde sťažovateľa navrhla aby súd vo vyslovil nález, že bolo

na základe uvedených skutočností opäť porušené jej základné právo a aby Okresný súd

Martin konal bez zbytočných prieťahov a rovnako aby bolo sťažovateľke priznané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- €. Dňa 26.05.2016 bola doručená výzva Ústavného súdu SR

na doplnenie sťažnosti zo dňa 16.05.2016, ktorý uviedol, že nakoľko Ústavný súd SR

už v tejto veci rozhodol nálezom sp. zn. z 20.10.2015 právoplatným

13.11.2015, tak je na sťažovateľke aby preukázala, že sa bezúspešne domáhala odstránenia

prieťahov v konaní podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR vydaného v predmetnej veci. Danou výzvou súd

vyzval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti zo dňa 14.04.2016 a to doplnením opätovnej

sťažnosti realizovanej na Okresnom súde Martin a to aj napriek už realizovanej sťažnosti

a Ústavným súdom vysloveným porušením práv sťažovateľky spočívajúcich

v pretrvávajúcich prieťahoch v konaní, ktoré neboli aj napriek vyslovenému záveru

odstránené tak, ako je uvedené v podanej Ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom na výzvu bola dňa 09.06.2016 opäť podaná sťažnosť na postup súdu

na Okresný súd Martin, na základe ktorej nám súd zaslal odpoveď, v znení ktorej považuje

sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú, označil sťažnosť ako nedôvodnú vzhľadom

na vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý ponechal termín určený pôvodnou zákonnou

sudkyňou t.j. 22.06.2016 a vo veci vydal čiastočný rozsudok. Od doručenia Nálezu

Ústavného súdu SR v konaní o zvýšenie výživného okrem vytýčenia pojednávania

na deň 22.06.2016, ktorý bol pôvodne vytýčený na deň 08.03.2016 pred tým na deň

19.01.2016 a to až na základe opätovnej žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania

zo dňa 03.12.2015, nakoľko pôvodná žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa

22.10.2015 ostala bez povšimnutia. S uvedeným sa preto nemožno stotožniť pretože

aj napriek vykonanému pojednávaniu dňa 22.06.2016 ubehlo minimálne 6 mesiacov

bez toho aby súd vo veci konal vyžiadaním potrebných dokladov pre rozhodnutie.

Dňa 13.07.2016 bola sťažovateľkou zaslaná odpoveď na Ústavný súd v ktorej

aj napriek odpovedi Okresného súdu Martin sťažovateľka na sťažnosti, ktorá je plne

odôvodnená trvá a žiada Ústavný súd SR aby danú sťažnosť do konania prijal alebo pokiaľ

by považoval podanie zo dňa 14.04.2016 za neúplné, žiada bola Ústavná sťažnosť posúdená

ako opätovný návrh po vykonaní sťažnosti na Okresný súd Martin a to z dôvodu rýchlosti

a hospodárnosti konania a to najmä s ohľadom na charakter konania starostlivosti súdu

o maloleté dieťa.

Ústavný súd dňa 30.06.2016 sťažnosť sťažovateľky odmietol a odvolal sa

na judikatúru Ústavného súdu z ktorého vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ) a rovnako konštatoval, že dĺžka napadnutého konania

v okolnostiach danej veci po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

z 20.10.2015 nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie porušenie označených práv sťažovateľky a sťažnosť odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka sa opäť domáhala sťažnosťou na postup súdu vo veci dňa 06.06.2017

o konanie bez prieťahov ako aj opätovnou žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania,

výzvy na konanie bez prieťahov z rovnakého dátumu, avšak aj napriek tomu do dnešného

dňa nebolo vykonané žiadne pojednávanie a vo veci súd nevykonal relevantné dožiadania

na zabezpečenie podkladov pre úspešné ukončenie veci a to najmä správny a právnym

spôsobom. Súd na základe podanej sťažnosti síce vytýčil pojednávanie na 18.09.2017, avšak

toto pre ospravedlnenie otca odročil na neurčito. Žiadne ďalšie pojednávanie vytýčené

nebolo a súd aj napriek viacnásobným urgenciám zo strany sťažovateľky nevykonal

relevantné zistenia tak, ako bolo uvedené už vyššie. Sťažnosťou zo dňa 28.12.2017 sa

sťažovateľka opäť domáhala sťažnosťou na Okresnom súde nápravy a to aj vyjadrením

ku konaniu z rovnakého dátumu, okrem iného aj k PN (práceneschopnosť, pozn.) otca

maloletej, avšak opäť neúspešne. K dožiadaniu z Veľkej Británie zo strany dotknutého súdu,

ktorý sa bráni, že dožiadanie nebolo úspešné bez uvedenia dôvodov dožadovanej strany

z Veľkej Británie ale opak je pravdou keďže Veľká Británia vo svojej odpovedi riadne

