Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 453/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska

cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vedené

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a 2 v spojení s Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca 2015 a sp. zn.

z 26. marca 2015 v znení opravného uznesenia z 8. apríla 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. júna 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“)

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 26. marca 2015 a sp. zn. z 26. marca 2015 v znení

opravného uznesenia z 8. apríla 2015 (spolu ďalej len „napadnuté rozsudky najvyššieho

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti ústavným súdom pôvodne vedenej pod sp. zn.

a jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“) oznámila

sťažovateľke začatie správneho konania oznámením vo veci možného porušenia povinnosti

podľa ustanovenia o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o vysielaní a retransmisii“) v súvislosti s nesprávnym uplatnením klasifikácie

programov jednotného systému označovania. Rozhodnutím rady č.

z 27. augusta 2013 bola sťažovateľke uložená pokuta 1 000 € pre porušenie ustanovenia § 20

ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že „na programovej službe

odvysielal dňa 23. 12.2012 o cca 17:41 hod, 18:41 hod a 19:52 hod upútavku na program

Barbar Conan klasifikovanú ako nevhodnú a neprístupnú pre vekovú skupinu maloletých

do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu zaradeniu predmetnej upútavky do vysielania a tým

k nesprávnemu uplatneniu § 4 ods. 1 Jednotného systému označovania“. Proti uvedenému

rozhodnutiu rady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd

napadnutým rozsudkom sp. zn. z 26. marca 2015 tak, že potvrdil rozhodnutie

rady.

3. Z obsahu sťažnosti ústavným súdom pôvodne vedenej pod sp. zn.

a jej príloh vyplýva, že rada oznámila sťažovateľke začatie správneho konania oznámením

vo veci možného porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii

v súvislosti s nesprávnym uplatnením klasifikácie programov jednotného systému

označovania. Rozhodnutím rady č. z 27. augusta 2013 bola sťažovateľke

uložená pokuta 6 000 € za celkovo štyri porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4

zákona o vysielaní a retransmisii vykazujúce znaky pokračovacieho správneho deliktu.

Proti uvedenému rozhodnutiu rady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodol

najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. z 26. marca 2015 tak, že potvrdil

rozhodnutie rady.

4. Sťažovateľka namieta, že napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu boli porušené

v petite sťažnosti jej označené práva podľa a dohovoru, a v podstatnej časti svojej

sťažnostnej argumentácie uvádza:

«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu

v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol

odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd

považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu

zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady

v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu, ktorý bol zákonný a nemohol

spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.

... nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a/ alebo

nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym

zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. ...

Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom

rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:

... záznam z vysielania programovej služby JOJ...; a

... prepis/popis skutkového stavu;

... Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že

z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že Rada buď (i) nevykonala špecifikované

dôkazy (záznamy z vysielania) vôbec; alebo (ii) ich nevykonala v súlade so Správnym

poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na skutočnostiach,

ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených dôkazov zákonným

spôsobom...

Najvyšší súd... tento odvolací dôvod sťažovateľky nepovažoval za dôvodný, avšak

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré naznačujú, že nesprávne a neúplné

„pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...

Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie

Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo

zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi

pre rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť

spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady (každý člen Rady, ktorý hlasoval o udelení

sankcie) sa oboznámili s obsahom obrazovo zvukového záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli

zvukovo obrazový záznam.

... vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice

o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo zvukový záznam),

tzn. obhliadla dôkaz, tak o tomto úkone (vykonaní dôkazu) musí byť spísaná zápisnica

s náležitosťami podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Vzhliadnutie obrazovo zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia

Rady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu

odvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť

analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,

navyše nie nestranným. ...

Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými

dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...

V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia

Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto

dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu

ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a

obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.

V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu

(vzhliadnutí obrazovo zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada

opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť

rozhodnutia Rady.

V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení

povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo zvukový záznam posudzovanej časti

vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada

nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí

byť vykonaní riadnym procesným spôsobom. ...

S ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je

potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jej základných práv podľa a 2 v spojení s

a jej práva podľa v spojení s dohovoru napadnutými rozsudkami

najvyššieho súdu, zruší napadnuté rozsudky najvyššieho súdu a veci vráti najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí

orgánov verejnej správy podľa v spojení s a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru

napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, ktorými najvyšší súd potvrdil podľa § 250q

ods. 2 napadnuté rozhodnutia rady, keď nezistil procesné porušenie majúce vplyv

na zákonnosť jej rozhodnutí.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci

súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké

zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené

v hlave I tohto dohovoru.

13. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto

potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu ( ), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva

alebo slobody (, mutatis mutandis , , , I. ÚS

17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,

ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

16. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažností preskúmal napadnuté rozsudky najvyššieho súdu a argumentáciu

sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

najvyššieho súdu.

17. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu konštatuje,

že najvyšší súd sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami

sťažovateľky, ktoré tvoria aj jej sťažnostnú argumentáciu, a svoje závery dostatočne

odôvodnil, keď v odôvodnení napadnutých rozsudkov uviedol:

„K námietke navrhovateľky uvedenej v opravnom prostriedku týkajúcej sa

k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa

vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho konania. S týmto

navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť

vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí

i stanovisko navrhovateľky doručené odporkyni... Navrhovateľka v rámci správneho

konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania

so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že

oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo

povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho

poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať

vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok

ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde

však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania. ...

Záverom poukazuje senát najvyššieho súdu na svoje obdobné rozhodnutie

sp. zn. zo dňa 27.11.2014.“

18. Ústavný súd z citovanej časti odôvodnení napadnutých rozsudkov najvyššieho

súdu nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového

stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu

do napadnutých rozsudkov v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2

. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

19. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

v spojení s a porušenie práva podľa dohovoru

v spojení s dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v sú zakotvené

základné princípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne

základné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným

súdom v konaní podľa domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k dohovoru,

ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.

20. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia

označených práv napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti [bod 2 výroku tohto

uznesenia (obdobne napr. , )].

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažností sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015