Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 164/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska

cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 v spojení s Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a 2 (ďalej len „“) v spojení s

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa v spojení s Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. novembra

2014 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou pre

vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) bola sťažovateľke rozhodnutím Rady

č. zo 7. mája 2013 uložená pokuta 700 € za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4

o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní

a retransmisii“), ktoré malo spočívať v tom, že „v rámci programovej služby JOJ PLUS

odvysielal dňa 17.11.2012 o cca 21.08 hod, 22.09 hod, 23.11 hod,. upútavku na program

Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačil jednotným grafickým symbolom jednotného

systému označovania, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta

Jednotného systému označovania“. Proti uvedenému rozhodnutiu Rady sa sťažovateľka

odvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil

rozhodnutie Rady.

3. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd svojím rozsudkom porušil jej základné

práva podľa a 2 v spojení s a právo podľa

dohovoru. V podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:

«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu

v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol

odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd

považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu

zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady

v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu, ktorý bol zákonný a nemohol

spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.

Sťažovateľka namieta, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom

a) alebo nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so zákonom je vážnym

zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. ...

Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 09.04.2013, ako aj

v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého

rozhodnutia sú:

... záznam z vysielania programovej služby JOJ PLUS zo dňa 17.11.2012; a

... záznam z vysielania programu Česko Slovensko má talent, a

... prepis/popis skutkového stavu;...

Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že ...

Rada buď nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec; alebo... ich nevykonala v súlade

so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na

skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených

dôkazov zákonným spôsobom...

Najvyšší súd v rozhodnutí najvyššieho súdu tento odvolací dôvod sťažovateľky

nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré

naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...

Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie

Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo

zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi pre

rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť

spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo zvukového

záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo obrazový záznam.

Následne vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou

zápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.

Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo zvukový záznam), tzn.

obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa

ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Vzhliadnutie obrazovo zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia

Rady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu

odvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť

analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,

navyše nie nestranným. ...

Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými

dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...

V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia

Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto

dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu

ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a

obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.

V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu

(vzhliadnutí obrazovo zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada

opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť

rozhodnutia Rady.

V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení

povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo zvukový záznam posudzovanej časti

vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada

nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí

byť vykonaní riadnym procesným spôsobom. ...

S ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je

potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:

„... Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2

v spojení s článkom 12 ods. 1 a článku 6 ods. 1 v spojení

s článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

zo dňa 27.11.2014, porušené boli.

... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

zo dňa 27.11.2014 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia

Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o...

trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala –

Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a 2 v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označeným

rozhodnutím potvrdil podľa napadnuté

rozhodnutie Rady, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú

v súlade so zákonom.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci

súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké

zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené

v Hlave I tohto Dohovoru.

11. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto

potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu ( ), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva

alebo slobody (, mutatis mutandis , , , I. ÚS

17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,

ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu. Ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť

záverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení

a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na

zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v .

15. Ústavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší

súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky (ktoré tvoria aj jej

sťažnostnú argumentáciu) a svoje závery dostatočne odôvodnil na s. 4 až s. 8, keď okrem

uvedenia najmä príslušných ustanovení a zákona o vysielaní

a retransmisii, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, uviedol:

„V posudzovanej veci bolo potrebné postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej

časti preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť

napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť

ustanovenú v tým, že na televíznej programovej službe

JOJ PLUS dňa 17.11.2012 o cca 21:08 hod., 22:09 hod., 23:11 hod. odvysielala upútavku

na program Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačila grafickým symbolom jednotného

systému označovania (JSO), čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO

a bola jej udelená sankcia pokuta vo výške 700, €...

Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby

klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do

15 rokov alebo nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov

a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre

vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15

rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas

vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom

alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným

grafickým symbolom ako samostatný program.

Podľa ... rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do

66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak

nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby

(§ 20 ods. 4),

Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého

záznamu programu... v súlade s názorom odporkyne mal za to, že neoznačenie upútavky

na program Česko Slovensko má talent grafickým symbolom JSO naplnilo kritériá

stanovené v § 6 ods. 5 JSO.

Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka

porušila povinnosť jej danú z ustanovenia pretože

nesprávne uplatnila JSO. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú

najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri

formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že

príspevok svojím obsahom naplnil zákonné predpoklady na to, aby bolo možné konštatovať

zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, keďže program, na ktorý upútavka

upútavala bol nevhodný pre maloletých do 15 rokov.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu,

senát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu

vysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho

konania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako,

k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre

rozhodnutie v správnom konaní č. 46 PLO/O 577/2013 zo dňa 04.04.2013 a ktorá je

súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci

správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania

so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že

oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo

povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho

poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať

vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok

ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde

však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej

diskriminácie navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená

v , zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú

spoločenskú potrebu pre označovanie programov v televíznom vysielaní podľa vekovej

vhodnosti.

Čo sa týka námietky navrhovateľky v ktorej porovnával uvedené porušenie JSO

s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, najvyšší

súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je televízne vysielanie a nie

prostredie internetu, takže táto námietka je pre účely tohto konania bezvýznamná.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie

pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie

uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa potvrdil.“

16. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

17. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

v spojení s a porušenie práva podľa dohovoru

v spojení s dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v sú zakotvené

základné princípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne

základné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným

súdom v konaní podľa domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k dohovoru,

ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.

18. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia

označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015