špecifikovala v čom súd pochybil a ako mal postupovať aby boli požadované doklady

zaslané tak ako aj niekoľko rokov dozadu v rámci prejednávanej veci. Žiadne ďalšie úkony

neboli zo strany súdu vykonané, nedošlo k náprave a opäť konštatujeme prieťahy v súdnom

konaní.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky bolo porušené jednak nečinnosťou Okresného súdu Martin a jednak

neodbornosťou pri postupe o zabezpečenie dôkazu v konaní, ktoré možno začať aj

bez návrhu. Podrobný postup súdu od posledného rozhodovania Ústavného súdu SR nie je

potrebné vzhľadom na vyššie uvedené opisovať. Žiadne relevantné konania smerujúce

k ukončeniu veci sa neuskutočnilo.

Účastník konania nemôže byť na svojich právach prejednania vecí bez zbytočných

prieťahov ukrátený nesprávnym resp. žiadnym postupom súdu. Máme za to, že prieťahy

v konaní boli spôsobené zbytočne najmä nesprávnym postupom Okresného súdu Martin,

ktorý v do dnešného dňa nezabezpečil potrebné podklady pre rozhodnutie v zmysle

rozhodnutia krajského súdu a to aj napriek našej urgencii a návrhu na riešenie

zo dňa 03.12.2015 a následných, v ktorých sme žiadali zabezpečiť dôkazy potrebné

aj za nasledujúce obdobia. Máme za to, že súd vytýčením termínu pojednávania

bez zabezpečenia podkladov pre rozhodnutie koná nehospodárne a vytvára tak zbytočné

prieťahy v konaní.

Sťažovateľka... vyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu

jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka

oprávnená podľa osobitných predpisov, a preto je sťažnosť prípustná.“

4. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 8. januára 2018 na sťažnosť

sťažovateľky z 28. decembra 2017 uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením zákonného sudcu,

ktorý k sťažnosti uviedol: „Vo veci bolo na deň 12.05.2017 nariadené pojednávanie,

ktoré bolo vzhľadom na podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo dňa 25.01.2017 zrušené.

Vec bola po rozhodnutí NS SR o dovolaní na tunajší súd vrátená dňa 17.07.2017.

Súd od vrátenia spisu vykonal dokazovanie za účelom zistenia príjmov otca v SR

a zároveň bol prostredníctvom dožiadania požiadaný príslušný súd vo Veľkej Británii

o zistenie príjmov otca za roky 2014, 2015, 2016.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.09.2017. Dňa 14.09.2017 bola na tunajší

súd doručená žiadosť zástupcu otca na odročenie pojednávania z dôvodu PN otca, ktorý

trvá na svojej osobnej účasti. Zdravotný stav otca mu neumožňoval zúčastniť sa

pojednávania. Súd pojednávanie odročil na neurčito. Otec bol opätovne PN od 03.10.2017.

Dožiadanie z Veľkej Británie sa vrátilo odmietnuté. Bez uvedených dôkazov v zmysle

intencií Krajského súdu v Žiline, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej.

V ďalšom bude potrebné odstrániť príčiny nevybavenia dožiadania a opätovne

dopytovať dožiadaný súd vo Veľkej Británii o zabezpečenie listinných dôkazov

ako aj aktualizovať príjmy za rok 2017.

Na záver je potrebné podotknúť, že prípadné prieťahy v konaní vznikajú

z objektívnych dôvodov (nemoc otca, nevybavené dožiadanie).“

5. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie úkonov v napadnutom konaní okresného

súdu, ktorú vypracoval okresný súd k 3. júlu 2018, zo spisového materiálu vo veci

a zo svojho skoršieho uznesenia (sp. zn. z 30. júna 2016), uvádza

túto chronológiu úkonov po 13. novembri 2015 (po právoplatnosti nálezu

sp. zn. ):

- 2. decembra 2015 bolo nariadené pojednávanie na 19. január 2016;

- 4. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania;

- 11. decembra 2015 boli právnym zástupcom odporcu (otca maloletej) predložené

listinné dôkazy;

- 18. januára 2016 právny zástupca odporcu elektronicky doručil okresnému súdu

žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti odporcu a zároveň bol

v tento deň s touto žiadosťou oboznámený aj právny zástupca sťažovateľky;

