Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 213/2015
PDF · 397.84 KB
No categories available
I. ÚS 213/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,
Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska
cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 14/2013 z 3. februára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž 5/2014 z 3. februára 2015
(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v správnom konaní vedenom Radou pre
vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) bola sťažovateľke rozhodnutím Rady
č. RP/093/2013 zo 17. decembra 2013 (ďalej aj „rozhodnutie Rady“) uložená pokuta 700 €
za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), ktoré malo spočívať v tom, že «„dňa
09.07.2013 o cca 19.30 hod.“ odvysielal v rámci programovej služby JOJ v programe
Noviny príspevok informujúci o obsahu programu Šport, ktorý obsahoval aj obrazové
informácie zachytávajúce surovú čelnú zrážku dvoch koní na dostihoch v Nemecku, teda
napĺňajúce kritérium „reálne násilie s jeho následkami“, pred ktorý nezaradil slovné
upozornenie „Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov“, čím došlo
k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 6 Jednotného systému označovania...». Proti uvedenému
rozhodnutiu Rady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodol najvyšší súd
napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozhodnutie Rady.
3. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd svojím rozsudkom porušil jej základné
práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:
«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu
v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol
odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd
procesné porušenie, majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia nezistil...
... najvyšší súd sa absolútne nezaoberal a teda zrejme nepovažoval nevykonanie
dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice o vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia
2
riadneho zistenia skutkového stavu veci a absencia postupu Rady v súlade so zákonom)
za postup Rady ako správneho orgánu, ktorý by bol nezákonný a ktorý pritom mohol
spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.
... nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a) alebo
nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so zákonom je vážnym zásahom
do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu...
Rada vo svojom Oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom
rozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:
... záznam z vysielania programu Šport v rámci programu Televízne noviny;
... prepis/popis skutkového stavu;...
Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala výlučne len skutočnosť,
že... Rada nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec, resp. ich nevykonala v súlade
so Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne
na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených
dôkazov zákonným spôsobom...
Najvyšší súd v rozhodnutí najvyššieho súdu tento odvolací dôvod sťažovateľky
nepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré
naznačujú, že nesprávne a neúplné „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...
Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie
Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo
zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi pre
rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť
spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo zvukového
záznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo obrazový záznam.
Vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice
o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.
Ak Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo zvukový záznam), tzn.
obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa
ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.
Vzhliadnutie obrazovo zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia
Rady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu
odvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť
analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,
navyše nie nestranným...
Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými
dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali...
V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia
Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto
dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.
Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu
ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a
obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania...
V prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu
(vzhliadnutí obrazovo zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada
opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť
rozhodnutia Rady.
V konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení
povinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo zvukový záznam posudzovanej časti
vysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada
nevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí
byť vykonaní riadnym procesným spôsobom...
S ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je
potrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:
„... Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o.,... podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2
v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení
s článkom 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
4
rozsudkom Najvyššieho súdu... v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/5/2014 zo dňa
03.02.2015, porušené boli.
... Rozsudok Najvyššieho súdu... v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/5/2014 zo dňa
03.02.2015 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia Najvyššiemu súdu na
Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
... Najvyšší súd... je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o.,... trovy právneho
zastúpenia vo výške 500,00 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala Ďurček, s.r.o.,
do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa
domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu. Najvyšší súd označeným
rozhodnutím potvrdil napadnuté rozhodnutie Rady, keďže procesné porušenie, majúce
vplyv na zákonnosť jej rozhodnutia nezistil.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv
a slobôd. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
6
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké
zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené
v Hlave I tohto Dohovoru.
11. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto
potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup
k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.
II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných
rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva
alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS
17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,
ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
14. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia
opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu a argumentáciu
sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov
najvyššieho súdu, ktoré sú síce stručnejšie ako v iných obdobných prípadoch týkajúcich sa
sťažovateľky, ale sú na druhej strane aj jasne a zrozumiteľne odôvodnené na s. 2 až s. 3,
pričom sa opierajú aj o príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona
o vysielaní a retransmisii a § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania
audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,
programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení
neskorších predpisov. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri
zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať
dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami
ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.
15. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom, resp. rozsudkom najvyššieho súdu
nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,
II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s
procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
16. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvené
základné princípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne
8
základné práva alebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným
súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru,
ktorý vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.
17. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia
označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť (obdobne napr. I. ÚS 614/2015).
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd ďalšími
nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015