Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 164/2015
PDF · 425.12 KB
No categories available
I. ÚS 164/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,
Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska
cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 27. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 27. novembra
2014 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou pre
vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) bola sťažovateľke rozhodnutím Rady
č. RP/041/2013 zo 7. mája 2013 uložená pokuta 700 € za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4
zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní
a retransmisii“), ktoré malo spočívať v tom, že „v rámci programovej služby JOJ PLUS
odvysielal dňa 17.11.2012 o cca 21.08 hod, 22.09 hod, 23.11 hod,. upútavku na program
Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačil jednotným grafickým symbolom jednotného
systému označovania, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta
Jednotného systému označovania“. Proti uvedenému rozhodnutiu Rady sa sťažovateľka
odvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil
rozhodnutie Rady.
3. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd svojím rozsudkom porušil jej základné
práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:
«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu
v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol
odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd
považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu
zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady
v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu, ktorý bol zákonný a nemohol
spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.
Sťažovateľka namieta, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom
a) alebo nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so zákonom je vážnym
zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. ...
Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania zo dňa 09.04.2013, ako aj
v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého
rozhodnutia sú:
... záznam z vysielania programovej služby JOJ PLUS zo dňa 17.11.2012; a
... záznam z vysielania programu Česko Slovensko má talent, a
... prepis/popis skutkového stavu;...
Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že ...
Rada buď nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec; alebo... ich nevykonala v súlade
so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na
skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených
dôkazov zákonným spôsobom...
Najvyšší súd v rozhodnutí najvyššieho súdu tento odvolací dôvod sťažovateľky
nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré
naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...
Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie
Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo
zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi pre
rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť
spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo zvukového
záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo obrazový záznam.
Následne vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou
zápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.
Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo zvukový záznam), tzn.
obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa
ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.
Vzhliadnutie obrazovo zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia
Rady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu
odvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť
analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,
navyše nie nestranným. ...
Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými
dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...
V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia
Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto
dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.
Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu
ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a
obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.
V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu
(vzhliadnutí obrazovo zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada
opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť
rozhodnutia Rady.
V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení
povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo zvukový záznam posudzovanej časti
vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada
nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí
byť vykonaní riadnym procesným spôsobom. ...
S ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je
potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:
„... Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2
v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení
s článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:
5Sž/14/2013 zo dňa 27.11.2014, porušené boli.
... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:
5Sž/14/2013 zo dňa 27.11.2014 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia
Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
... Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o...
trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala –
Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa
domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označeným
rozhodnutím potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté
rozhodnutie Rady, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú
v súlade so zákonom.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv
a slobôd. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké
zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené
v Hlave I tohto Dohovoru.
11. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto
potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup
k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.
II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných
rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva
alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS
17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,
ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia
opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu. Ústavný súd
argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť
záverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení
a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými
15. Ústavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší
súd sa relevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky (ktoré tvoria aj jej
sťažnostnú argumentáciu) a svoje závery dostatočne odôvodnil na s. 4 až s. 8, keď okrem
uvedenia najmä príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákona o vysielaní
a retransmisii, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, uviedol:
„V posudzovanej veci bolo potrebné postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť
napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť
ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe
JOJ PLUS dňa 17.11.2012 o cca 21:08 hod., 22:09 hod., 23:11 hod. odvysielala upútavku
na program Česko Slovensko má talent, ktorú neoznačila grafickým symbolom jednotného
systému označovania (JSO), čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 5 druhá veta JSO
a bola jej udelená sankcia pokuta vo výške 700, €...
Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby
klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do
15 rokov alebo nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov
a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre
vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15
rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas
vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom
alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným
grafickým symbolom ako samostatný program.
Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. ... rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do
66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak
nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby
(§ 20 ods. 4),
Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého
záznamu programu... v súlade s názorom odporkyne mal za to, že neoznačenie upútavky
na program Česko Slovensko má talent grafickým symbolom JSO naplnilo kritériá
stanovené v § 6 ods. 5 JSO.
Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka
porušila povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. pretože
nesprávne uplatnila JSO. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú
najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri
formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že
príspevok svojím obsahom naplnil zákonné predpoklady na to, aby bolo možné konštatovať
zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, keďže program, na ktorý upútavka
upútavala bol nevhodný pre maloletých do 15 rokov.
K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu,
senát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu
vysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho
konania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako,
k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre
rozhodnutie v správnom konaní č. 46 PLO/O 577/2013 zo dňa 04.04.2013 a ktorá je
súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci
správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania
so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že
oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo
povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho
poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať
vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok
ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde
však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.
K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej
diskriminácie navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená
v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú
spoločenskú potrebu pre označovanie programov v televíznom vysielaní podľa vekovej
vhodnosti.
Čo sa týka námietky navrhovateľky v ktorej porovnával uvedené porušenie JSO
s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, najvyšší
súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je televízne vysielanie a nie
prostredie internetu, takže táto námietka je pre účely tohto konania bezvýznamná.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie
pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie
uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.“
16. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,
nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
17. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvené
základné princípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne
základné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným
súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru,
ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.
18. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia
označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd
ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015