- 19. januára 2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo bez prerokovania veci

odročené na 18. marec 2016 z dôvodu práceneschopnosti odporcu;

- 11. marca 2016 bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 18. marec 2016 odročené

na 22. jún 2016 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne;

- 26. apríla 2016 bola vec na základe dodatku č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016

pridelená sudcovi Mgr. Martinovi Bauerovi;

- 22. júna 2016 bol na pojednávaní vyhlásený čiastočný rozsudok a pojednávanie

bolo odročené na neurčito s cieľom ďalšieho dokazovania. Vo veci nebolo rozhodnuté

konečným rozsudkom, keďže súd nemal preukázané pomery odporcu od roku 2013

až dosiaľ a bolo potrebné vykonať dožiadanie na príslušný orgán v Spojenom kráľovstve;

- 27. júla 2016 bol spis zaslaný ústavnému súdu;

- 11. augusta 2016 bolo podané odvolanie odporcu;

- 15. augusta 2016 bolo expedované vyjadrenie k odvolaniu právnemu zástupcovi

odporcu a kolíznemu opatrovníkovi;

- 22. augusta 2016 bol spis prevedený výnimkou späť sudkyni JUDr. Miroslave

Korbašovej po jej návrate z materskej dovolenky, keďže pred nástupom na ňu bola vo veci

zákonnou sudkyňou;

- 7. septembra 2016 bol spis vrátený z ústavného súdu;

- 28. septembra 2016 bol spis predložený súdnej tajomníčke na vypracovanie

predkladacej správy;

- 29. septembra 2016 bola vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd v Žiline

(ďalej len „krajský súd“);

- 3. októbra 2016 bol spis zaslaný krajskému súdu;

- 6. februára 2017 bol spis vrátený z krajského súdu (rozsudok okresného súdu

č. k. -990 z 22. júna 2016 potvrdený);

- 17. februára 2017 bol spis predložený súdnej tajomníčke na vyznačenie

právoplatnosti;

- 20. februára 2017 bol spis predložený sudkyni na ďalšie úkony, pojednávanie

nebolo nariadené z dôvodu zmeny sídla okresného súdu;

- 29. marca 2017 bolo nariadené pojednávanie na 12. máj 2017;

- 3. apríla 2017 bolo podané dovolanie proti rozsudku krajského súdu;

- 5. apríla 2017 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu podania dovolania,

spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na úkony spojené s dovolaním;

- 21. apríla 2017 bolo dovolanie odporcu zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľky

a kolíznemu opatrovníkovi;

- 9. mája 2017 prišla odpoveď na dovolanie, spis bol predložený vyššiemu súdnemu

úradníkovi;

- 10. mája 2017 bolo vyjadrenie k dovolaniu zaslané právnemu zástupcovi odporcu

a kolíznemu opatrovníkovi;

- 25. mája 2017 vyjadrenie k vyjadreniu k dovolaniu neprišlo a spis bol predložený

vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie úkony spojené s dovolaním;

- 31. mája 2017 bol spis zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“);

- 17. júla 2017 bol spis vrátený z najvyššieho súdu a dovolanie bolo odmietnuté;

- 19. júla 2017 bolo expedované uznesenie, spis bol predložený vyššiemu súdnemu

úradníkovi na úkony spojené s dožiadaním listín zo zahraničia;

- 2. augusta 2017 bolo expedované tlačivo A spolu s prílohou dožiadanému súdu

v Birminghame (Spojené kráľovstvo) a spis bol predložený súdnej tajomníčke na lustráciu

odporcu a jeho zamestnania na Slovensku;

- 3. augusta 2017 bola vykonaná lustrácia odporcu, spis bol predložený sudkyni

na ďalšie úkony;

- 7. augusta 2017 bolo nariadené pojednávanie na 18. september 2017 a taktiež bola

zaslaná výzva zamestnávateľovi odporcu s cieľom zistenia mzdových podmienok;

- 11. augusta 2017 prišla odpoveď na výzvu od zamestnávateľa odporcu;

- 14. septembra 2017 prišla žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie

z dôvodu, že odporca je práceneschopný. Následne na to sa právnemu zástupcovi odporcu

zasiela výzva, či zdravotný stav jeho klienta mu neumožňuje účasť na pojednávaní – žiada

sa aj vyjadrenie lekára;

- 14. septembra 2017 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že právny

zástupca odporcu uviedol, že odporca má kontrolu 21. septembra 2017 a až po nej by vedeli

ustáliť dobu liečenia, preto zatiaľ nie je možné stanoviť nový termín pojednávania;

- 28. septembra 2017 bol právnemu zástupcovi odporcu zaslaný e-mail so žiadosťou

o informáciu, či zdravotný stav jeho klienta mu naďalej neumožňuje zúčastniť

sa pojednávania a 3. októbra 2017 prišiel od právneho zástupcu odporcu e-mail

s potvrdením o práceneschopnosti a s potvrdením od lekára odporcu s oznámením,

že pán nie je zo zdravotných dôvodov spôsobilý zúčastniť sa pojednávania;

- 3. októbra 2017 prišli odpovede na dožiadania zo Spojeného kráľovstva a spis bol

predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi;

- 16. novembra 2017 vyšší súdny úradník predložil spis sudkyni na ďalší postup

vzhľadom na odpoveď dožiadaného súdu (dožiadaný orgán neposkytol žiadaný dôkaz);

- 5. decembra 2017 bol výnimkou do senátu 9P prevedený sudca Mgr. Peter Majcher

(dodatok č. 10 k rozvrhu práce 2017 – spisy 19P JUDr. Korbašovej – nástup na materskú

dovolenku);

- 7. decembra 2017 bol spis predložený sudcovi;

- 29. decembra 2017 bolo do spisu založené vyjadrenie ku konaniu právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. Zboju;

- 9. januára 2018 sudca predložil spis vyššiemu súdnemu úradníkovi s cieľom

zabezpečenia prekladu písomností na č. l. 1155;

- 11. januára 2018 vyšší súdny úradník vypracoval žiadosť o preklad z anglického

jazyka, ktorá bola expedovaná v rovnaký deň;

- 19. januára 2018 bol súdu doručený preklad z anglického jazyka a spis bol

predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na priznanie odmeny za preklad;

- 25. januára 2018 bolo expedované uznesenie o priznaní odmeny za preklad

prekladateľovi, následne bol spis predložený sudcovi;

- 15. marca 2018 bola expedovaná žiadosť o preklad do anglického jazyka

prekladateľovi ;

- 21. marca 2018 bol súdu doručený preklad prekladateľa a spis bol predložený

vyššiemu súdnemu úradníkovi na priznanie odmeny za preklad;

- 27. marca 2018 boli uznesenie o priznaní odmeny prekladateľovi za preklad

a žiadosť o vykonanie dôkazu v anglickom jazyku zaslané súdu v Spojenom kráľovstve;

- 18. júna 2018 prišla odpoveď zo Spojeného kráľovstva a spis bol predložený

vyššiemu súdnemu úradníkovi;

- 26. júna 2018 vyšší súdny úradník spis predložil sudcovi z dôvodu, že dožiadaný

súd nevybavil žiadosť okresného súdu z dôvodu, že otec nemá trvalý pobyt v Spojenom

kráľovstve.

6. Sťažovateľka žiada finančné zadosťučinenie ako kompenzáciu nekonania

a zároveň nesprávneho konania okresného súdu, v dôsledku ktorého je podľa svojho

tvrdenia krátená na požadovanom zvýšenom výživnom, ktoré po dobu teraz už viac

ako piatich rokoch zabezpečuje pre maloletú dcéru sama z dôvodu zvýšených potrieb

maloletého dieťaťa.

Napokon sťažovateľka žiada, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania o tejto

sťažnosti.

7. Sťažovateľka v zmysle už uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci

nález v tomto znení:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. , bolo opätovne porušené.

Okresnému súdu Martin sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

357,96 € (slovom tristopäťdesiatsedem eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú je Okresný súd

Martin povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Zboju, účet vedený

v , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

12. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

13. Sťažovateľka v sťažnosti namieta prieťahy v napadnutom konaní, ktoré už boli

predmetom posudzovania ústavného súdu:

- v konaní vedenom na podnet sťažovateľky pod sp. zn. , v ktorom

ústavný súd rozhodol nálezom z 20. októbra 2015 tak, že vyslovil porušenie sťažovateľkou

označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru, okresnému súdu

prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ako aj úhradu trov konania; označený

nález nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2015;

- v konaní vedenom na podnet sťažovateľky pod sp. zn. , v ktorom

ústavný súd rozhodol uznesením z 30. júna 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť

1. augusta 2016, tak, že sťažnosť sťažovateľky odmietol z časti ako neprípustnú a z časti

ako zjavne neopodstatnenú;

- v konaní vedenom na podnet odporcu pod sp. zn. , v ktorom

ústavný súd rozhodol nálezom zo 17. augusta 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť

14. novembra 2016 a v ktorom konštatoval, že základné právo a právo sťažovateľa

postupom okresného súdu porušené boli, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Zároveň sťažovateľka namieta aj prieťahy v období po právoplatnosti nálezu

z 20. októbra 2015, ktorým sa rozhodlo o porušení jej základného práva a práva, čiže

po 13. novembri 2015.

14. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

15. Keďže ústavný súd už konštatoval porušenie uvedeného základného práva

a práva sťažovateľky nálezom z 20. októbra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť

13. novembra 2015, túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 [v spojení s ]

ako neprípustnú.

16. Ústavný súd preto posudzoval sťažovateľkou namietané porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

z 20. októbra 2015.

Časový úsek napadnutého konania preskúmaný ústavným súdom v uznesení

z 30. júna 2016 (od právoplatnosti nálezu z 20. októbra 2015 do vyhlásenia čiastočného

rozsudku 22. júna 2016) nevykazoval také prieťahy, ktoré by bolo možné označiť

za zbytočné, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od právoplatnosti nálezu

z 20. októbra 2015 (právoplatného 13. novembra 2015), ústavný súd ich možnú prítomnosť

ku dňu rozhodnutia o aktuálnej sťažnosti opätovne preskúmal.

17. Ústavný súd konštatuje, že počas časového úseku približne 2 a pol roka

od právoplatnosti nálezu z 20. októbra 2015 okresný súd vo veci konal a jeho konanie

v tomto časovom úseku nie je možné, vychádzajúc z chronológie úkonov, považovať

za neúčelné.

Mnohé z úkonov majú povahu len bežných, nenáročných úkonov procesnej povahy,

no do úvahy treba brať to, že v preskúmavanom časovom období bola vec zaslaná

ústavnému súdu, po podaní odvolania odporcu bola riešená krajským súdom, po podaní

dovolania odporcu bola zas riešená najvyšším súdom. Negatívne na postup v konaní

pôsobila aj práceneschopnosť odporcu.

Vo veci bolo dvakrát nariadené pojednávanie a v oboch prípadoch bolo zrušené,

a to z dôvodu podania dovolania odporcom a neskôr z dôvodu práceneschopnosti odporcu.

Okresný súd pochybil, pokiaľ ide o dožiadanie informácií z 2. augusta 2017

od príslušného orgánu Spojeného kráľovstva, ktorý v odpovedi okresnému súdu uviedol,

v čom pochybil, a vyzval ho na doplnenie žiadosti v lehote, ktorú mu určil. Okresný súd

však ostal pasívny a konanie o poskytnutí informácií bolo po uplynutí lehoty zastavené.

Týmto nesprávnym postupom okresného súdu boli „stratené“ necelé dva mesiace.

Za príliš formalistický až obštrukčný však možno považovať prístup orgánu

Spojeného kráľovstva, ktorý až na základe dožiadania okresného súdu z 27. marca 2018

vo svojej odpovedi zo 14. júna 2018, doručenej okresnému súdu 18. júna 2018, uviedol,

že žiadosti okresného súdu nemôže vyhovieť, keďže odporca nemá pobyt v Spojenom

kráľovstve, čo však bolo zrejmé už z predchádzajúcich dožiadaní okresného súdu.

Zo spisového materiálu vyplýva, že predsedníčkou okresného súdu je vo veci

pravidelne vykonávaná kontrola postupu konania.

Ústavný súd konštatuje, že je neakceptovateľné, aby konanie, v ktorom sa

prejednávajú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, trvalo takmer osem rokov, a to aj napriek

zabezpečovaniu dôkazov od orgánov v cudzine. Z toho dôvodu už ústavný súd nálezom

z 20. októbra 2015 konštatoval porušenie uvedeného základného práva a práva sťažovateľky

a nálezom zo 17. augusta 2016 porušenie uvedeného základného práva a práva odporcu.

V týchto nálezoch však posudzoval postup okresného súdu od začiatku konania

pred okresným súdom.

18. Pokiaľ však ide o preskúmavané obdobie v rámci tejto sťažnosti sťažovateľky,

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

19. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

20. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

podľa (napr. , , ).

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na stabilizovanú judikatúru

ústavného súdu, ako aj na to, že dĺžka napadnutého konania v okolnostiach danej veci

po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 20. októbra 2015 nie je takej

povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie porušenie uvedeného základného práva a práva sťažovateľky, ústavný súd

sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018